Lovkyňa čarodejníc alebo najslabšia kniha tohto roka, zatiaľ...
Autor: Virginia Boecker
Názov: Lovkyňa čarodejníc
Originál: The Witch Hunter
Diel: 1/2
Žáner: YA fantasy
Spolupráca: Albatros Media
Anotácia:
Keď sa lovkyňa čarodejníc musí spojiť s najmocnejším čarodejníkom...Môj názor:
Elizabeth Greyová je jednou z najlepších a najdrsnejších kráľovských lovkýň čarodejníc. Až kým aj ju jedného dňa neobvinia z čarodejníctva a neodsúdia na smrť na hranici. Záchrana príde v poslednej chvíli od muža, ktorého doposiaľ pokladala za najväčšieho protivníka. Nicholas Perevil, najmocnejší a najnebezpečnejší čarodejník v kráľovstve, má pre ňu návrh: Ochráni Elizabeth pred popravou, ak mu ona pomôže prelomiť smrtonosnú kliatbu. No smrť na hranici nie je to jediné, čo Elizabeth desí...
Prvá vec, čo mi pri anotácii bleslo hlavou, tak bolo, že toto bude skvelý hate-love vzťah. Avšak nedajte sa zmiasť. Anotácia je trochu zavádzajúca a netreba si domýšľať viac než je v nej napísané.
Lovkyňa čarodejníc je slabý odvar toho, čo by z tohto príbehu naozaj mohlo byť. Autorka si vymyslela naozaj dobrý námet na príbeh, ktorý bohužiaľ, zlyhal na spracovaní a predovšetkým na hlavnej postave, ktorá sa vôbec nesprávala, tak ako je opisovaná v anotácii. Elizabeth sa polovicu knihy správala ako keby mala vymytý mozog a nevedela si uvedomiť určité veci, do kým jej to Nicholas nepovedal. Nie raz, ale minimálne trikrát. Ja pri takýchto postavách strácam trpezlivosť a kniha v mojich očiach automaticky začne klesať. Najviac autorka prekvapila tým, že Nicholas bol starší pán, takže žiaden románik medzi ním a hlavnou hrdinkou sa nekoná. Ani nemôžem povedať, že medzi nimi bol nejaký vzťah. Najskôr som si myslela, že to bude ako u otca a dcéry, ale ani takto nemôžem pomenovať, pretože komunikácia medzi tými dvoma postavami bola žalostná. Nesnažili sa navzájom spoznať, obidvaja chceli len to, čo mu ten druhý mohol ponúknuť.
Na druhej strane sa mi páčilo ako autorka sa snažila pracovať s vedľajšími postavami, bohužiaľ, dlho to netrvalo a ja som sa začínala obávať kam kniha začína smerovať. Možno by som si aj niektoré postavy obľúbila, keby autorka sa im venuje trochu dlhšie. Určitým postavám vytvorila zaujímavú minulosť, ale nerozvíjala veci do detailov, ktoré mňa osobne zaujímali. Najhoršie je ak čítate o knihe, ktorá má potenciál, vidíte v nej niekoľko príležitostí ako dej úplne otočiť, ale nič toho sa nekoná. Autorka sem tam pripraví na vás akciu, ktorá vždy rýchlo a hladko skončí. Už aj keď to vyzerá na zamotanie deja, tak sa z toho hrdinka ľahko vyvlečie a dej pokračuje v tej istej pokojnej hladine. Rada by som povedala, že záver je neuveriteľný, avšak aj záver sa odohrá tak rýchlo, že si nie ste istý, či už je naozaj koniec. Síce je pravda, že záverečný boj neprebieha tak ľahko, ale stále to nie je nič veľkolepé. Najhoršie je, že pri čítaní som ja osobne nemala žiadne emócie.
Ďalšia vec, ktorá ma sklamala bola, že nie sme svedkami žiadnych veľkých kúziel, čarovných formuliek a podobných vecí. A trochu ma to zarmútilo, pretože to bola jedna z vecí, na ktorú som sa najviac tešila a pritom tam ani nebola. Malé kúzla to áno alebo v knihe sa spomínajú veľké veci, ale nie sme svedkami žiadneho veľkého kúzla.
Aby som len nebola negatívna, tak výhodou je, že kniha sa číta rýchlo, ale bohužiaľ, nič viac v pozitívne v nej neviem nájsť. Pričom nápad bol naozaj dobrý a možno to mohla byť jedna z najlepších kníh o čarodejniciach. Takto knihu zaraďujem medzi veľmi slabý priemer, aj keď viem, že keby som mladšia (12-14), tak tú knihu zbožňujem.
Pre mladších čitateľov rozhodne odporúčam alebo ak hľadáte niečo oddychové a nemáte žiadne veľké očakávania, tak si myslím, že vaše očakávanie to splní. Ale ak hľadáte niečo naozaj veľkolepé, tak asi to nebude nič pre vás.
Za recenzný výtlačok ďakujem vydavateľstvu Albatros Media.
2 komentárov
Knihu som čítala už pred nejakým tým časom, ale musím absolútne súhlasiť. Čo sa mi ešte tiež veľmi nepáčilo je to, že Elizabeth bola vlastne pravidelne znásilňovaná, ale všetko okolo toho sa prešlo iba tak, akoby sa to vôbec nebolo stalo. Človek by povedal, že si za to ponesie aspoň nejakú tú traumu, ale jej akoby to ani neprekážalo. Akoby sa to bolo dialo, ale všetko prechádzalo pomimo ňu. Iba bola šokovaná, že to inkvizítor vedel a nič s tým neurobil.
OdpovedaťOdstrániťSom rada, že to niekto vidí podobne ako ja. Tá kniha keby je lepšie domyslená, tak by si ju užili aj starší čitatelia.
Odstrániť