Autor: Sophie Kinsella
Názov: Hľadá sa Audrey
Originál: Finding Audrey
Diel: ---
Žáner: Contemporary, YA

Audrey má štrnásť rokov. V škole sa stalo niečo fakt hrozné, odvtedy nedokáže vyjsť z domu. Má panický strach z kontaktu s ľuďmi. Ešte aj s rodičmi sa dokáže baviť len v slnečných okuliaroch. No do života sa jej vpotáca Linus - kamoš jej staršieho brata. Tomu sa podarí vylákať ju von. S Linusom po boku začína Audrey veriť, že sa uzdraví a bude žiť bez záchvatov úzkosti. Návrat do reality sa jej zrazu nezdá taký nemožný. Pri tom všetkom, čo sa deje v bláznivej rodine Turnerovcov, sa aj napriek Audreiným vážnym problémom budeš dusiť od smiechu.
(Anotácia zo zadnej strany knihy, ak chcete viac vedieť z deja odporúčam si prečítať anotáciu, ktorá je na GR!)

Ak sa čudujete, že som sa na pár dní odmlčala, tak nezúfajte alebo skôr začnite, pretože som späť! Ale možno len na pár dní, kým  zas nebudem ako zombie. A kým sa dostanem k pointe tohto článku, tak mám za potrebu vám povedať, že zadná strana knihy je úplne rozkošná a ako milovník kávy ju úplne zbožňujem. Ale aby som príbehu veľmi nekrivdila, tak aj napriek tomu, že to nie je určené pre moju vekovú kategóriu, tak musím uznať, že to bolo naozaj zlaté čítanie.

Osobne som doteraz ešte nič nečítala od tejto autorky, síce sa párkrát v knižnom svete jej knihy ohľadom série Shopaholic spomenú, teda čo som ja zatiaľ registrovala, ale nejako som sa extra doteraz o tú sériu nezaujímala. A nemyslím si, že by to bolo niečo pre mňa. Hľadá sa Audrey ma zaujala cca pred rokom, keď som sa len tak premávala Panta Rhei a do rúk sa mi dostala česká verzia, ktorá má naprosto skvelú obálku, dokonca sa mi páči viac ako naša, ale úprimne naša má krajší "zadok" knihy :D Dvakrát skúste hádať, čo mi urobilo radosť? Že sa aspoň jedno slovenské vydavateľstvo rozhodlo túto knihu preložiť. Jop, Slovart poslednú dobu boduje. Ak vám teraz prezradím, že som si pôvodne myslela, že to bude písané trochu aj z toho psychologického hľadiska, tak sa na mňa nepozerajte ako na blázna. Dosť ma pomýlili vety, ktoré sú na obale knihy: "Je okej povedať nie. Je okej povedať: O tomto sa nechcem baviť." Dokonca som si mala uvedomiť, že tá kniha je určená pre mladšiu generáciu a rozhodne sa tam nebude autorka až tak dopodrobna venovať psychologickým veciam. Takže som v mysli opäť zaperlila.

Mnohí autori, ktorí by prišli s nejakým nápadom o hrdinke alebo hrdinovi, ktorý trpí nejakou psychickou chorobou by viedla vo svojich postavách dlhé monológy, ktoré nie vždy každého bavia a taktiež postupom času začínajú liezť na nervy. Možno to bude tým, že Audrey bola v podstate dieťa a nemala za potrebu sa rozprávať sama so sebou-znie to ako keby som ju chcela vykresliť ako blázna, ale neberte to tak. Vy dobre viete aké monológy mám na mysli. Tým vlastne chcem povedať, že sa nekonali. Síce by možno čitateľa zaujali myšlienky, ktoré by hrdina vyprodukoval, ale iba v tom prípade, ak by príbeh bol braný viac z tej psychologickej stránky. Aj vám sa zdá, že dosť narážam na tú psychologickú stránku? o.O Zvyčajne knihy, kde hlavný hrdina nie je úplne normálny-má nejaký závažný problém, ktorý nejde vyriešiť bez psychológa/terapeuta sa nesú v takej podivnej atmosfére. Jednoducho viete, že je za tým niečo viac než len zaľúbil sa chlapec alebo dievča a k tomu nejaké komplikácie. Sú buď creepy alebo majú takú čudnú atmosféru. Málokedy sa v nich objavia vtipné scény a človek je rád, keď sa kniha nekončí s cliffhangerom. V tom tom prípade mi to autorka úplne vyvrátila. Audrein príbeh sa odohráva asi v tej najzábavnejšej rodine, o ktorej som doposiaľ čítala. Milujúca matka, ktorá mala miestami šibnuté reakcie, otec, ktorý bol asi ten najväčší pohoďák s dušou tínedžera, Frank, ktorý mal tie najlepšie argumenty a hádky s ich mamou boli vždy dokonalé a malý Félix, ktorý ani nevie čo sa to okolo neho deje. Keď vynecháme malého Félixa a porovnáme vzťah Franka a Audrey zistíme, že sú viac než súrodenci, sú to aj komplici a jedna scéna to dokonale vykresľuje. Páčil sa mi v prvom rade ich vzťah a ako sa obidvaja chápali a tolerovali. Audrey chápala Frankovu záľubu v počítačových hrách, ktoré nechápala ich matka a Frank zas chápal, že jeho sestra v prvom rade potrebuje určitý pocit bezpečia. Skrátka bral na ňu ohľad a snažil sa jej pomôcť.

