Autor: Kami Garciová, Margaret Stohlová
Názov: Nádherné tvory
Originál: Beautiful Creatures
Diel: 1/4
Žáner: fantasy
 Na Jacksonovej strednej škole v Gatline sa zastavil čas. Mestečko žije spomienkami na zlatý vek otrokárskeho Juhu. Všetko nasvedčuje, že druhý ročník prinesie Ethanovi Watovi len ďalšie sklamania a nudu. Ani doma to nemá ružové. Nedávno mu zomrela mama, otec sa uzavrel pred svetom a z pracovne vychádza len na raňajky a zásadne v pyžame. Ethan je rozhodnutý zmiznúť z tohto Bohom zabudnutého kraja hneď, ako to bude čo len trocha možné.
No zrazu sa odvšadiaľ začne ozývať neznáma pieseň, sny takmer nerozoznateľné od skutočnosti sa vracajú čoraz častejšie a krásne čiernovlasé dievča z týchto snov sa jedného dňa objaví priamo pred bránou gatlinskej strednej školy.
Lena Duchannesová je neter miestneho vydedenca Macona Ravenwooda. Je iná ako ostatní, i keď zúfalo túži žiť ako obyčajné dievča. Snaží sa utajiť svoje schopnosti aj kliatbu, ktorá už celé generácie prenasleduje jej rodinu, no niečo také sa nedá navždy skryť ani v zarastených záhradách, kalných močiaroch a spustnutých cintorínoch hlbokého Juhu. Lenin príchod rozvíri stojaté vody Gatlinu. Čelí nielen rodinnej kliatbe, ale aj predsudkom starousadlíkov, ktorí sa bránia všetkému, čo sa vychyľuje zo zabehaných pravidiel. Ethan si postupne začína uvedomovať, aké silné puto ho k Lene viaže. Snaží sa ju chrániť pred útokmi spolužiakov, no uchrániť ju pred rodinnou kliatbou bude oveľa ťažšie.

„Nechápem ako to môže byť prepadák, keď je to super!“ presne toto alebo niečo podobné som hovorila svojej spolubývajúcej na internáte asi pred viac než pól rokom. Myslím, že už som pochopila, prečo sa film neuchytil. Ak ste videli film a chystáte sa na knihu radím vám zabudnite na všetko, čo ste v tom filme videli! Na dej, na postavy, na ich správanie, pretože kniha a film sú dve rozličné veci , ktoré majú  len spoločný názov  a mená postáv. Jednoducho zabudnite! 

Málokedy sa stretávam s tým, aby dvaja autori/ľudia/umelci spojili svoje sily a niečo spolu vytvorili, niečo také zaujímavé s celkom dobrým dejom a zaujímavou zápletkou. Človek má potom tendenciu hádať, ktorí z tých dvoch ľudí použil viac zo svojho zmýšľania, nápadov, pretože nikto nemá rovnaké nápady s rovnakým koncom. Ale Nádherné tvory sú dielo, ktoré vyzerá ako keby to písal jeden človek. Žiadne časti, kde by ste presne videli, že toto písal jeden a to ten druhý. Proste všetko to do seba zapadalo, štýl myšlienky a pointa príbehu sa po celý čas zachovala.

Celý tento zamotaný príbeh spoznávame z Ethanovho pohľadu, ktorý máva čudne živé sny s dievčaťom, ktoré nepozná, ale má taký pocit, že ju miluje? Dosť čudné na to, že ju v živote nevidel a dosť trúfalá myšlienka na chlapca, ktorý v prvom rade málokedy rozmýšľal ako ostatní chlapci v jeho veku. Spôsobilo to, že Ethana stvorili dve ženy, ktoré prišli s tým to nápadom? Možno. A  možno práve to bol ich zámer. Vykresliť ho ako čudáka s nečudáckym podtónom.

Za to Lena bola čudná sama o sebe, teda tak ju vnímalo okolie. Vždy som v knihách obľubovala tých „čudných“, pretože oni vidia svet trochu inak, ak chápete ako to myslím. Lena, ktorá je zaklínačka, čo je to isté ako bosorka, len rozdiel je v tom ako to človek vezme, bola iná, ale iným spôsobom akoby ste si mysleli a to, že jazdí na pohrebnom aute je len detail.

Takže, už čakáte kedy sa tí dvaja začnú rozprávať a kedy to medzi nimi začne iskriť. No, tak čakáte a čakáte a vy si po čase uvedomíte, že sú do seba buchnutí, ale ono to s vami nič nerobí. Poznáte, keď to iskrenie medzi hrdinami je také silné, že to prežívate celé s nimi? Pretože tu sa toho nedočkáte. Oni boli do seba až po uši, ale to iskrenie tam nebolo. A v polovici som si uvedomila, že to tam ani nebude.

Za to čím bližšie sme sa blížila ku koncu knihy tým viac sa postavy začali správať neznesiteľnejšie. Lena sa strácala vo svojich myšlienkach a v kuse rozprávala, že bude tá temná. Čo mi neskutočne liezlo na nervy. Hoci som pesimista, čo vidí svet len čierno a bielo, ale mám chvíľky, keď som úplný optimista a srším energiou. A práve vtedy, keď ona bola tá pesimistická ja som bola tá optimistická. Takže teoreticky sme si protirečili, takmer vo všetkom. A keď si s niekým protirečíte, tak viete, že s tým človekom si veľmi nesadnete. Takže ja a Lena počas tohto čítania sme sa nejako neskamarátili. A Ethanovi, ktorý nedokázal vyjadriť svoje city, a keď sa o to snažil bola to čistá katastrofa


Neviem, čo je horšie, keď čakáte príliš veľa a vy to nedostanete alebo keď nečakáte nič a vy to nič aj dostanete! Niežeby som dostala nič, to nie. Len som čakala trošičku viac. Oveľa viac.
Nádherné tvory by som hodnotila ako priemer. A úprimne neviem či sa mi oplatí pokračovať v tejto sérii, keďže ani jednotka ma nejako neohúrila, ale možno už len zo zvedavosti čo sa nachádza v zvyšných troch častiach, a kvôli obálkam, siahnem po pokračovaní. (Áno, som povrchná! ukameňujte ma za to! :D )