Autor: Siri Pettersen
Názov: Plíseň
Originál: Råta
Diel: 2/3
Žáner: fantasy

Anotácia:

Představte si, že jste lovnou zvěří v neznámém světě. Ve světě lidí, který pomalu umírá. Ve světě, odkud pocházíte a kde jste doufali, že konečně naleznete domov. Jenže to jste se pořádně spletli. Hirka opustila Ymslandu, aby ji zachránila, a obětovala tak možnost být nablízku Rimemu, přestože po tom touží ze všeho nejvíc. Teď ji místo něj provázejí lovec nemrtvých a slepý. Boj o přežití není ovšem ničím ve srovnání s tím, co přijde, když Hirka pochopí, kým ve skutečnosti je a jakým nástrojem v mocenské hře se má stát. Původce plísně touží po tisíci letech konečně dosáhnout svobody. Svobody, kterou mu může dát pouze Hirka.

Môj názor: 
Ódinovo dítě patrí medzi najlepšie knihy aké som kedy čítala, takže som sa dosť obávala pokračovania. Syndróm druhých dielov vám nemusím predstavovať a úprimne strašne som si želala, aby Plíseň bola aspoň z polovice taká dobrá ako jednotka.

Nebudem vás držať v napätí a rovno vám poviem, že Plíseň sa mi neskutočne páčila. Dokonca viac ako Ódinovo dítě. Mala som síce strach aké to celé bude mať atmosféru, pretože tí, ktorí sme čítali jednotku, vieme ako sa to skončilo. Atmosféru to síce malo úplne inú ako prvá časť, ale zas bol príbeh niečím iným výnimočný. Okrem toho od polovice sa tam dejú rôzne zvraty, ktorým som najskôr ani nechcela veriť a úplne ma to svojím spôsobom odrovnalo.

Autorka sa zahráva nielen s vami, ale aj zároveň s postavami. Nebojí sa experimentovať s nimi a zapájať ich do rôznych scén, obetovať pár životov (mala som slzu na krajíčku), ale najlepší zo všetkých je práve vývin postáv. Hlavní hrdinovia už nie sú nevinní, berú za svoje činy zodpovednosť a vedia, čo svojím rozhodnutím môžu spôsobiť. Objavuje sa ich temná stránka a autorka využíva ich potenciál.
Ak by sme porovnali Hirku na začiatku a teraz vidieť tam úžasný posun ako dospieva/dospela. Ale najväčší posun vidieť práve pri Rimem(?!) (neviem ako to mám skloňovať). To čo z neho autorka spravila, ako ho pohltila, nazvime to temnota a snaží sa bojovať sám so sebou je jedna z vecí, ktorá ma na knihe najviac bavila. To čo ich charakterizovalo v prvej časti by ste v nich v tejto časti hľadali už márne. Obidvaja sa posunuli niekde a či to bude mať fatálne následky, tak to si naozaj netrúfam odhadnúť.

Navyše príbeh nemá len jednu stranu. V pozadí sú osudy aj iných postáv. Síce autorka ich necháva viac-menej v úzadí, nepracuje s nimi dostatočne na to, aby ich situáciu vyriešila, ale v podvedomí viete, že sú tam a či s nimi autorka budem mať niečo v pláne do budúcna, tak to ťažko povedať. Dovolí vám nahliadnuť do ich duše a spoznať ich ako tak, aby ste si o nich spravili názor a možno vybudovali nejaký cit. Ale rozhodne tieto postavy oživili celý príbeh a nenechali aby dej upadal. Vedľajšie postavy, ktoré sa objavili majú svoje špeciálne znaky podľa, čoho ich ľahko viete rozoznať a predvídať ich rozhodnutia, ale ja napriek tomu ich rozhodnutia sú niekedy prekvapivé.

Začiatok sa môže zdať byť pomalý a miestami trošku chaotický, kým to pochopíte Hirkinými očami a zmýšľaním. Okrem toho nové postavy spríjemňujú dej, aj keď nie sú pre príbeh podstatné. Postupne avšak dej graduje a potom už je kolotoč presúvania sa z miesta na miesto. Hľadanie predmetov, riešenie problémov a v prvom rade ukrývanie sa pred nepriateľom. Napriek tomu, že to možno znie chaoticky, tak sa v tom dá vyznať a taktiež to dej pekne posúva dopredu. Bavilo ma to a dokonca ani hluché miesta mi nevadili, niežeby som ich nejako registrovala, keďže ma to úplne pohltilo. A samozrejme, čo by to bol za koniec bez cliffhangeru, ktorý ma navnadil na pokračovanie?

Plíseň nie je len vypchávka medzi prvým a tretím dielo. Obsahuje akčné a krvavé scény, neskutočný posun postáv a zvraty, ktoré som osobne nečakala. Dokonca si ani netrúfam povedať, že čo sa stane ďalej. Príliš veľa vecí sa v pokračovaní môže pokaziť a ja verím, že sa aj pokazí, pretože už teraz to malo dosť namále. Pre mňa je táto trilógia menší klenot, pretože naozaj som nič nikdy predtým podobné nečítala. Ani čo sa týka príbehu alebo atmosféry. A určite jedna z tých najlepších kníh za tento rok.

Ak ste ešte Plíseň nečítali, tak rozhodne choďte do toho. Ak sa vám páčila jednotka, tak neváhajte. A ak ste ešte túto sériu nezačali čítať, tak prichádzate o jeden originálny príbeh. Čo je škoda nemyslíte?

Recenzia:
Ódinovo dítě