Síce Audrey si to neuvedomovala, ale žila v skvelom prostredí a nezáleží ako na tom bola zdravotne. Autorka vykresľuje rodinu, ktorá je zo všetkých stránok funkčná. Rodičia, ktorí sa rozumejú, súrodenci, ktorí sa majú radi a neškriepia sa za každú maličkosť. Jediná nedokonalosť je práve Audrey, ktorá si zo začiatku nevšíma, niektoré súvislosti ako napríklad, že jej mama sa vzdala svojej práce, aby mohla dávať na ňu pozor, alebo že v dome je práve ona témou číslo jedna. Snaží sa pred hocijakým kontaktom s cudzími ľuďmi vyhýbať a dosť jej pomáhajú práve tmavé slnečné okuliare. Síce mne osobne by bolo dosť nepríjemné rozprávať s niekym komu nevidím do očí, ale Linusovi to nerobilo veľmi veľký problém. A práve pri Linusovi sa Audrey začne správať pomaly normálne. Pár záchvat paník ju síce ešte prekvapí, ale postupom času Audrein plazí mozog prestane mať nadvládu nad jej činmi. Audrey bola zo začiatku tichá a ustráchaná. A o to ťažšie som sa vedela vcítiť do jej problémov alebo rozhodnutí, ktoré občas boli hlúpe. Vo svojom vlastnom živote sa necítila dostatočne bezpečne a jej úkryt pred svetom boli práve okuliare alebo jej izba. Okrem toho Linus dokázal to, čo terapeutka Sarah nie a to mi prišlo dosť nereálne. Síce určite dosť veľký podiel na tom mala práve Sarah, pri ktorej som sa vždy potešila, keď sa v knihe objavila, ale Linus to dotiahol do tej záverečnej formy. Práve Sarah prišla s nápadom, žeby Audrey mohla natočiť nejaký film, čím by sa na ľudí pozerala cez kameru. To, že Audrey nakrúcala práve jej šialenú, milujúcu rodinu vytvorilo kopu vtipných záberov. A práve tieto záznamy oživili knihu.

Okrem toho to ako autorka vykreslila Audreinu rodinu a jej situáciu sa mi  neskutočne páčilo. Sophie neriešila ten daný problém, čo dostal Audrey do takej situácie v akej sa nachádzala, rozhodla sa rovno riešiť časť života, kde už Audrey bola poznačená. V prvom rade Audrey sa musela dať dokopy, aby mohla normálne fungovať a ber to čert takýto pocit jej dal práve Linus. Čo je plus, ale aj mínus.
Síce bolo strašne milé pozorovať ako si hľadajú k sebe cestu horšie to bolo, keď už obidvaja vedeli, že by z toho mohlo byť viac. Začala sa o niečo viac riešiť láska a ja viem, že Audrey mala len 14 rokov, ale zjavne som zmagorená YA knihami, kde hlavní protagonisti chodia na strednú školu a do niektorých vecí sa hrnú hneď. Pretože druhá polovica ma bavila menej. Dokonca ubudli aj hádky medzi Frankom a ich mamou, čo ma mrzelo najviac.

Stratilo to svoje čaro ako Audrey začala brať rýchlo...nazvime to sebavedomím, tak kniha začala zo štvorhviezdičkového hodnotenia pomaly klesať a zastalo to na troch hviezdičkách. Zachránilo to práve autorkin vtip a štýl písania, ktorý bol chytľavý a síce možno sa mi ťažšie začalo vždy čítať, ale ako náhle som sa poriadne začítala už to šlo. Hlavne pri prvej polovici mi to nerobilo problém, pri tej druhej som mala menšie problémy, pretože ako som spomínala už to zo svojho čara niečo stratilo a prestalo ma to pomaly baviť. Rovno vás varujem, že začiatok sa mi zdal dosť pomalý. Autorka zjavne chcela aby sme sa lepšie zoznámili s Audrey, s jej rodinou, s terapeutkou a hlavne s jej situáciou. Cca od strany 60 to sa to konečne celkom "rozbehlo", ale neočakávajte žiadne veľké zvraty alebo prekvapenia. Táto kniha je výlučne na oddych a na spestrenie nálady.

Hľadá sa Audrey je kniha určená pre mladšie generácie a tí, ktorí sa ju chystáte čítať a mate viac než 15 rokov, tak to berte hlavne s rezervou. Je to kniha, pri ktorej môžete vypnúť, zasmiať sa na nej a síce pár nezrovnalostí sa v knihe určite nájde, tak sa v nich zbytočne nepiplite. Treba to brať hlavne s rezervou a prehliadnuť drobné chybičky.