Osud ich priviedol k sebe. Teraz ich rozdelí.
Akos Kereset a Cyra Noavek žijú v tieni proroctiev, ktoré v okamihu ich narodenia naraz vyslovili všetci jasnovidci. Svojmu predurčenému osudu predsa nik nemôže utiecť. Akos miluje Cyru napriek tomu, že mu bolo určené zomrieť v službách jej rodiny. A keď sa Cyrin otec Lazmet Noavek – bezcitný tyran, ktorý bol dávno vyhlásený za mŕtveho – vráti na šotetský trón, Akos verí, že sa jeho koniec neodvratne blíži. Keď Lazmet rozpúta krutú vojnu, Cyra a Akos ho chcú za každú cenu zastaviť. Pre Cyru to znamená, že možno bude musieť mužovi, ktorý je jej otcom, vziať život. Pre Akosa to značí, že bude zrejme musieť obetovať svoj vlastný. Ohromujúci zvrat odhalí, že osud ich životné cesty ovplyvnil úplne nečakaným spôsobom.
K známym rozprávačom zo Zárezov smrti pridala Veronica Roth dva výrazné nové hlasy, čím získalo pokračovanie svetového bestselleru okrem osudových tónov aj humorné ladenie a novú intenzitu.

Približne dva roky dozadu som čítala Zárezy smrti od Veronici Roth, z ktorých som veľmi nadšená nebola. A teraz sa mi do rúk dostal druhý diel a úprimne od radosti tiež neskáčem. Na jednej strane Rázcestia osudu ma bavili o niečo viac ako Zárezy, ale aj napriek zvratom, ktoré kniha obsahuje ma to nudilo.

Ten svet, v ktorom sa dej odohráva je skvelý. Ale podľa môjho názoru autorka ho dostatočne nevyužila. Galaxia je veľká a neprebádaná, sama to tam dokonca párkrát prízvukuje, ale túto možnosť nevyužije. Čo je rozhodne veľká škoda. Síce sa niečo dozvieme o určitých planétach a o spôsobe života, ale to je všetko. Je to slabá kompenzácia za to veľké tajomno, ktoré sa v knihe objavuje. Dosť veľká časť sa odohráva na neznámych miestach. Autorka sa nám ich najskôr snaží priblížiť, ale nakoniec skončí pri veciach, ktoré už poznáme z predošlej knihy. Keď prostredie zlyháva, tak to zvyčajne zachránia hlavné a vedľajšie postavy. Bohužiaľ, v tom to prípade to bolo naozaj rôzne.

Cyra a Akos boli čudná dvojka. Ako ľad a oheň, ale to si určite všimli viacerí v predchádzajúcom diely. Som rada, že Cyrina osobnosť nebola utláčaná a jej podrezaný jazyk som mala naozaj rada. Liezla mi síce na nervy, pretože niekedy jej unáhlené rozhodnutia a plány boli odsúdené dopredu na zánik. Jej temperament zhadzovala miestami ľudská hlúposť a svojou tvrdohlavosťou si svoj život rozhodne neuľahčovala. Nech sa už Cyra snažila akokoľvek vyzerať chladne a nad vecou, tak v niektorých chvíľach sa nechala uniesť emóciami. Na druhej strane Akos spravil tiež pár hlúpostí pod vplyvom vyššej moci, ale je to jedna z mála postáv, ktorá prešla zaujímavým vývinom. A celkovo sledovať to ako sa snaží vyrovnať so svojou identitou, ako nesie svoje bremeno bolo zaujímavé. On ako jediný si prešiel naozaj veľkou zmenou, ktorú zbadať hneď na prvých stranách. V prvej časti sa jeho postava formovala, kým v tom to pokračovaní konečne mal aj priestor na prejavenie svojej osobnosti.

Cyru a Akosa obklopovali vedľajšie postavy, ktoré boli určené len na jednu alebo dve veci a tam ich užitočnosť v tom to príbehu končí. Autorka nám dovolila len nahliadnuť ako keby na ich povrch, ale do hĺbky nás nevpustila. Len ich využila a pri tom sa tam mihne pár postáv, ktoré by naozaj dokázali oživiť príbeh v rôznych smeroch.

Aj keď sa pridali nové pohľady Akosovich súrodencov, tak sa musím priznať, že Cisi môže byť miláčik, ale jej pohľad mi prišiel zbytočný, keďže autorka ju v skutočnosti využila len na jednu vec a potom sa s ňou ledva zaoberala. A popritom presne jej dejová linka bola skvelo rozbehnutá na politické intrigy, z ktorých nakoniec nič nebolo. Veľmi málo priestoru mal aj Eijah, ktorý síce sem tam rozmútil vody, ale autorka ho držala po celý čas v úzadí. A pritom z tej psychologickej stránky by trochu ten dej pozdvihol a rozhodne oživil.

Neviem čím to bude, ale Rothovej štýl mi skrátka nesedí. Zle sa mi číta, neviem sa vžiť do postáv, bola som schopná knihu odložiť počas najväčšej akcie. A aj keď je kniha písaná tak, že nedokážete predvídať zvraty, ktorých je tu celkom dosť, tak ja som iba z jedného zostala zaskočená. A pritom hneď na začiatku sa nachádza jedna veľká situácia a postupne sa to dávkuje. Ale aj napriek tomu som sa nudila. A keď prišiel koniec? Zostala som sklamaná. Prišiel mi odfláknutý. A bolo to naozaj rozbehnuté zaujímavým smerom, lenže autorka sa rozhodla, že to ukončí s tým jednoduchším spôsobom. Intrigy, ktoré sa rysovali boli zrazu zabudnuté, vojnový konflikt, ktorý nastal mi neprišiel vyriešený, len utlačený do úzadia. Osudy hrdinov sú uzavreté, ale osud galaxie je jedna veľká otázka. A presne tá politická vec by ma zaujímala najviac. Nemám rada otvorené konce bez pokračovania, aj keď sa autorka snažila s pomocou epilógu, čo to naznačiť, ale úprimne mne to nestačilo. Z toho všetkého si neviem skrátka vyvodiť koniec, ktorý by mi uzatvoril dostatočne tento príbeh.

Rázcestia osudu považujem za priemerné zakončenie, v ktorom autorka nevyužila dostatočne svet a postavy, ktoré vytvorila. A to je najväčší kameň úrazu tejto knihy. To, že mne nesedí jej štýl písania je jedna vec, ale to že si nechala také zaujímavé veci prekĺznuť cez prsty je druhá vec. Mrzí ma to, ale autorka mi zjavne súdená nie je, takže aj keď jej knihy majú nádherné obálky, čo si budeme klamať, radšej svoje peniaze investujem, do autora, pri ktorom viem, že ma bude baviť.