Čo vám môže ponúknuť tretia časť?

1. Kopu nových postáv, ktoré prechádzajú neustálym vývinom 

Bolo nám všetkým jasné, že večne sa to nemôže točiť len okolo troch "hlavných" hrdinov. Navyše teraz, keď sú od seba oddelení vzniká kopu priestoru pre nové a nové postavy. Nové zeme, nové možnosti a charaktery. Čo znamená nielen rôznorodosť, ale taktiež kopu nových situácií a odhalení. Či už Manon, Rowan alebo Aedion, všetci traja dostavajú vlastný priestor na svoje rozvíjanie a vďaka tomu priestoru ich čitateľ vie lepšie spoznať, alebo v niektorom prípade skvelo doplňujú dej. Nie všetky dejové linky sú poprepájané, takže niektoré postavy o sebe ani netušia, no o to to bude zaujímavé, keď sa stretnú, aj keď je možné, že dovtedy prejdú určitou fázou premeny. Keď si vezmeme len Manon a jej agresivitu, ktorou sme sa mohli zoznámiť hneď na začiatku a porovnať to s Manon na konci bolo vidieť rozdiel medzi tou starou a novou Manon, ktorá sa podľa mňa ešte bude postupne vyvíjať. A podľa môjho názoru nás svojimi rozhodnutiami a činmi prekvapí. Najviac som sa obávala Rowana. Ďalší sexi chlap, v tom tom prípade bojovník v Celaeninom živote poriadne rozmieša karty, aj keď zo začiatku to určite nebude z tej milostnej stránky, ako som očakávala. Rowan je celkom tvrdý oriešok, ale čím viac sa dej graduje tým viac ukazuje zo svojej osobnosti. Okrem toho sa tu objaví kopu ďalších nových postáv, ktoré majú malú úlohu, ale celkovo spĺňajú svoje role dostatočne nato, aby sa čitateľ nenudil, či už rozprávaním starých príbehov, alebo len obyčajné rozhovory zahalené do rúška tajomna, čo samozrejme nemusí zas každému vyhovovať.
Najlepšia vec na tom celom je, že každá postava prechádza nejakým vývinom. O Celaene nehovoriac, síce zo začiatku knihy je všelijaká, až vám to môže liezť na nervy, ale postupom času sa spamätá. Ak si porovnáme Doriana na začiatku série a teraz po dočítaní Zrodenej z ohňa, tak verte mi, už to nie je ten sladký princ, ktorý si nechá skákať po hlave. Síce miestami to môže vyzerať, tak že zas je ako keby mimo toho celého a rieši si problémy svojím spôsobom, ale postupne sa rysuje a črtá sa v ňom dosť silná postava. Bohužiaľ, aspoň pre mňa autorka ma dosť sklamala s Chaolom. To aký bol na začiatku série a teraz....Jednoducho mi príde zo všetkého zmätený a nerozhodný, ako keby autorka chcela potlačiť jeho postavu. To, že na scéne sa objavil Rowan ešte neznamená, že z neho musí byť hlavná mužská postava, teda zatiaľ to bolo vždy pól na pól. V predošlých dieloch mal každý dostatok priestoru, teraz sa to väčšinou točilo buď okolo Rowana alebo Doriana, čo sa týka chlapskej časti...A na Chaola sa ako keby zabudlo, alebo sa Sarah rozhodla v strede série z neho urobiť nerozhodného kapitána, hoci vieme, že Chaol je všetko len nie nerozhodný a už vôbec nie zbabelec, ako ho vykresľuje autorka v tejto časti.

