Autor: Garth Nix
Názov: Lirael
Originál: Lirael-Daughter of Clayr
Diel:  1/5
Žáner: Fantasy

Otca nepoznala a matka ju opustila. Aj napriek tomu sa snaží mladá Lirael zapadnúť do spoločenstva Clayriek, s ktorými žije v rozľahlom Ľadovci ďaleko na severe. Aby mohla byť plnohodnotným členom, musí už len získať Zrak - vrodenú schopnosť všetkých Clayriek zrieť budúcnosť. No Lirael koluje v žilách iná krv, a preto spočíva osud Starého kráľovstva v jej rukách. Nebezpečný nekromant totiž plánuje oslobodiť mocného nepriateľa, ktorý sa vzpiera kráľovskej rodine, zahmlieva Zrak Clayriek a hrozí deštrukciou všetkých väzieb medzi Životom a Smrťou. Lirael a princ Sameth musia odhaliť svoje pravé dedičstvo a postaviť sa pradávnej sile, ktorá ohrozuje nielen Staré kráľovstvo.

Sabriel bola aj napriek svojmu pomalému spádu naozaj skvelá a o to viac som sa tešila na Lirael. Okrem nadšených ohlasov druhých a tvrdeniach, že Lirael je nielen lepšia ako Sabriel, ale aj oveľa viac akčnejšia a premyslenejšia som očakávala naozaj veľa. Síce mňa osobne Lirael neuchvátila, až tak veľmi ako Sabriel, ale v jednom predsa mali druhí pravdu akcia a napätie je v niektorých častiach až hmatateľná. Príbeh Lirael je oveľa viac premyslenejší a detailnejší, nehovoriac, že postavy sú až príliš na nervy lezúce.

Ono to začalo, tak postupne. Lirael, s ktorou sa stretávame už s ako 14-ročnou, ktorá trpí a čaká na menší zázrak, pretože Zrak sa v nej ešte stále neprebudil, čo je pre ňu dosť skľučujúce, takže myslenie na Zrak je u nej každodenná rutina, avšak ak si myslíte, že práve to mi liezlo na nervy, tak nie. Jej povaha ako 14-ročnej sa vlastne nezmenila ani ako 19-ročnej mladej, krásnej a tichej dievčine, ktorá aj po tých rokoch stále túži po jednom: Zrak. Lirael ako postava bola dosť výrazná, okrem jej odvahy a menšej nebojácnosti, ktorá u nej trochu kolísala, bola dosť prešibaná a aj napriek tomu, že jej chýbal Zrak, bola oveľa viac zaujímavejšia ako iné Clayrky. Ale verte mi zvedavšie dieťa ako štrnásťročná Lirael som jakživ nevidela. Ak by sme ju mali porovnávať so Sabriel, tak mne osobne Sabriel viac prirástla k srdcu, aj keď musím uznať, že ani jej potomstvo nie je na zahodenie. Čo sa týka Ellimér, som sa vyjadrila na GR, že mi lezie na nervy a doteraz sa to nezmenilo. Najprv som nechápala, prečo Samet, tak neskutočne každému lezie na nervy. V polovici knihy som to pochopila. Tak ako Lirael ani Sam nevedel ovplyvniť, aby robil to čo najviac chcel. On mal byť budúci Abhorsen. On mal chytať tých, ktorí patria k Smrti. Až na jeden problém. On to robiť nechcel. Najradšej vyrábal hocijaké vecičky a Smrti sa vyhýbal. Miestami pôsobil zbabelo a potom v tej chvíli, keď to človek najmenej čaká je práve on, kto sa hrnie bez hlavo do boja. Vyznať sa v ňom pre mňa osobne bolo dosť mätúce. Raz mi liezol na nervy, inokedy mi ho prišlo zas ľúto. Ak Samet nevyvádzal nejakú hlúposť, tak práve nejakú plánoval. Málokedy sa stalo, že svoje plány dotiahol do takého štádia, aby aj fungovali. Síce za to nemôže, že vždy sa niečo v jeho blízkosti zomlelo, ale po čase mi prišlo úplne zbytočné, niektoré veci si plánovať, keďže aj tak som už tušila, že mu to niečo prekazí. A aj tento raz si stojím za názorom, že najlepšie postavy sú Mačiak, ktorý má malú konkurenciu v Naničhodnej Sučke. Práve títo dvaja vedeli do trochu pochmúrnej nálady, ktorá sa v knihe objavovala vniesť trochu humoru a ostrých poznámok, ktoré ma vedeli vždy náramne pobaviť. 

Ani tentoraz nepoteším tých, ktorí nie sú zástancami opisov. Pretože autor nás trochu detailnejšie sprevádza po Starom kráľovstve, či v ľadovci, v ktorom žijú Clayrky. Mágia má v tejto časti oveľa viac priestoru.Takže opisy sú dôležité a čím sú dlhšie, alebo skôr detailnejšie tým lepšie pre čitateľa, ale náročnejšie pre mozog. Verte či nie stratiť sa v Lirael je dosť ľahké a na to stačí len chvíľka nepozornosti, takže ja osobne som si niektoré pasáže musela prečítať viackrát. Jedna z najzaujímavejších vecí ako u Sabriel, ale tak aj pri Lirael, je že ma nič nenútilo čítať ďalej, ale bavilo ma to. A to sa mi nestáva dosť často. (Pri Dark Star, čakám na podobný zázrak, ale zatiaľ nič) Dokonca dej je trochu predvídateľný, síce pár momentov prekvapenia sa nájde, ako napríklad koniec, ale na druhej strane Liraelin otec nie je až pod takým rúškom tajomna, ako som si  zo začiatku myslela. Čo je škoda, ale zas na druhej strane je to celkom šikovný ťah, aj keď predvídateľný, ale šikovný.
To že Lirael je akčnejšia znamená aj plno mŕtvych tvorov, jediné, čo ma tak trochu sklamalo bolo, že sme sa na moje pomery v Smrti ocitli len párkrát a pri tom to je tak zaujímavé miesto-ani neviem, že či to môžem nazvať miestom. Ale aj napriek tomu sa človek dozvie kopu vecí napr. že existujú Spomienkarky.

Garth Nix jednoducho vie čo robí a spojenie Starého kráľovstva s naším svetom je naozaj zaujímavé, nehovoriac, že Staré kráľovstvo je oveľa komplikovanejšie a zložitejšie než som si doposiaľ myslela. Ale aj napriek tomu, aký je príbeh Lirael zaujímavý, koľko akcie a napätia sa v nej vyskytuje, či pestrosť postáv a originalita, ktorou disponuje, bohužiaľ ma nepresvedčila o tom, že je od Sabriel lepšia, aj keď možno je oveľa viac premyslenejšie a zaujímavejšia. Niečo mi tam chýbalo. Možno to bude tým, že som si to vlastne celkom inak predstavovala a mala až príliš vysoké nároky, keď to každý tak ospevoval. A síce Lirael ma neuchvátila, až tak, ale aj tak som zvedavá aké bude pokračovanie. Osobne by som túto časť zaradila medzi vysoký priemer možno aj nadpriemer a to že tak trochu vytŕča z rady ostatných kníh podobnému tohto žánru je len ďalším bonusom ako pre autora, tak aj pre nás čitateľov.