Prečo je to tak? Alebo Nata je zaujatá voči slovenským knihám.....
Týmto nepodstatný článok píšem namiesto toho, aby som sa učila TOB, ale
tak, keď to na vás raz príde a vy to potrebujete vykričať do sveta, čo s tým
narobíte? :D
Už ste sa niekedy zamýšľali nad tým, že prečo viac preferujeme v čítaní
zahraničných autorov ako tých našich slovenských? Je to tým, že odsudzujeme
slovenskú tvorbu len preto, že je slovenská, alebo že sme sa už stihli sklamať
v slovenských dielach? Alebo, že niektorí autori nemajú až tak kreatívne
myslenie, ako sme na to zvyknutí u tých zahraničných?
Úprimne, ja sa priznám, že slovenské výrobky (teraz nemyslím jedlo) ako tak odsudzujem už len preto, že sú slovenské
a o knihách to platí, bohužiaľ, tiež. A uvedomujem si, že je to zlé....
Málokedy sa mi slovenská kniha zapáči alebo ma ohúri a o to menej slovenských
kníh odporúčam svojím známym. Teda, ak niekto zo známych má záujem o moje
výlevy. Teraz, len medzi nami, ak by som mala zrátať koľko slovenských kníh som
prečítala, tak by som ich dokázala spočítať na dvoch rukách, čo je ehm
smutné....
Je pravda, že tá staršia generácia preferuje starých dobrých slovenských
autorov, ktorých romány boli kedysi obľúbené. Samozrejme, mladí ľudia, hľadajú
dobrodružstvá, okorenené s horúcimi scénami a aby toho nebolo málo,
už málokedy nájdeme knihu, v ktorej by sa nenachádzalo nejaké hlúpe slovo
alebo nadávka. Naše slovenské knihy nemajú
tak hlúpy slovník, nenachádzam v nich takmer žiadnu pointu, teda tie,
ktoré som čítala..... Teraz si nemyslite, že mám rada nadávky v knihách,
aj keď som si na ne zvykla, ale aj tak je to niečo, čo ma zvykne v knihách
zaskočiť....Tým, chcem povedať, že sme si už zvykli na sprosté slová v knihách a málokedy ich nájdeme v slovenských knihách, tak ako cesty za dobrodružstvom, ktoré by boli kvalitne spracované.... (Huf! Toto vysvetlenie je dosť chaotické! :D )
Zvyčajne aj ja nad starými (ale aj novými) slovenskými knihami len ohrniem
nos, pretože si myslím, že už ma ničím nemôžu prekvapiť. Predsa v tej dobe....
čo by ma mohlo prekvapiť? Predsa na svete je toľko skvelých fantasy kníh a dystópií,
tak prečo by som si mala svoj čas zahadzovať s nejakou starou a ešte k tomu
slovenskou vykopávkou? Áno, priznávam, toto myslenie je dosť, ako to nazvať?
........Svojské? Ehm, nie! Jednoducho je dosť hlúpe!
A o to viac smutné, že nedokážem odôvodniť, prečo moja myseľ
myslí tým to spôsob. Mám pocit, že som zaujatá....
Spomínate si na Lokaja? Od Kataríny Soyky? (Určite, vždy tú knihu
vyťahujem, keď môžem :D ) Tá kniha je vážne hrozná. Na začiatku to nebolo až
také zlé (pár strán) , ale čím viac som sa brodila stranami, tým viac mi to
pripomínalo poviedku na internete. Mimochodom nevydarenú poviedku.....
Máme tu aj legendárny Džínsový denník od Zuzky Šulajovej. Priznám sa prvé
dve časti zbožňujem! Potom prišla tretia.... štvrtá....a plánuje sa aj piata?!
Hmmm, bojím sa pustiť štvrtej časti, pretože, niektoré recenzie nie sú práve
najlepšie, a že vraj to stráca svoj šmrnc... A úprimne ostatné knihy od
autorky ma veľmi nezaujali....
A nemôžem zabudnúť na Beatu Štrauchovú a na jej Tiene vášne. Tú knihu nedočítal ani môj otec(ja horka-ťažko), ktorý prečíta úplne všetko! Jeho slová: "Keby som bol žena, ktorá má po päťdesiatke a opustil ju manžel, tak možno vtedy by som si ju prečítal a zbožňoval..." (Alebo nejako takto to povedal)
Na druhú stranu tu máme slovenskými blogermi ospevovanú sériu Mariotovi
dediči od Marji Holecyovej (dúfam, že to meno som napísala správne)... Čo sa
týka tejto tetralógie (nie som si istá, koľko to má častí) som dosť na vážkach.
Ehm, slovenské prostredie (vidíte! Som zaujatá!) ma trochu odrádza a takisto
obálka (ďalšia zaujatosť -_- ) Mám pocit, že sa toho nezbavím :D
Takže prečo odsudzujem(e) slovenskú tvorbu? Básne máme, také pekné, aj keď
málokedy pochopím pointu, ale pri próze ako keby sa zastavil čas. Ako keby sme
boli v tom istom začarovanom kruhu, z ktorého nevieme nájsť východisko.
