Autor: Richelle Mead
Názov: Sukuba 1-Trápení
Originál: Succubus Blues
Diel: 1/6
Žáner: fantasy, horor, paranormal? o.O

Anotácia: 
Sukuba je nadpřirozená bytost, která smí po libosti měnit podobu a jediným jejím úkolem je svádět. Zní to tak lákavě! Dívka může být, kým chce, její šatník je nevyčerpatelný a smrtelní muži by udělali cokoli pro její pouhý dotek. No, vlastně za to platí svou duší, ale proč zacházet do přílišných podrobností?
Avšak život Georginy Kincaidové, sukuby ze Seattlu, není ani zdaleka tak exotický. Pracuje v knihkupectví a její šéf je poměrně nesnesitelný uťáplý chlap. Nesmrtelní přátelé si z ní nepřestávají dělat legraci kvůli jedné její dávné proměně. A nejhorší ze všeho je to, že si nemůže vyjít na rande, aniž by z dotyčného muže nevysála život. Ona by přitom dala všechno na světě za to, kdyby se směla dotknout slavného a neodolatelně krásného spisovatele Setha Mortensena!
Snění o Sethovi však bude muset počkat, protože ve světě nadpřirozených bytostí se začíná dít cosi podivného… a velmi nebezpečného. Georgina se proti vlastní vůli stává aktérkou souboje mezi dobrem a zlem…



Môj názor:

Richelle Mead. Meno, ktoré pozná takmer každý, kto sa pohybuje v knižnom svete. Táto žena pobláznila svet Upírskou akadémiou, ale predtým než vznikol ten celosvetový ošiaľ tu bola Sukuba.
Ak by som povedala, že som od Richelle nič nečítala, tak by ste ma zrejme ukameňovali, no mám pocit, že ma ukameňujete, tak či tak.

Richelle prišla s niečim netypickým, zaujímavým a do toho všetkého zakomponovala humor, čo je skvelé. Ale.... niečo mi tam vadilo. A teraz nenarážam nato, že kniha je v češtine. Proste mi tam niečo alebo niekto vadil. Ani s postupom času neviem prísť na to čo alebo kto. A to ma doslova vytáča.

Georgina bola fajn. Nebola to úplne najlepšia hrdinka, ale jej zmysel pre humor si ma získal a jej ľudská stránka, ktorá v tejto prvej časti, až tak nevynikla  mi celkom prirástla k srdcu. Jej zvádzanie mužov mi prišlo niekedy smiešne a inokedy ma dokázala šokovať a to nielen svojimi premenami, ale aj činmi.

A do koho sa nám Georgina zaľúbila? Alebo skôr do jeho kníh?  Do samostatného Setha Mortensena! On bol taký typický, nudný ale zlatý chlap, čo ani netušil, do čoho sa to zaplietol. Bolo naozaj zábavné sledovať, ako sa tí dvaja pred sebou nielen hanbili, ale nevedeli spolu ani súvislo komunikovať, a nikto by "nečakal", že to vyustí do niečoho oveľa viac než kamarátstva. Ale na to, aby sa tí dvaja, čo i len poriadne porozprávali prejde dosť strán. Myslím normálny zmysluplný rozhovor bez trápneho ticha alebo trápnej situácie! A verte tých trápnych situácií bolo viac než dosť.

Potom tu máme jej nesmrteľných priateľov, ktorých by som brala všetkými desiatimi, proste, keď to pomaly začalo mať tak trochu nudný spád, tak sa tam objavil Carter alebo celá jej banda kamarátov, ktorí to vždy dokázali nejako uhrať, aby sa čitateľ nenudil. Ale niekedy sa to proste nepodarilo, a tak či tak som si povedala, že na dnes stačilo. Až keď prešla viac ako polovica knihy, tak to začalo mať grády a mňa to začalo baviť a potom to zas prestalo. Cítila som sa ako na hojdačke. Raz dole a raz hore. Bola som dosť z knihy zmätená a neviem ju poriadne ani zaradiť do kategórie, proste ja ani netuším, že či vôbec by som mala pokračovať. (Así áno, keď ja múdra hlava som si vypýtala prvé tri časti.)

Miestami som v knihe bola zmätená a inokedy priam až frustrovaná alebo nahnevaná, činmi Georginy. Bolo to také mätúce. Ale musím sa priznať, že to bolo zatiaľ odlišné od ostatných kníh, pretože prvýkrát sa mi dostala do rúk kniha, v ktorej zlo malo hlavnú úlohu, a kde sa s obyčajnými smrteľníkmi zaobchádzalo dosť....vášnivo. (Nepotrebná informácia: Keď som túto knihu spomínala sestenici a jej priateľovi, tak sa jej priateľ rozrečnil, že by príchod Sukuby do jeho života celkom rád privítal. Načo si vyslúžil jeden pohlavok :D )

Veľmi ale veľmi by som chcela povedať, že Sukuba je mega-bomba, ale bohužiaľ nedá mi to klamať.Ja by som povedala, že je to priemer, ale ako večný optimista (teraz preháňam, pretože ja som typický pesimista) verím, že pokračovanie sa zlepší, a že každá jedna časť bude stále lepšia a lepšia.
Ale či sa pustím do Upísrkej akadémie je otázne. Sukuba ma neoslovila, až tak ako  som si myslela, bohužiaľ. A bojím sa, že s Upírskou by to dopadlo rovnako.

Čítali ste Sukubu? Aký je na ňu váš názor? Myslíte si, že Upírska akadémia je lepšia?