Autor: Katja MillayNázov: Moře kliduOriginál: The sea of TranquilityDiel: ----Žáner: YA
Osamělý kluk. Citově křehká holka. A zázračná síla druhých šancí. Dva a půl roku.
Tolik času uplynulo od té hrozné tragédie. Po ní už nic nebylo jako dřív. I z Nastyi Kashnikové zbyl jen stín holky, kterou byla před tím. Teď je rozhodnuta nechat temnou minulost za sebou a držet si všechny lidi pěkně daleko od těla.

Tenhle úmysl jí ale vydrží jen do chvíle, kdy se potká s Joshem Bennettem. Je osamělý stejně jako ona. A neuvěřitelně přitažlivý. Joshův příběh zná kdekdo: všichni lidé, které miloval, zmizeli z jeho života. Teď má sedmnáct roků a zůstal úplně sám. A když je vaše jméno synonymem pro smrt, lidi se s vámi moc nebaví. Až na Nastyu. Ta se naopak Joshe drží jako klíště a postupně se stává součástí každé stránky jeho života. Táhne je to k sobě, jiskří to mezi nimi stále silněji. Ale zároveň se Josh začíná zamýšlet nad tím, jestli se někdy dozví všechna tajemství, která před ním Nastya skrývá. A vlastně ani sám neví, jestli se je dozvědět chce.

Je kopa kníh, ktoré nás dokážu chytiť za srdce, ale len máloktoré z nich v nás dokážu zanechať pocit, ktorý sa ledva dá definovať. Ten pocit je zmes ďalších pocitov ako napr. úzkosť, strach, zvedavosť, otupenosť, smútok a sem-tam aj šťastie. Toto všetko vo mne vyvolávalo Moře klidu.
To čo v sebe ukrýva táto modrá knižočka je viac než len zdrvujúci príbeh dvoch mladých ľudí, ktorí nevedia čo je to naplno si užívať život, pretože život sa s nimi škaredo zahráva a skúša ich pri každom jednom nádychu.

Predstavte si, že každý na kom vám záleží od vás odíde a už to pre vás vôbec nie je prekvapivé, pretože to považujete za stereotyp, ktorý je súčasťou vášho bytia. Alebo sa rovno spýtajte Josha Bennetta, ktorý tento nudný stereotyp zažíva už od svojich ôsmich rokoch a verí, že to je jeho prekliatie, s ktorým sa musel naučiť žiť.
Alebo považujte sa za mŕtveho a mlčte viac než 400 dní, premávajte sa po chodbách školy ako prízrak v krátkych čiernych šatách, čo je vlastne urážkou nazvať šaty, pretože skôr je to oblečenie pre bábiky a mlčte. To je Nastya Kashniková.

Nečakajte typickú hrdinku s typickou životnou drámou. Spoznať pravú tvár Nastyi je asi také náročné ako vyriešiť záhadu Bermudského trojuholníka. Temná minulosť, ktorá je vážne krutá ju naháňa po celý čas, takže čudovať sa, že je psychicky labilná vôbec nie prekvapivé. Prekvapivé je skôr to, čo v sebe to dievča skrýva a to je hádam stokrát horšie než si nahovárať, že je mŕtva. Je to typ hrdinky, s ktorou sa nestretávam často, čo je samozrejme len chvályhodné, pretože čítať knihu s netypickou hrdinkou je v tejto dobe dosť ťažké. Nieže to pridá na kvalite knihy, ale budete mať menší problém zabudnúť kto je Nastya Kashniková a čo sa jej vlastne stalo.

A keď som už tak do detailov prebrala Nastyu na Josha by som nemala zabudnúť.
Označovať ho za typického Bad boy-a by bolo urážkou, pretože síce on sa netvári ako gangster, hoci jeho minulosť by mu v tom brániť nemala, tak on je na prosto neviditeľný pre každého, pretože zapliesť sa ním by bolo dosť nebezpečné, vďaka minulosti. Ale predsa patrí medzi špecifický druh zlých chlapcov, hoci je to dosť zriedkavý a nevídaný druh. Čo je ďalšou výhodou knihy. Žiadne presladené klišé, ktoré vás núti prevracať očami, žiadna typická motorka a ani cigareta v ústach. Jednoducho Josh bol chlapec, ktorý nič nemiloval viac než svoju dielňu, piliny všade naokolo neho a vôňu dreva. Získa si vás už len svojím netypickým správaním.