Slovenskí autori mi prídu takí bez štipky kreativity. Jednoducho mi
prinášajú príbehy, ktoré:
a) sú ako cez kopirák
b) sa odohrávajú tu na Slovensku a úprimne neviem si veľmi predstaviť
fantasy prostredie u nás
c) keby možno chytil do rúk nejaký zahraničný autor, tak by z toho dokázal
vytvoriť skvelé dielo, ktoré by som milovala, samozrejme bolo by to spracované trochu inak
Možno som ešte nenašla tú správnu slovenskú knihu, ktorá by ma dostala na kolená a prinútila otvoriť oči, uši i myseľ a ukázala by my, že aj naši slovenskí autori sú nadaní a majú talent. Len si dávam otázku, prečo takého autora nedokážem nájsť? Možno keby som sa nesklamala vo viacerých knihách bolo by to inak, ale aj o tom mám pochybnosti.......
6 komentárov
Slovenských autorov obchádzam väčšinou aj ja. Bohužial u mňa platí to, že som sa v mnohých sklamala. Môžem narátať na dvoch rukách koľko slovenských diel sa mi páčilo a to je fakt smutné. No bohužial. :)
OdpovedaťOdstrániťČo sa týka série Mariotovi dediči, tak tej som sa obávala aj ja. Tie obálky sú naozaj detské a slovenské prostredie vo fantasy? Ale nakoniec som sa do nej pustila a bola som naozaj milo prekvapená. Je to skvelá séria a nenechaj sa odradiť obálkami. :)
Aspoň nie som sama, kto sa "popálil" na slovenských knihách :D
OdstrániťVeď práve tie obálky, tá moja povrchnosť ma raz zabije, ale tak možno ju skúsim :D Hoci už dlhšiu dobu nad ňou uvažujem len škoda, že je všade, kde som zatiaľ pozerala vypredané.... :D
Ja som sa popálila na viacerých, ale Mariotovi rozhodne medzi ne nepatria :) :D Ja som mala problém zohnať tretí diel zo série.. ale inak som nejako k nim priľla v Prioroch :D
OdstrániťJa tiež nie som veľkým fanúšikom slovenskej tvorby, tiež som sa pár krát popálila a veľmi ju nevyhľadám, ale na druhej strane našla som aj fajn diela ako bola Srdcová dáma. Čo sa týka slovenskej tvorby, moje študentské ja, ktoré študuje slovenskú literatúra sa chytá za hlavu!!! :D Áno, chápem, že na strednej sa čítajú tie isté knihy a nie sú práve najlepším výberom zo slovenskej klasiky, ale och... druhá polovica 20 storočia, toľko nadávok, toľko zaujímavých diel. Už len zbierka Dušana Mitanu - Psie dni, to je tak krásne dielo. Ale tu už sa nechávam trochu unášať. Ja byť tebou, tak tú slovenskú literatúru veľmi nezahadzujem, dá sa tam nájsť kopec klenotov, ja sama som bola prekvapená :D
OdpovedaťOdstrániťO Srdcovaj dáme som už počula a už som si ju aj šla kúpiť, keď v tom ma upútala Piata vlna, no tak si asi vieš predstaviť čo som si kúpila :D
OdstrániťAni mi nehovor o povinných dielach, normálne mám strach, keď vidím tie názvy! :D O Dušanovi Mitanovi som počula, sesternica mi bežne o ňom hovorí, ale tak neviem... .Možno, keď budem staršia, tak sa na to dielo aj odvážim :D
Mne vadí na slovenskej tvorbe jej depresívny podtón. Nie vždy je to vyslovene také drsné že sa mi nad hlavou počas čítania zbiehajú čierne mračná, ale stačí, že tie príbehy sú proste také príliš realistické - hlavné hrdinky sú rozvedené slobodné matky, páry sa navzájom podvádzajú, málokedy dostaneme happy end a keď už, tak to má vždy nejaký trpký podtón. Proste, možno je to to, čo iným ľuďom zasa imponuje, lebo sa s tým dokážu viac stotožniť a mne by zasa vynadali, že čítam "sprosté americké knihy o trblietajúcich sa upíroch" :D Ale pre mňa sú knihy únik z reality a slovenskí autori mi väčšinou tento únik nedokážu poskytnúť.
OdpovedaťOdstrániťPri tejto príležitosti si vždy spomeniem na slovenské rozprávky, vs. české rozprávky. Tie české sú vždy také veselé, hudobné, vyvolávajú v nás dobrú náladu. A Slovenské? Zo Zubatej z Perinbaby mám do dnes nočné mory, V Šípkovej ruženke som ako decko videla prvýkrát v TV umrieť človeka (toho rytiera čo sa zasekol v tŕní :D), Mahuliena zlatá panna, to je jedna odporná depresívna rozprávka, ktorú pre istotu už aj televízne stanice prestali vysielať... Hej a rozprávka Nebojsa s podtitulom "Môj prvý horor" je tiež kapitola sama o sebe. Čiže si myslím, že celkovo tá naša slovenská umelecká tvorba sa vyznačuje takouto atmosférou a mne to hrozne vadí :D