Lesní líšky a další znepokojivé príbehy je vlastne výber súčasných fínskych poviedok, ktoré sú tajomné, niektoré majú až hororový podtón, ale taktiež môžeme tam nájsť aj prvky sci-fi, fantasy alebo aj detektívne zápletky. 

Je to zaujímavý výber rôznych poviedok od rôznych autorov. Neviem prečo veci zo severu sú také aké sú, prečo sa tak odlišujú od iných diel. Možno to bude tým, že iná kultúra a iné myslenie ľudí, ale úprimne je mi to jedno a som rada, že nie sme až tak zmagorený dielami autorov spoza veľkej mláky a dokážeme oceniť aj niečo nové. Niečo oveľa viac surovejšie a hneď tieto diela neodsudzujeme. V prvom rade som rada, že som vôbec Lesní líšky skúsila, pretože úprimne si myslím, že hneď ako sa bude dať, tak ďalšia možno podobná kniha bude Sobí hora od Karin Tidbeck. 

Kniha lesní líšky a další znepokojivé príbehy obsahuje sedem poviedok a od rôznych autorov. Každý autor má svoj osobitý štýl a to ma fascinovalo. Taktiež aj zápletky, ktoré dokázali vytvoriť na pár stranách. Niektoré poviedky sú slabšie, pri iných sa zamyslíte a nechajú vo vás zmes pocitov a rôzne myšlienky. A možno niektoré na prvýkrát nepochopíte. Zvyčajne najlepšia poviedka zvykla byť hneď ako prvá, aspoň, čo mi bolo povedané-nemám to overené, ale na túto knihu by toto tvrdenie neplatilo. Rozhodne najlepšia poviedka-to netvrdím sama, je  Kéž bychom tu byli taky, ktorá má až sci-fi podtón a je neskutočne zaujímavá so svojou zápletkou a rozuzlením. Osobne sa mi strašne páčila poviedka Motýl, ktorú som asi ani nepochopila, pretože pocit, ktorý vo mne zanechala bolo len: To čo bolo?!  Ale tie myšlienky a kvázi tá závislosť alebo to rozčarovanie, ktoré tam bolo som si užívala. A trojicu pre mňa najlepších poviedok uzatvára Gordonův príbeh, ktorý rozpráva o zaujímavom a čudnom priateľstve  medzi človekom a vtákom a zároveň aj chorobe.

Bohužiaľ, Transit si ma zo všetkých poviedok získal najmenej. Aj keď to bolo zaujímavé a tá krimi zápletka bola dobrá, ten štýl rozprávania mi úplne nesadol. 

Výhoda je, že tie príbehy sú originálne, všetky sú iné, ani jeden príbeh nemá nič spoločné a nie sú predvídateľné. Autori majú osobitý štýl a spôsob akým sú poviedky podané sú rôzne. Nie sú to len dialógy, často sú to len napríklad myšlienky a úvahy. Lesní líšky sú zaujímavé a rozhodne stoja za pokus, ak ste ich ešte nečítali.