Ak si myslíte, že tieto dve postavy majú odlišný životný príbeh, tak máte čiastočne pravdu. Ale len čiastočne. Výsledok je stále rovnaký- zničujúce udalosti, ktoré vás zničia ešte viac, aj keď ste si už mysleli, že ste zničení. Udalosti, ktoré vás nechajú prepadnúť na ešte väčšie dno než sa nachádzate.
A čo vás úplne odzbrojí, teda mňa to odzbrojilo, je autorkin štýl, ktorý je plný pocitov a vtiahne vás to do deja, až budete mať problém sa popasovať s vecami, ktoré v nej nájdete. Je to ako keby autorka mala premyslené každé jedno slovo, je vidieť, že chce, aby sme my čitatelia pochopili čo sa v hrdinoch skrýva, čo sa snažia skryť niekedy aj samy pred sebou.

Prekvapivé? Ani nie. Obidvaja sú životom tak zdevastovaní, že už ani nedúfajú, že život im dovolí byť aspoň na chvíľu šťastní. A vy v tom veríte s nimi, pretože stačí menšia chvíľa zaslúženého šťastia, tak automaticky sa to zomelie a dopadne to snáď ešte horšie než to bolo pred tým.
Ich vzťah sa nedá pomenovať. Nie je to kamarátstvo a ani láska. Sú na hrane všetkého-nenávisti, lásky, kamarátstva a vzájomne si ubližujú, hoci nie naschvál. A ak trpí jeden, ten druhý trpí ešte viac.
Ich seba týranie mi jediné liezlo na nervy, áno trpieť mali v povahe, ale pri tom obidvaja robili chyby, ktoré síce boli ľudské, ale napraviteľné. Lenže vzdávať sa niekedy bolo oveľa ľahšie než napraviť svoje chyby a ja to vidím tak, že obidvaja už nevládali zdolávať prekážky.

Nemyslite si, že ak hlavné postavy boli (ne)dokonalé, tak vedľajšie postavy boli odfláknuté. Nič nikdy nepomáhalo lepšie ako súdržnosť a podpora kamarátov i rodiny, hoci to hl. postavy vnímali mysleli si, že im to nepomôže, ale nevedeli ako sa mýlili.

Ani netušíte o čo prichádzate, ak ste knihu nečítali. Ani neviete, čo všetko nové by ste sa naučili od postáv. Nemáte ani najmenšie tušenie, že takýto typ knihy nenájdete na každom jednom rohu. Zabudnite na pútavé písanie iných autorov a aspoň na chvíľu sa dajte uniesť štýlom Katji, ktorý je až taký srdcervúci, že možno vám to vykúzli smutný úsmev na tvári. Dajte šancu knihe, ktorá znie až príliš podobne ostatným knihám a nechajte sa prekvapiť. Verte mi, ľutovať nebudete, a aj keby, tak si ju prečítajte ešte raz a čítajte ju dovtedy, kým neobjavíte čaro. Čítajte medzi riadkami, aby ste pochopili o čo sa autorka po celý ten čas snažila. A až to uvidíte, až potom pochopíte pravý zmysel celého príbehu. Príbehu, ktorý by sa bez nijakých udalostí nikdy neodohral. Považujte to za prekliatie alebo za požehnanie, ale ani jeden z nich by nikdy nepocítil lásku k tomu druhému, ak by neprežili to čo im osud nadelil. A síce je to kruté, niektoré veci  proste musíme pretrpieť, hoci to bolí, ale až potom nájdeme to čo si skutočne zaslúžime alebo vybojujeme. Dôležité sú len tri veci: bojovať, nevzdávať sa a vyvarovať sa chybám, ktoré by sa mohli v budúcnosti opakovať.