• Poznáte ten pocit, keď sa tešíte ako malé dieťa na posledný alebo hocijaký iný diel z nejakej série? Doslova si už obhrýzate nechty alebo odpočítavate dni do vydania? A zrazu, keď nadíde ten osudný deň, tak sa váš svet pomaly rúca, pretože počas čítania zisťujete, že to vôbec nie je také dobré, ako ste si zo začiatku mysleli, respektíve máte pocit, že to autori úplne pokazili.....

Zdroj: GR

Prvým takým príkladom ako pokaziť záverečný diel z trilógie je Sever od Lauren DeStefano. Séria The Chemical Garden alebo po našom Záhrada večnosti u nás nezožala až taký úspech, aj keď tie knihy majú neskutočné krásne obálky. (Zjavne to nestačilo) Svet, ktorý Lauren vymyslela bol naozaj zákerný a mne osobne sa páčil. Svojím spôsobom je to dystópia ako každá iná, ale ten skazený svet ma dostal. Problém, však nastal pri treťom diely. Postavy začali konať hlúpo alebo ešte hlúpejšie než v predošlých dvoch dieloch, všetko si zbytočne komplikovali a zväčša sa v knihe nič nedialo a riešilo sa minimum vecí. Najväčší gól bol, keď prišlo na rozuzlenie...Mala som pocit, že viac sklamaná ani nemôžem byť. Autorka si zjavne myslela, že urobí veľké BUM! No Bum bolo, ale výsledný pocit nebol asi ten, aký očakávala, že vo mne tá posledná časť zanechá.

Zdroj: GR

Ďalšia trilógia, ktorá začala sľubne prvou časťou a pokračovala o niečo lepším pokračovaním je Moje sladké 16. storočie od Rachel Hariss. Je pravda, že by tam ešte bolo čo dolaďovať, ale pre čitateľov mladších ako 15 rokov skvelý výber. Bohužiaľ, posledný diel bol úplne zbytočný a oveľa viac na nervylezúci ako predošlé dva diely. Navyše s cestovaním čase to nemalo nič spoločné. Okrem toho Rachel má zjavne dobré nápady, ktoré by len potrebovali doladiť. Osobne tretiu časť Môj nie príliš sladký život radím medzi tie konce, ktoré sa nevydarili a radšej nemala byť publikovaná ako záverečná časť nejakej série, skôr ako novela alebo dodatok.....

Zdorj: GR

Som milovník Cassandry Clare a jej sveta Tieňolovcov a ako všetci vieme pôvodne TMI malo mať len tri časti. Bohužiaľ, štvrtá časť Mesto padlých anjelov, aj tak vyzerá. Netvrdím, že je to odfláknuté, ale všetci, čo sme čítali TMI a ostatné knihy od CC vieme, že to dokáže aj lepšie a MPA je nielen celé chaotické, ale v podstate sa tam nič nedeje. Čo sa týka Mesta stratených duší a záverečnej časti Mesto nebeského ohňa sa môžem tváriť, že Mesto padlých anjelov bol len menší skrat, čo sa týka u Cassandry alebo pred príprava na veľké finále, ktoré sa mnohým, až na svetlé výnimky ako ja, nepáčilo.

Zdroj: GR

Teraz mnohí z vás budú prekvapení, ale medzi nevydarené konce, alebo koniec, ktorí sme si viacerí ani radšej nedovolili predstaviť, pretože predošlé dve knihy sa niesli v šialenom duchu zaraďujem aj The Retribution of Mara Dyer od Michelle Hodkin. Je pravda, že trilógia o Mare je moja obľúbená a nedám na ňu dopustiť, (v kuse všade je pchám a vychvaľujem) ale teraz odstupom času si uvedomujem, že to nebolo až také dobré ako som si zo začiatku myslela. Síce sklamaná doslova nie som, ale v niekde v hĺbke svojej dušičky viem, že to mohlo byť ešte lepšie. Aj keď dané vysvetlenie prečo sa to všetko dialo bolo samo o sebe dosť na hlavu... Niežeby tie knihy boli normálne....... Ale určite viacerí z vás so mnou budú súhlasiť, že niektoré veci boli možno až príliš pritiahnuté za vlasy napr. tie kapsule.... Koniec Mary neradím medzi tie katastrofálne ako napr. Sever, ale rozhodne to mohlo byť o kúštik lepšie....

Zdroj: GR

Z podobného súdka je aj Never never od Tarryn Fisher a Colleen Hoover. Prvé dve časti boli naozaj dobré a autorky to zaklincovali treťou časťou, ktorá ma po prvé sklamala a po druhé si myslím, že si to zaslúži oveľa lepší koniec, už len z toho dôvodu, že to mohla byť séria, ktorá by naozaj za niečo stála. Teraz je to len ďalšie sklamanie... Navyše kombinácia miláčikov u knihomoľov, hlavne mena Colleen Hoover, by mala znamenať v prvom rade kvalitu, aj keď nie som jej fanúšik, tak uznávam, že vie písať zaujímavú YA/NA literatúru, ktorá dokáže osloviť čitateľov. Čo sa týka Tarryn, tak je to jedna z mála autoriek, ktoré ma oslovili hneď zo začiatku svojím štýlom a námetmi na knihy. Odporúčam siahnuť po Marrow. Spoluprácou týchto dvoch autoriek malo vzniknúť niečo dojímavé ako to len dokáže napísať Colleen Hoover a šialené, čo dokáže vymyslieť len Tarryn Fisher. Žiaľ, veľkolepé finále sa nekonalo a celé to sa zakončilo s obyčajným vysvetlením...Žiadne tajomno a ani nič podobné....a potom človek nemá byť sklamaný.


Po dlhšej odmlke som späť. Žiaľ nie je to recenzia, pretože stále mám menší blok a v poslednom čase ma zamestnáva strašne veľa vecí, do toho aj osobné problémy (Jééééééé, pretože tých nikdy nie je dosť), takže dnes len s takým to článkom. Do komentárov mi pokojne môžete napísať vaše knižné sklamania.