Wrap up za júl a zbytočné kecy na úvod

Viete ja by som fakt rada zmenila design blogu, ale keď tento mi tak prirástol ku srdcu, že nedokážem ho zmeniť, aj keď nový design by blogu určite dopomohol. Čo si budeme klamať. Len na to treba čas, ktorý ja z nejakého dôvodu nemám. A aj keď mám tak sa mi fakt nič nechce. A teraz neviem, či je to kvôli tomu hnusnému teplu alebo od roboty, ktorá nie je až taká únavná ako tá predchádzajúca, ale stále som v službách a práca s ľuďmi je skrátka vyčerpávajúca. Dúfam, že v gastronómii som posledný rok. (To si vravím už druhý rok a hľa nikam som sa neposunula.)

Brigádu som zmenila z dvoch dôvodov: miesto a čas. Keďže naozaj sa mi nechcelo už tretí rok dochádzať do Vyhní stráviť tam 4 dni v týždni (nadrieť sa ako kôň) a potom zas cestovať domov na tri/štyri dni, tak som tam vydržala mesiac a radšej som si našla niečo bližšie. Naivne som si myslela však budem mať viac času na knihy, zmením blog, upracem ten bordel v mojom online svete a nakoniec budem s ľuďmi, ktorých mám rada. Ale nič z toho, prekvapivo. Na knihy ledva mám chuť, upratovať bordel v online svete sa mi zrazu nechce a s ľuďmi, ktorími by som rada bola sa nevieme zosynchronizovať, takže zväčša sa cítim ako opustené mača, ktoré pozerá  My little pony.
Súvisiaci obrázok

Samozrejme, sem tam nejakú tú knihu prečítam, ale vôbec nie toľko koľko by som chcela. Tento mesiac sa mi podarilo prečítať 7 kníh. Teoreticky 6 a jednu, ktorú som mala pár mesiacov rozčítanú som konečne dočítala. Zas som trochu vybočila z komfortnej zóny a dve knihy sú úplne iné žánre ako som zvykla čítať, z čoho som nadšená.


Spáčka a vřeteno (Neil Gaiman)
Lesní líšky (skupina autorov)
Tri Temné koruny (Kendare Blake)
Dracula (Bram Stoker)
Veža na úsvite (Sarah J. Maas)
Neverworld wake (Marisha Pessl)
The becoming of Noah Shaw (Michelle Hodkin)


Spáčka a vřeteno je kniha, na ktorú som si strašne dlho brúsila zuby a nevedela som sa k nej dostať. Až nakoniec ju niekto predával na Čarovnej poličke, takže som sa dočkala a prečítala som si túto krásnu graficky spracovanú knihu. Samozrejme, že dej ako taký nie je až taký úžasný a je trošku predvídateľný, ale tie ilustrácie sú niečo neskutočne krásne. A rozhodne s Gaimanom nekončím práve naopak. (Už čakám Coraline!) 5* za tie ilustrácie :3 

Lesní líšky bol tiež nákup na ČP a tiež som sa k nej nevedela dopracovať. Celkovo sa mi to páčilo a som rada, že som tomu dala šancu. Ja veľmi poviedky nemusím, pre mňa sú príliš krátke a obsahovo mi málokedy sadnú, ale som rada, že som v tom prípade spravila výnimku. Páčila sa mi väčšina poviedok a jednu som asi veľmi nepochopila a doteraz nad ňou uvažujem, že čo tým autor chcel povedať, ale rozhodne odporúčam. 4* 

A sme späť pri mojom obľúbenom žánri YA fantasy. Tri temné koruny od Kendare Blake sa mi páčila. Nebolo to najlepšie, čo som z tohto žánru čítala, ale potenciál to má. Okrem toho Kendare píše naozaj pútavo a aj keď sa teoreticky nič v knihe nedeje, tak sa to číta samo. Uvidíme, čo prinesie ďalšia časť. 4* za ten zaujímavý koniec. 

Nakoniec nastal ten deň, kedy som sa dopracovala ku klasickému hororu v podobe knihy Dracula od Stokera. Čítala som to brutálne dlho a prvú polovicu som si užívala. Bohužiaľ, tá druhá ma viac nudila, ale rozhodne neľutujem, že som si na Draculu vyhradila čas a pomaly som ho prelúskala. Bolo to pre mňa niečo nové a hlavne bolo to dobré. 3*

Chaolov príbeh, na ktorý som sa strašne tešila a dočkala som sa aj ja knihy Veža na úsvite, ktorá ma nesklamala. Sarah je pre mňa autorka, pri ktorej človek skrátka musí nájsť tú vhodnú chvíľu a chuť na jej dlhé opisy. Rozhodne pre mňa skvelé pokračovanie Trónu a hlavne bolo osviežujúce konečne vidieť celý príbeh bez Aelin a jej povahy. 5*

Čo by to bol mesiac bez sklamania? Neverword wake mala byť podľa anotácie môj objav roku. Nakoniec to bolo malé fiasko. Plánovala som aj samostatný článok o knihe, ale stále sa neviem nejako dokopať k jeho dopísaniu. takže snáď sa Neverword wake dočká podobného článku ako Mara. 3*

A nakoniec kniha, na ktorú som čakala tak dlho. Moja milovaná Hodkin a jej Mara. Vlastne už Noah. Toto je skvelý príklad ako dokašlať celú sériu. Pôvodná trilógia bola eňo-ňuňo. Ešte aj tá trojka, ktorá ma citovo zničila a uznávam, že mala svoje chyby, tak bola lepšia ako toto tu. Moje vyjadrenie na GR ste možno videli a keď nie, tak si ho pokojne môžete pozrieť. Do pokračovania pôjdem už len pre obálku, bohužiaľ, toto autorke nevyšlo. 3*


2 komentáre:

  1. To s tým dizajnom blogu je na nervy. Mne sa do toho nikdy nechce púšťať, odkladám to mesiace a potom sa vždy jedného dňa zobudím, zatnem zuby a sadnem si k tomu. Aj keď teraz neplánujem na blogu určite nič meniť. Akosi mi zatiaľ vyhovuje aktuálny dizajn.
    Okrem toho, mám dojem, že to u seba dosť zanedbávam. Posledné mesiace sa mi vôbec nechce čítať, čo je trochu irónia, lebo vlastne celý deň nič iné nerobím, len čítam rukopisy. :D

    Už nejaký ten čas mám doma Tri temné koruny a stále som sa k tomu nedopracovala. Vôbec sa mi nechce, ale na ten príbeh som veľmi zvedavá. Tak hádam sa čoskoro odhodlám. Možno keby nebolo také brutálne teplo...

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ono to je strašne zdĺhavé a nikdy to neviem presne tak spraviť, ako si to predstavujem a to ma brutálne vytáča XD Ale tak dúfam, že dokonca roka sa k tomu dokopem.

      Tri temné koruny sú celkom fajn, aj keď podľa mňa to nie tá najlepšia fantasy ever, ale rozhodne za pokus stojí.
      Celkovo to teplo je strašne vyčerpávajúce, takže sa ti ani nečudujem, že sa ti nechce... Mám to podobne.

      Odstrániť