Autor: Lauren DeStefano
Názov: Sever
Diel: 3/3
Žáner: dystopia

With time ticking until the virus takes its toll, Rhine is desperate for answers. After enduring Vaughn’s worst, Rhine finds an unlikely ally in his brother, an eccentric inventor named Reed, and she takes refuge in his dilapidated house. However, the people she left behind refuse to stay in the past. While Gabriel haunts Rhine’s memories, Cecily is determined to be at Rhine’s side, even if Linden’s feelings are still caught between them.
Meanwhile, Rowan’s growing involvement in an underground resistance compels Rhine to reach him before he does something that cannot be undone. But what she discovers along the way has alarming implications for her future—and on the past her parents never had the chance to explain.
In this breathtaking conclusion to Lauren DeStefano’s Chemical Garden trilogy, everything Rhine knows to be true will be irrevocably shattered.

Lauren DeStefano...Huf. Pamätám sa, keď som čítala Pascu a bola som ohúrená. Vážne ma dostal ten zvrátený svet a všetko okolo toho. Dokonca som predýchala aj tú diskrimináciu, že ženy sa dožívajú 20-ky a muži 25-ky. Pri Horúčke som zas prežívala muky. Síce to bol slabší diel- uvedomila som si to po dočítaní tejto časti, ale aj tak čo všetko sa tam udialo ma ledva mohlo nechať pokojnou. A po roku, ak nie viac, som len tak zo zvedavosti predvčerom večer siahla po Sever. Úprimne? Ešte stále neviem či som viac sklamaná alebo prekvapená, ale spokojná určite nie som. A to hneď z viacerých dôvodov. Ale poďme poporiadku.

Postavy osprosteli! Hlavne tí mužský predstavitelia. Teda nepamätám sa, že by sa nejako podobne správali v predošlých častiach.
A hlavne Linden, z ktorého ma šlo miestami poraziť. Linden mal veľký priestor prejaviť sa. Ukázať aký je chlap! Aj sa ukázal v tom svetle, v ktorom nemal. Bez urážky, ale ak väčšina mužov by sa v podobných situáciách správala tak idiotsky ako on, tak páni, prosím vás neserte si do huby, a  keď poviete TO, tak to aj urobte! Alebo radšej mlčte a nič nerobte!
Potom Gabriel, ktorý tam vlastne ani nebol a predsa mne ani nechýbal, veď viete že ja shippujem Rhine a Lindena, hoci vlastne po dočítaní tejto časti skôr Rose a Lindena. Nuž autorka sa rozhodla, že Gabriela v tejto časti nejako extra nevyužije a tak ho odpratala preč. Fajn, to mi ani tak nevadilo, pretože aj z neho by urobila ďalšiu bábku bez zmyslu. Takže lepšie pre neho. Lenže.... okrem Lindena a chýbajúceho Gabriela ma neskutočne vytáčal Rowen. Jednoducho autorka z neho urobila totálne naivného mudrlanta. Toľko o ňom.
S Rhine som nemala problém, dokonca ani s Cecily. Mám taký pocit, že čo u chlapov autorka ubrala, tak to dievčatám pridala. Vážne, obidve rozmýšľali celkom racionálne, hoci Cecily niekedy ruplo v debni. Obrovským plusom u postáv bolo, že sa vlastne polovica príbehu odohrávala u Lindenovho strýka Reeda, ktorého by som brala všetkými desiatimi. Vtipné poznámky a v tom svete, v ktorom žil mal názory, ktoré presne vystihovali nielen situáciu, ale aj jeho život. Takže nové prostredie, nové správanie postáv. Aj keď nie u každého pozitívne zlepšenie.