                                                            2. Čudné vzťahy a spojenectvá

Po skončení druhej knihy, ktorá skončila vážne na prd, nebudeme si klamať, veď viac sa to pokaziť ani nemohlo, už len z toho dôvodu, že udalosti, ktoré sa stali sa jednoducho nedali zastaviť. Bola to lavína a celkom to poznačilo a naštrbilo vzťah  medzi postavami. Či už Celaeny a Chaola, čo sa vlastne v tejto knihe ani neriešilo, okrem pár myšlienok, či už z jednej alebo z druhej strany, ale ani jeden sa v tom nechcel babrať. Alebo skôr autorka čaká na vhodnú príležitosť ako to celé ukončiť a dať za nimi hrubú čiaru. Je nám jasné, že potom, čo sa stalo sa tí dvaja nikdy dostatočne nezmieria a bráni im v tom aj fakt, že kto a čím sa v skutočnosti stali. To, že vlastne vývin situácie Doriana celkovo ani neovplyvnilo, už len z dôvodu, že takmer zo všetkého ho tí dvaja vynechávali a nechali doslova v nevedomosti, nepomohlo v tom, aby sa Chaolom večne nehandrkovali, ale aj napriek tým neustálim výmenám názorov vedeli spolupracovať, aj keď to môže miestami neskutočne iritovať, pretože tá spolupráca niekedy vyzerala všelijako a vždy sa to skončilo problémovo.
Celkovo dej na zámku sa odohráva v napätí, či už z vyhrotenej situácie, ktorá nastáva ku koncu, alebo spojenectvá, ktoré sú životom priam až nebezpečné, ale aspoň dej nepolkulháva a aj keď sa v týchto častiach doslova nič nedeje, okrem pár akcií, tak aspoň niečo drží knihu v napätí. Aj keď mnohí budú možno nesúhlasiť, pretože práve v týchto častiach sa zistia celkom zaujímavé veci.  Na druhej strane u Celaeny sa to rozbieha neskutočne pomaly a síce sa nás autorka snaží zoznámiť so všetkými a všetkým, tak sa môžete pristihnúť pri tom ako rozmýšľate, kedy sa už konečne niečo pritrafí. Aj keď tieto časti sa môžu zdať celkom svieže vďaka Rowanovi. Vzťah so Celaenou je zo začiatku plný nenávisti a nezáujmu, či provokovania. Aspoň to ako tak udrží pozornosť a síce sú ako nevychované šteňa a mača je to stále lepšie ako nič. Postupom času to však začne naberať grády a celý príbeh sa pohne doslova dopredu. Zrazu prídu scény, keď ide len akcia za akciu.
Najsvižnejšie časti podľa mňa mala však práve Manon. Hoci viacerí so mnou nebudú súhlasiť. O Rowanovi, ktorá je taktiež nová postava sa dá povedať, že vieme oveľa viac, ako o tejto bosorke. Doslova prišla s čistým štítom a celkom poškvrnenou minulosťou. Najlepšie na tom je, že Manon je plná nenávisti a ako postava patrí medzi tie, ktoré si rozhodne zaslúžia pozornosť. Autorka nám takto ukázala aj svet z tej druhej strany a rozhodne to bude zaujímavé, už len kvôli tým čudesným tvorom, na ktorých bosorky lietajú. Okrem toho tieto časti boli ako keby samostatným príbehom už len z toho dôvodu, že bosorky riešili niečo úplne iné ako Celaena a spol. Tým, že tieto postavy sa ešte nestretli a o svojej existencii ani netušili, nevyrábali si problémy navzájom dodávalo celkovo deju iný nádych.


Stačí, ak poviem, že Adarlanský kráľ alebo jeho armáda nie je jediná hrozba?  Tak ako sa tu objavujú nové postavy tak s nimi ja noví nepriatelia, ktorý rozhodne zamiešajú karty, či už v tejto alebo v nasledujúcich častiach. Teraz už hrozba môže prísť vážne odvšadiaľ.

Je pravda, že niektoré veci boli predvídateľné napr. kto zomrie, bolo  mne osobne od začiatku jasné. Ak sme si doteraz mysleli, že Adarlanský kráľ je idiot, tak možno z časti máme pravdu, ale je to dosť inteligentný idiot, aby pochopil, čo sa okolo neho deje. Sarah je u mňa známa hlavne tým, že zatiaľ v predošlých dvoch knihách dosadila veľkú bitku takmer na koniec, ale ku koncu aj tak zostávalo až príliš veľa strán. Jednoducho, keď myslím, že je koniec, tak to pravé veľké bum len príde. Môžeme vlastne knihu rozdeliť do dvoch koncov-Celaenin koniec bol trochu pokojnejší-aj keď to nie je presné slovo, akým by som to opísala, ale ak ho porovnám s koncom, ktorý postihol ľudí na zámku, čo bol vlastne krutý čin voči postávam, ale geniálny voči nám čitateľom, tak Celaenin koniec bol slabší.  A to čo postihlo Doriana a Chaola... Rozdýchavam to doteraz a spoiler, ktorý som zistila-presnejšie čo sa stane vo štvorke, tak z toho som až v takom šoku, že sa mi tomu doteraz nechce veriť.