Autor: Sarah J. Maas
Názov: Kráľovná v tieňoch
Originál: Queen of shadows
Žáner: fantasy
Diel: 4/7

Anotácia:

Celaena sa vracia do nenávideného impéria. Aby sa pomstila. Aby zachránila svoje kedysi mocné kráľovstvo a postavila sa zoči-voči tieňom z minulosti. Odkedy akceptovala svoje férske dedičstvo, už nie je najobávanejšou nájomnou vrahyňou Celaenou Sardothien. Teraz je Aelin Galathynius, dedička terrasenského kráľovského trónu. No kým sa zmocní trónu, musí bojovať. Za svojho bratranca - bojovníka ochotného za ňu položiť vlastný život. Za svojho priateľa - mladíka spútaného v temnom väzení. A za svoj ľud zotročený surovým kráľom, za ľud očakávajúci návrat kráľovnej.

Môj názor: 
Myslela som, že ma už od trojky nič neprekvapí. Že som už od autorky prečítala všeličo, ale aby tak niekto dobabral hlavnú postavu ako ju dobabrala ona, tak to som ešte nezažila. Nová Celaena/ Aelin sa mi absolútne nepáčila, väčšinou ma doslova srala a mala som ju chuť nakopať do toho jej assasinovského zadku, nech sa konečne spamätá.

Dovoľte mi vysvetliť prečo. 
Prvú polovicu knihy bola neznesiteľná. Nová Aelin, ktorá sa nejako dala v trojke dokopy zjavne prišla o normálne uvažovanie a zrazu ju osvietilo, že musí bojovať za svoj ľud, ktorí ju 19 rokov nezaujímal. A tak teraz po celý čas brechala po každom a kula plány ako sa zbaviť jedného protivníka za druhým. To zabíjanie ešte v pohode, ale čo som nechápala bol zámer autorky s Chaola urobiť idiota, zbabelca a z Aelin svätú a o Rowanovi nehovoriac. A teraz to nevravím preto, že s Chaolom sympatizujem už od prvej časti. Ak autorka chcela poukázať na to, že už neexistuje žiadne puto medzi Aelin, vlastne Celaenou a Chaolom malo to spraviť menej okato. To ako tí dvaja na seba brechali bolo neznesiteľné. Aelin myslela len na to ako oslobodiť mágiu, ďalej nerozmýšľala dopredu....Jediný, ktorý po celý čas uvažoval nad budúcnosťou, nie nad tou vzdialenou, ale nad tou, ktorá príde hneď ako sa oslobodí mágia bol Chaol. Chvalabohu, že po tom sa to ustálilo. Neviem či by som zvládla keby po sebe štekajú a urážajú sa po celých čas. 

Aelin mi príde sebecká, akoby už na ničom nezáležalo len na tom aby sa pomstila. Rowan je zjavne v očiach autorky svätec a dokonalý chlap, pretože či to bola žena alebo chlap všetci ospevovali jeho krásu. Ako som spomínala z Chaola spravila idiota, ale že úplného, hoci podľa mňa fakt mal on zo všetkých pravdu.  Dorian je stále to isté chúďatko, ktoré sa snaží postaviť na vlastné nohy a neviem či sa vôbec po tejto časti spamätá. Jediné dve postavy, ktoré to pri čítaní zachraňovali bola Lysandra a Manon. Prisahám, že tie dve sú pre mňa z celej série najlepšie a zjavne aj pri rozume. 
Prefíkaná Lysandra, ktorá má môj obdiv pre činy, ktoré spravila. Nie raz zachránila situáciu.
A Manon je jedna z mála krvilačných postáv, ktorá začína mať výčitky a začína racionálne uvažovať. Jej prvé stretnutie s Aelin bolo epické. A ja sa teším na ich ďalšie stretnutie, pri ktorom už nebudú proti sebe, ale bok po boku. A myslím si, že skôr či neskôr tá situácia nastane. Čo sa týka Manon, tak začína naberať nielen ľudskosť, ale zjavne v ďalších častiach bude zapletená s Dorianom. A ešte vtedy sa to rozbehne. Pretože skôr či neskôr Manon zmení svoje pôsobisko tým som si istá.
Medzi postavy, ktoré v nasledujúcich dieloch určite ešte prekvapia patrí určite Nesryn a Elide. Otázne je že v akom zmysle.

Ako pri tejto autorke býva zvykom rozjazd je pomalý a potom ide jedna bomba za druhou. Menšia akcia strieda plánovanie a potom ďalšia akcia. Prekvapovala ma s tým, že ako ľahko sa vedela zbaviť jednej hrozby za druhou. Svojím spôsobom fajn na tej druhej strane niekedy to šlo príliš ľahko. Takto sa zbavila menšieho zla a konečne sa dostávame k tomu hlavnému zdroju, ale obávam sa akým smerom sa príbeh začína uberať. Začína to naberať tak trochu väčšie grády. Postavy sa vyvíjajú rôznymi smermi a dej naberá rýchly spád. Otázne je kam je až autorka ochotná zájsť, keďže zabíjanie a dokaličovanie postáv sa len práve začalo. A fakt mám z toho obavy.

Kráľovná v tieňoch už nie je o Celaena akú sme doteraz poznali, pretože je to úplne iná osoba, ktorá mi príde oveľa viac krutejšia než bola. Zo začiatku to pre mňa bola asi jedna z najslabších častí, ku koncu sa karta obrátila a akcia, ktorá bola ku koncu aj s prekvapeniami totálne otočila kartu a koniec spravil tento diel jeden z najsilnejších, ale aj tak si stále myslím, že Zrodená z ohňa je najlepšia. Tu len vedie záverečný boj, ktorý bol zo všetkých asi najlepší a dokázal miestami šokovať. Nemožno ani povedať, že kniha mala nudné pasáže, pretože sa vždy niečo dialo a na každej jednej strane bola nejaká informácia, hoci aj keď nepodstatná. Som zvedavá ako sa to celé vyvinie, ale mám naozaj obavy akým smerom sa to začína uberať.