Autor: Angie Thomas
Názov: The Hate U Give
Diel: ---
Žáner: YA, contemporary

Anotácia:

Sixteen-year-old Starr Carter moves between two worlds: the poor neighborhood where she lives and the fancy suburban prep school she attends. The uneasy balance between these worlds is shattered when Starr witnesses the fatal shooting of her childhood best friend Khalil at the hands of a police officer. Khalil was unarmed.Soon afterward, his death is a national headline. Some are calling him a thug, maybe even a drug dealer and a gangbanger. Protesters are taking to the streets in Khalil's name. Some cops and the local drug lord try to intimidate Starr and her family. What everyone wants to know is: what really went down that night? And the only person alive who can answer that is Starr.But what Starr does or does not say could upend her community. It could also endanger her life.

Môj názor:

Bola som asi jedna z mála ľudí, ktorí nemali záujem si prečítať THUG, no a vidíte ako to dopadlo. Bolo to čisto spontánne rozhodnutie. Je pravda, že dôvod, prečo som si túto knihu nechcela prečítať, bola práve téma rasizmu. Neviem, čo som od toho mala očakávať a bála som sa, čo všetko by mohla kniha obsahovať. Navyše ten hype okolo knihy bol dosť veľký a všetci ju v zahraničí čítali, recenzovali a písali o nej - teda aspoň sa mne to tak zdalo.

Téma, ktorú sa autorka rozhodla spracovať určite patrí medzi tie vážnejšie, o ktorých by sa malo diskutovať, ale s mierou. Všetci vieme ako to je teraz vlastne s diverzitou a všetko, čo s ňou, čo i len trochu súvisí je buď tabu, alebo to ľudia až príliš riešia Takže aj celkové hodnotenie knihy na goodreads, ktoré je aktuálne 4,58 hviezdičiek som brala s rezervou. Bohužiaľ, vieme ako to teraz chodí.

Dopredu vám poviem, že príbeh Starr, ma nechytil až tak za srdce. Nebudem tvrdiť opak kvôli tomu, že je to sympatická černoška, ktorá je jediný svedok vraždy svojho najlepšieho priateľa, ktoré ho zabil biely policajt. Ak by Starr bola biela pochybujem o tom hype, ktorú kniha zažila. Na jednej strane THUG má mať určité poslanie, ktoré by malo otvoriť ľuďom oči, že toto sa vo svete niekde naozaj deje a nie je to len fikcia. Ale ak sa na to pozriem z tej druhej strany, autorka sama rozdelila v knihe ľudí na bielych a čiernych. Zo začiatku neexistovala strana, kde by sa nespomínali slová black a white, ktoré by neboli spojené s ľuďmi a ich farbou pleti. A mne to strašne vadilo. Predsa človek je človek a je jedno akej je farby. Tak sa pýtam, že prečo?

Ale aby som nebola ku knihe len zlá, tak hlavná hrdinka mi bola sympatická, aj keď mala svoje chvíľky, hoci potom, čo prežila je to pochopiteľné. Správala sa zatrpknuto a nepríjemne. Nemala za potrebu hovoriť svetu, že ona jediná vie ako to naozaj bolo. Skôr dusila v sebe svoje pocity a považovala niektoré veci za pokrytectvo zo strany bielych ľudí, aj keď vlastne mala belocha chlapca.

Kniha sa dosť zameriava na farbu pleti. A pozor! Nielen belosi sú rasistickí k čiernym, ale aj černosi k belochom. (Ehm, ale to už nikto nemá za potreby zdôrazňovať, pretože je veľmi malá šanca, že ľudia s tmavšou pleťou budú diskriminovať ľudí so svetlejšou pleťou, ale aj to sa deje.)  V pozadí sa po pritom rieši toľko vecí, že niekedy sa mi stalo, že som úplne zabudla, že čo je hlavnou témou knihy. Autorka sa snaží riešiť príliš veľa vecí naraz, až to skončí tak, že každej jednej udalosti venuje nejaké tie kapitoly a v pozadí tých kapitol sa spomenú problémy, ktoré ešte autorka rieši. A samozrejme s nadávkami. Niežeby mi nadávky v knihách vadili, ale toto bolo nadávka za nadávkou. Ak autorka nevedela aké slovo použiť, tak použila nadávku, inak si to naozaj neviem vysvetliť.

The Hate U Give považujem za priemernú knihu, ktorá má len také dobré ohlasy kvôli svojej téme. Autorkin štýl je priemerný, téma by sa dala určite aj lepšie zvládnuť, keby autorka sa nechce venovať aj iným veciam, pri čítaní máte pocit, že sa miestami nič nedeje a určité dialógy sú absolútne zbytočné a scény podobne. Ale aj napriek tomu, keď si uvedomíme, že sa to naozaj niekde deje, tak súhlasím s tým, aby sa podobné knihy dostali do povedomia ľudí, ale nesúhlasím s tým, aby autorka mala dať pociťovať čitateľom, že iná rasa by mala byť nadriadená. Ak chcú autori písať o rovnosti ľudí, tak nech sa snažia tému spracovať, tak aby ani jednu rasu neurazili, ale zároveň aby pomocou fikcie ľudí oboznámili s problémami, pred ktorými mnohí zatvárame oči.