Hlavné postavy už dávno nikoho nezaujímajú a Patrick Ness to vie...
Autor: Patrick Ness
Názov: My ostatní tu len tak žijeme
Originál: The Rest of Us Just Live Here
Diel: ---
Žáner: YA, Fantasy
Čo ak nepatríš medzi vyvolených? Čo ak nemáš za úlohu bojovať s nemŕtvymi, alebo s duchmi požierajúcimi duše, alebo s čímkoľvek, čo má na svedomí neznáme modré svetlo a všetkých mŕtvych nezávislákov?
Možno si aj ty presne ako Mikey, ktorý chce len zmaturovať, ísť na maturitný ples a konečne nabrať odvahu a pozvať dievča na rande, skôr ako niekomu zasa napadne vyhodiť ich školu do vzduchu.Pretože niekedy sú proste aj dôležitejšie problémy ako tohtotýždňový koniec sveta. Dokonca aj vtedy, ak Mikeyho najlepšieho kamoša pokladajú všetky mačky z okolia za svojho boha.
Sedem minút po polnoci/Volání netvora/ Monster Calls patrí u mňa medzi najlepšiu knihu, ktorú som minulý rok čítala. Dokonca je to typ knihy, ktorú by som dala prečítať každému jednému, takže vôbec nie je prekvapivé, že som v napätí očakávala aká bude Nessova ďalšia kniha, ktorá má originálny nápad. Pán Ness sa rozhodol vysmiať ostatných autorov a napísal knihu s dvoma dejovými líniami. Avšak hlavná dejová línia nie je o hrdinoch, ktorí zachraňujú svet, je to o tínedžeroch- pretože v knihách tohto typu zväčša práve my deti zachraňujeme ostatných a bojujeme proti démonom, presne takých ako som ja alebo vy, ktorí tento článok čítate, o tých, ktorí nič netušia a len sa životom pretĺkajú.
Napíšem to tak,
aby ste ma v skratke pochopili. Bolo to nudné, nezáživné, postavy svojím
spôsobom obyčajné a zároveň výnimočné svojou podobou a ja som sa
strácala v prvej polovici asi v každej tretej vete. Dokonca som pri
prvých kapitolách bola zmätená, že kto je vlastne rozprávač príbehu btw
anotácia je z GR. Vzadu na knihe je niečo úplne iné, tak sa nečudujte.
Potom mi doplo, že je to Mikey.... Zjavne z nepozornosti, pretože inak
nechápem ako sa to mohlo stať.
Nie je to
tradičný príbeh aký by ste očakávali, ale taktiež nie je ničím výnimočný. Je
obyčajný, až príliš. Nápad je z tých originálnejších, ale to ostatné, čo
si pre čitateľov autor pripravil bolo dosť.... nudné.
Osobne to beriem
ako nevinný výsmech ostatným autorom, ktorí sa zväčša sústreďujú na skupinky „Vyvolených“
a ostatných majú v paži. Ness obrátil kartu a ukázal, že dokáže
napísať knihu vlastne o ničom a o všetkom, lenže to má riziko.
Zo 100% jeho čitateľov/fanúšikov/ obdivovateľov to maximálne zaujme možno
polovicu. Možno viac alebo menej. Poukazuje hlavne na to, že aj ostatní sú
niečím výnimoční, majú problémy, čudných, ale skvelých priateľov a snažia sa
plniť svoje sny. Vedľajšia dejová línia
je presne tá, ktorá by v iných knihách bola tá hlavná. Každá kapitola sa vlastne
začína s opisom na pár riadkoch o situácii „Nezávislákov“ ostatné je presne o skupinke
kamarátov, ktorý prežívajú a občas sa im stane niečo nezvyčajné v ich
živote. Postavy sú normálne iba jeden z tejto
skupinky je vlastne poloboh mačiek. Jediná výnimočná vec, ktorá ich sprevádza,
okrem psychických problémov, čo vlastne robí týchto ľudí svojim spôsobom
výnimočných. Mikeovu zaslepenosť som
dokázala tolerovať, takisto aj jeho matku, ktorá síce potrebuje miestami riadnu
výchovnú, ale vďaka nej sa do knihy miestami vlialo trocha drámy. Takže som
čakala kedy Mikey alebo jeho dve sestry vybuchnú, ale....nič...za to vybuchlo
niečo úplne iné.... Napriek tomu to Mikeova skupina priateľov bol celkom
podarený tím ľudí, ale ani to nezabránilo v tom, aby som zabudla ich mená,
hneď ako som knihu odložila. Bohužiaľ, ďalší zádrheľ bol, že ma nič nenútilo čítať
ďalej, čo považujem za oveľa väčší prúser.
Nemusíte sa cítiť
previnilo, keď budete mať pocit, že ste už knihu niekde čítali, pretože zjavne
to aj tak bolo. Čo sa týka druhej dejovej línie. Túto knihu osobne beriem ako paródiu na ostatné knihy, pretože
pán Ness používa nezvyčajné mená a urobil si sradnu z mien, ktoré sa
zväčša v knihách objavujú, či už ako hl. postavy alebo vedľajšie. Taktiež
spomína zväčša ohrané témy a obohatil druhú dejovú líniu svojou
netradičnou originálnou témou, ktorá možno ani nie je netradičná- kto vie, kde
bral inšpiráciu. Ale ak sa pýtate na môj osobný názor, zatiaľ toto je asi
najslabšia kniha tohto roku, ktorá ma okrem obálky, ktorá svieti v tme až
tak neohúrila ako som si zo začiatku myslela.
Nečudujte sa, že
je tento článok taký krátky... O tejto knihe sa dá malo čo napísať,
pretože aj to málo akcie alebo hocičoho čo sa v knihe objavilo neriešia
hrdinovia tejto knihy, pretože to nie je ich problém, aj keď príbeh patrí im. Je to obyčajný príbeh o obyčajných
deťoch, ktoré ani netušia čo sa vlastne okolo nich deje. O deťoch zachránené
deťmi.
Za recenzný výtlačok ďakujem vydavateľstvu Slovart.sk
0 komentárov