Rhine hľadá Gabriela a svojho brata, ktorý si myslia, že je mŕtva. O Gabrielovi takmer nemá žiadne informácie a jej brat je ako utrhnutý z reťaze. Takže sa vydáva po vlastných stopách späť. Od strýčka Reeda sa presúvame naspäť k Madam a k jej dievčatám, kde stretávame starých známych. A potom je to ako na kolotoči. Ale po celý čas sa uteká pred Vaughnom, ktorý hľadá liek....A mne osobne prišiel ako blázon, čo zošalel z vlastnej lásky k synovi. A ako vidím a brázdim recenzie ostatných, tak nie som jediná, ktorá nie je spokojná a nechápe vzťah Gabriela a Rhine. Síce tu bol Gabriel vážne málo, cca 5 strán, ale jednoducho Linden a Rhine mali aspoň medzi sebou nejaký vzťah. Gabriel a Rhine? Jednoducho nechápem.... Aj keď pri Lindenovi to možno bude tou podobou s Rose....Hmmm!

Bolo tu aj pár momentov, ktoré ma prekvapili. Presnejšie tri momenty. A osobne si myslím, že to bol od autorky veľmi šikovný ťah. Pretože je to menšie HOPAAAAA! Bohužiaľ, na to HOPAAA si budete musieť počkať, pretože príbeh ma pomalý rozbeh. Uberá to na kvalite- teda tých detailov, čo uberajú na kvalite je viac, ale ten začiatok....Celá prvá polovica je vlastne nemastná, neslaná. Nič sa tam poriadne nedeje. Už párkrát som si myslela, žeby sa niečo mohlo stať, ale dokým sa Rhine pohne z jedného miesta na druhý, tak to chvíľu trvá. Posledné kapitoly boli trochu (ne)dramatické, pretože vlastne všetci si žili ako jedna rodinka a ako sa blížila posledná kapitola ja som tušila, že ten koniec sa mi nebude páčiť. A mala som pravdu. Prišlo mi to odfláknuté. Ako keby Lauren nechcela už ďalej písať, ako keby ju zunovali vlastné slová, ktoré vložila hrdinom predtým do úst. A jednoducho urobila to čo nik neočakával. Vlastne to urobila po čas tohto príbehu viackrát. Ale presnejšie dva prípady ma sklamali/prekvapili- aj keď o jednom som vedela, ale som si smiešne nahovárala, že by to mohol byť falošný spoiler.

Jednou z vecí, čo oceňujem je, že nevyriešené veci sa vyriešili a nevypovedané sa povedalo, aj keď nie presne podľa môjho gusta. A niektoré postavy dostali neúplný koniec, čo ma neskutočne se....štve, pretože to boli postavy, ktoré si šťastný koniec rozhodne zaslúžili. Dokonca v tejto časti sa často spomínajú mená mŕtvych, ktorých vírus zabil, alebo ktorí prišli inou cestou k smrti. Rozhodne to so mnou ako s čitateľom lomcovalo. A tak ako pri THG som bola ako na vetvách, čo sa stane a nervy v ťahu, tak tu so mnou lomcoval zvláštny smútok, a teraz spätne si uvedomujem, že pri čítaní tejto trilógie ma po celý čas sprevádzal taký čudný pocit. Záhrada večnosti rozhodne nie je porovnávateľná s inými dystópiami či postapokaliptyckými knihami, je v nej niečo originálne, avšak mám pocit, že autorka to zabili ešte v prvých dvoch častiach. Od iných kníh sa ten základný koncept ani veľmi nelíšil.
Je mi jasné, že nie každá kniha musí mať šťastný koniec, ale keď čítate o postavách, ktoré si vážne prešli hroznými vecami, tak im držíte palce, dokonca aj na nohách, len aby konečne boli šťastné.

Jednoducho Sever sa nesie v takej ponurej nálade, dokonca ešte v ponurejšej ako predošlé dva diely, úmrtia pokračujú, deti už nie sú deťmi a ja ako čitateľ si uvedomujem, že aj keď ten koniec bol aký bol, jednoducho som čakala.... viac? Ani neviem, ale toto určite nie. Nuž dúfajme, že sa tým nejako zmierim, a nájde informácie o niektorých postavách a ich šťastných koncoch, pretože ak nie, budem nútená si ich vytvoriť sama.... Proste táto trilógia mala na viac ako na ten odfláknutý koniec a na nudnú prvú polovicu. Škoda...