Po dlhšej odmlke som späť a hneď mám na vás otázku:
Čítali ste už Janu Eyrovú?
Polovica z vás bezpochyby áno. Ak nie, tak to napravte! Síce ja klasiky veľmi nemusím, ale práve Jana Eyrová je jedna z tých kníh, pri ktorých by som neváhala si dať re-reading hocikedy. A zjavne Janu Eyrovú má v obľube aj Tina Connolly, ktorá sa rozhodla trochu pár vecí podľa seba vylepšiť a vznikla Jane odetá v kove.

Ironskin je steampunková fantasy okorenená s paranormálnymi javmi, ktoré trochu upútajú vašu pozornosť. Vyzerá ako (ne)tradičná fantasy, teda aspoň prvé kapitoly, kým to nevystrelí úplne opačným smerom. S pokojným vedomím vám dopredu oznamujem, že autorka mala síce nápad skvelý, ale čo čert nechcel mne to dalo riadne zabrať pri čítaní.
Na ťahavé začiatky sme si snáď všetci zvykli. Jednoducho niekedy potrebujeme nudné a nezáživné začiatky, aby sme sa potom ocitli vo víre nečakaných zvratov a udalostí. Lenže, keď to ani po 30-tich percentách nezačne nejako extra naberať iný smer, tak to neveští nič dobré. A vaša myseľ si pomaly začne klásť otázky, či tá námaha stojí naozaj za to.

Síce je pravda, že aj Jana E. je miestami dosť rozťahaná, ale tam sa nenachádza tak zaujímavý svet a pravidlá ako v Ironskin. Najviac z celého mňa ako čitateľa zaujala práve často spomínaná vojna, pri ktorej prišla hlavná hrdinka k jazve, vďaka, ktorej musí nosiť železnú masku. Je to prekliatie, s ktorým sa Jane musí naučiť žiť. Bohužiaľ, čo ma neskutočne sklamalo bola práve tá spomínaná veľká strašná vojna. Nič sa o nej takmer nedozvedáme, len to čo Jane spomenie a podľa mňa to je škoda. A aj keď spomínala na obdobie, keď prišla k jazve stále vo mne bol pocit, že chcem viac. Autorka však sa rozhodla moje pocity ignorovať a venovala sa radšej aktuálnym problémom, ktoré Jane prenasledovali.
Jane ako žena mala menšie komplexy z masky, čo ma neskutočne miestami vytáčalo, ale na druhej strane, keby že okolo mňa sa špacírujú samé krásne dámy v róbach a s peknými tváričkami, kým ja mám na tvári železnú masku a šaty po sestre tiež by som necítila nejako extra výnimočne. Jej podceňovanie ma dokázalo miestami rozčúliť a síce jej naivita nebola až tak prehnaná niekedy to stačilo na to, aby som odložila čítačku.
Príčina, prečo sa vlastne Jane ocitne u Edwarda Rocharta (tiež vidíte tú súvislosť s menami?) je jeho dcéra, ktorá je podobná Jane a ostatným ľuďom, ktorý nosia železné veci. Jediný rozdiel, že malá Dorie nemá viditeľné jazvy a hlavnou príčinou je hlavne to, že sa narodila počas vojny s férami a je to celé ešte o niečo zložitejšie. Dorie vlastne celej knihe dáva ten milý šmrnc. Ako dievčatko, ktoré disponuje veľkou mocou potrebuje vedieť ako ju udržať pod kontrolou a na to tu je Jane. Jej úloha je čoraz ťažšia a stáva sa takmer nezvládnuteľnou, keď sa zaľúbi do Edwarda Rocharta. Edward bol dosť rezervovaný človek so zaujímavými myšlienkami a tajomstvami. Veď čo by to bol za príbeh bez tajomného hrdinu? Miestami ho bolo žalostne málo, ale vždy, keď sa objavil zaujímalo ma, čo povie alebo urobí. Zo začiatku som nechápala a vlastne doteraz nechápem ako sa mohli tí dvaja do seba zaľúbiť. Jane a Edward netrávili toľko času spolu hlavne v prvej polovici, kde už Jane v tom lietala až po uši. A nedá mi to pokoja. Dokonca mi tam chýbalo aj to povestné iskrenie a celý ich vzťah mi nedával zmysel. Jednoducho mi to prišlo, že boli spolu lebo museli.
Prvá polovica sa sústreďuje hlavne na Dorie a Jane, až neskôr sa začína riešiť Edward. Čo sa týka jeho tajomstva je to asi jediné plus knihy a možno ešte predposledná kapitola, ktorá síce bola pritiahnutá za vlasy, ale aspoň sa tam konečne niečo dialo. Často sa príbeh točil len okolo Dorie, čo ma potom pomaly začalo nudiť a síce práve v tých častiach sa konali aj tie "nevysvetliteľné" javy, ale viac ma zaujali vedľajšie postavy, ako napríklad kuchár alebo Janina sestra, o ktorej je druhá kniha. Nie, ešte neviem či sa do nej pustím, pretože som stále na vážkach. 

Ironskin mal neskutočný originálny nápad, dokonca aj vedľajšie postavy, ktoré dokázali príbeh oživiť, keď príbeh klesal ku dnu, ale ako vždy to pohorelo u autorky. Keby že celý príbeh ma nesnaží kŕmiť o zbytočných informáciách o vojne, ktoré boli vždy o tom istom, len inak napísané a namiesto toho by ma zasvätila viac do príčin a poznatkoch o féroch a ich význame vo vojne bola by som radšej.
Príbeh Jane Eliot je takmer cez kopirák ako Jana Eyrová, síce autorka zmenila hrdinkinu minulosť, ktorá bola naozaj dobrá a s jej budúcnosťou sa inšpirovala, pričom dosadila tam svoje prvky, tak to sa mi už páčilo menej. Ale nápad to bol skvelý. Ak sa vám zdá táto recenzia, že je o ničom, tak verte, že aj kniha je podobná. Nudné pasáže, ktoré sú trochu okorenené s nadprirodzenými javmi, ktoré síce knihe dodávajú šmrnc, ale to je asi všetko. Takmer nič sa v knihe po celý čas nedeje a vy sa modlíte, aby sa tam už niečo konečne zomlelo, pretože inak vás to unudí smrtí. Možno milovníkov rozprávok potešia narážky na príbehy z nášho detstva ako napr. Kráska a zviera, pričom mám taký pocit, že Edward sa často označoval za Zviera a Jane považoval za Krásku. Nebudem klamať považujem to za najsvetlejšie momenty v knihe, pretože aspoň na chvíľku som mala záchvat nadšenia a fangirlingu.

Ak ste sa predsa rozhodli sa do Ironskin pustiť, tak vás varujem pripravte sa, že to možno ani nedočítate, osobne som na to potrebovala takmer tri týždne, aby som to vôbec dočítala. Je to slabší priemer, ktorý pri troche viac akcii a komplikácii mohol dopadnúť aj oveľa lepšie, avšak ani klasická bezradnosť hrdinov nie je vždy správny ťah na vytvorenie skvelej atmosféry.

*P.S. Aspoň tá obálka je krásna *-*