Autor: Rachel Harris
Názov: Môj nie príliš sladký život
Originál: My not Super Sweet Life
Diel: 3/3
Žáner: dievčenský román

Cat Crawfordová chce byť normálna – teda aspoň natoľko normálna, ako môže byť niekto z Hollywoodu. Zdá sa, že osud jej prianie naplní: má úžasného priateľa Lorenza, skvelú sesternicu Alessandru, ktorá s ňou býva, a otca, čo sa plánuje po druhý raz oženiť, tentoraz však s fantastickou budúcou nevlastnou mamou.

Všetko vyzerá idylicky až do chvíle, keď sa jej hýrivá matka neobjaví v televízii s tým, že chce svojej dcére povedať niečo dôležité... a v médiách, ako inak, vypukne šialenstvo. Lorenzo Cappelli vie, že jeho osud je vo hviezdach zapísaný po boku Cat, a preto sa zo všetkých síl snažil, aby ju získal. Lorenzo má však, nanešťastie, svoje vlastné problémy, s ktorými bude musieť zápasiť. Keď sa odhalia tajomstvá, objavia sa klebety a svet všetko sleduje, Cat s Lorenzom si uvedomia, že ak chcú zostať spolu, nečaká ich len boj s osudom... tentoraz však ide skôr o boj s ich vlastnou neistotou. A ešte aj o tých, čo sú im stále v pätách...

Môže to mať akokoľvek peknú obálku, ale tento diel bol zbytočný a úplne od veci. Zakončenie série by malo byť veľkolepé a odohrávať sa aspoň v tých istých podmienkach a nie končiť tak, ako sa začínajú, niektoré iné série. Ako keby som začala čítať nový príbeh s novými problémami. Skôr by som to brala ako začiatok nejakej novej série alebo stand-alone, alebo čo keby sa autorka rozhodla toto tu napísať ako novelu? Také menšie zhrnutie toho ako si nažívajú Cat a Less? Samozrejme, bez tej zbytočnej drámy, s čím som sa pasovala po celý čas.  Možno by to bolo oveľa lepšie! Nie možno, ale určite!

Na začiatok žiadna Reyna, žiadny cigánsky stan a žiadne hókus-pókus. Už to vtedy nič  neveštilo dobré, no ja som nestrácala nádej. Až potom pri konci druhej a na začiatku tretej kapitoly som si začala uvedomovať, že táto časť nebude mať absolútne nič spoločné s predošlými dielmi. 

Mám takú teóriu: Jednotka ma nebavila pretože, tam bola Cat a ona ma veľmi teda neohúrila, dvojka ma bavila oveľa viac, pretože Cat sa tam veľmi na očiach neukazovala a všetko sa točilo okolo Austina a Less, bohužiaľ v trojke.... Minimum Less a ešte menej Austina....

Cat a Lucas. Striedanie pohľadov, kde sa všetko točilo len o tom jednom a ja som len prosila nech to už skončí!

S Cat sa to nedalo vydržať! Nedokážem ju zniesť... Pravdepodobne ani sa s ňou stotožniť a najradšej by som ju ovalila s lopatou a zahrabala ju do nášho lesa za domom!  Po celý čas čo som čítala, tak som sa pýtala: Kedy sa už spamätáš? Už si sa spamätala? Uvedom sa už! A to všetko vďaka jej mame, ktorá všade, kde vojde spôsobuje mediálny rozruch- celebrita! A od tej novinky, čiže od začiatku knihy, to išlo dolu vodou. V Cat sa búria pocity a ja čakám kedy už konečne vybuchne a keď sa to stane, tak.... Iba toľko?  V omráčení a v sklamaní mi klesá brada k podlahe. A nasleduje ďalšia dráma, ktorú som očakávala už od strany 50. V týchto romantických knihách, ktoré mi nesadnú rada sledujem ako sa postavy trápia v ich osobnom živote, takže som sa škodoradostne usmievala  vrčala na stránky: Na! Vyžerte si to! Pekne do dna!

Lucas....Asi lepší ako Lorenzo, ale ak nebol s Cat tak o nej v jednom kuse rozmýšľal.... Zaláskovaný chlapec, ktorý.... Pff! Nemienim sa rozčuľovať. Jednoducho, ak naozaj tak premýšľajú chalani -áno, bolo to milé, zlaté, tak vďaka Bohu, že neviem čítať myšlienky.

Ich vzťah mi na prekvapenie neliezol na nervy, až tak ako predstavitelia, ale niečo mi tam chýbalo. Doteraz neviem, čo a vždy, keď si na to spomeniem, tak sa mi v hlave hromadí romantika...romantika...romantika...

Zbytočné utrpenie, ktoré mi autorka spôsobila je asi neodpustiteľné. Tretia časť by pokojne mohla byť o Catinom utajovanom nevlastnom bratovi, ktorý tiež stretol Reynu, a ktorá mu dala znamenie, že má vyhľadať svoju pravú rodinu.... Všetka tá dráma by bola zaujímavejšia a aspoň by to súviselo s témou. Takto som dostala len zbytočný príbeh,  jednoducho som sa vôbec nemusela trápiť s jednotkou alebo dvojkou, pokojne som si ich mohla preskočiť.

Jednoucho zbytočné, zbytočné, zbytočné a prehnane afektované, čo sa týka takmer celého príbehu.

Teraz sa potrebujem upokojiť, pretože, len čo si na túto knihu spomeniem mám chuť skočiť von cez okno.... A spomínala som, že Less a Austin sa tam ledva objavili? *dvíha sa mi krvný tlak* jediné normálne postavy a oni sa tam ledva ukážu! Akože chápem, že autorka chcela fanúšikom tejto série dopriať veľké šťastné finále, ale to ich rovno mohla preniesť na Sibír a urobiť tam z nich dobrodruhov a bolo by to oveľa viac zaujímavé ako sledovať tú drámu, ktorá sa diala všade naokolo. Úprimne, tak ako som sa na knihu tešila, tak teraz len s nechuťou odvraciam od nej tvár.