Ak ma sledujete od začiatku, tak viete, že som obrovský fanúšik Michelle Hodkin a jej trilógie o Mare Dyerovej. O to viac som sa tešila, keď autorka potvrdila, že chystá novú trilógiu o Mare a hlavne o Noahovi. Viete si predstaviť ako som sa strašne tešila. Predsa Mara bola tak tajomná a miestami creepy, že pre mňa ako fanúšika nebola lepšia správa než toto zistenie.

Nuž nastal ten deň, keď som si knihu objednala a nastal aj ten deň keď som si The becoming of Noah Shaw prečítala. Moje pocity po dočitaní: Čo to k***a bolo?! A nie, nemyslím to v dobrom zmysle. Už na GR ste si mohli všimnúť, že som s knihou nespokojná. A ani cliffhanger na konci to nezachránil.

Kam sa podelo to tajomno a tá creepy atmosféra? Kde sú tie úžasné postavy? Kde je ich humor? Kde je to všetko, čo som milovala na pôvodnej trilógii? Autorka sa presunula úplne do žánru fantasy, čo sa dalo očakávať, ale tak nemala vychádzať z pôvodnej trilógie, ktorá síce mala v sebe pár prvkov fantasy, ale tam to končilo. Bolo to fantastické také aké to bolo! Keď to bolo na hrane žánru. Keď človek nevedel či preskakuje jemu alebo autorke. Keď som si bola istá, že Hodkinová na niečom fičí, pretože normálny človek niečo také nenapíše. Nejdem spoilerovať pre tých, ktorí sa chystajú čítať podľa mňa túto tragikomédiu, ktorá z toho vznikla. Ale vypíšem vám body, ktoré mne robili najväčší problém.
Keď som čítala Maru, tak som mala rovnaký vek ako ona. Teoreticky sme boli na jednej tej vlne a vedela som sa do nej vžiť. Skrátka to bola postava, ktorá mi sadla a páčilo sa mi to aká je. A to isté platí aj Noahovi a iných postavách. Lenže to som mala 16 rokov a prešli 4 roky počas, ktorých som sa dosť zmenila a svojím spôsobom dospela. Kým oni stále sú na tej jednej vlne ja som sa už s nimi nedokázala vžiť. Okrem toho riešili veci, ktoré tínedžeri v ich veku nedokážu riešiť bez cudzej pomoci a to mi trochu vadilo. A je jedno, že ste práve zdedili celý rodičovský majetok! 

Celá kniha je z jeho pohľadu a to nie je ten fiktívny chlapec, do ktorého sa moje šestnásťročné ja zamilovalo. Skrátka toto bol iný Noah. Noah, ktorý stratil svoj šarm, humor. Niekto úplne cudzí. Ktovie ako by to dopadlo keby to bolo z iného pohľadu. Na jednej strane vidíme jeho myšlienky, čo by malo mne ako čitateľovi pomôcť sa s ním vžiť, ale neverím, že to napíšem, ale miestami by som ho prefackala. Ako nesprával sa až tak zle, ani jeho myšlienkové pochody neboli najhoršie, ale aspoň trocha snahy niečo zmeniť by bolo fajn. Plno slov, plánov a myšlienok, ale nič poriadne, čo by odvrátilo blížiacu sa hrozbu.

Pamätáte si na Jamieho? Na toho trefného chalana, ktorý keď niečo povedal, tak to stálo za to? Nuž, keď teraz otvoril ústa, tak by som ho najradšej umlátila k smrti. Myslela som si, že on tú situáciu s knihou zachráni, ale jeho vtipy neboli vtipy a celkovo humor z postáv akoby zmizol. Jediná neutrálna postava bol Daniel, ktorý je stále ten istý starší brat, ale nestačí jedna postava na to, aby to zachránilo celý dej, ktorý ide pekne povedané do sračiek. Samozrejme, objaví sa pár nových postáv, ktoré to mali oživiť a spôsobiť nové problémy a mne osobne nervy. Taká klasika...

Nečakali sta, že aj ona sa objaví v týchto bodoch, že? Nuž, bohužiaľ, keď už autorka sa snažila všetko pokašlať, tak ju nemohla vynechať. Ako keby som čítala o inej osobe. Naozaj. Viem, že po určitých udalostiach sa z nej stala iná osoba, s inými "prioritami" a tak, ale až takú veľkú zmenu som nečakala. Okrem toho jej správanie bolo úplne na hlavu postavené, čo sa mi na jednej strane páčilo, ale na druhej strane tú osobu absolútne nespoznávam. V určitých situáciách (asi dve) to bolo to dievča, ktoré bolo v pôvodnej trilógii, a ktoré som si obľúbila. Ale inak, to bolo niekto úplne cudzí. A vôbec neviem, či to bol autorkin zámer alebo to je finálna verzia Mary po udalostiach, ktoré boli v The Retribution. A vôbec sa mi to nepáči.

Presne tak, čítate dobre. Už v trojke sa niečo so superhrdinami rozoberalo a tu to pekne na to nadväzuje a tá idea sa rozvíja. Po celý čas som sa modlila, aby to autorka zmenila, ale takto mi to príde ako hlúposť. Tým to tvrdením celé to čaro je preč a mám strach, čo ma čaká v pokračovaní.

Žiadna akcia, ktorá by bola výlučne akčná a ktorá by ma nútila si ohrýzať nechty a podobné nechutnosti. Miestami mi to prišlo, že autorka nevie o čom píše alebo skôr o kom chce písať. Chce rozvíjať Noahovu časť príbehu a jeho osobnosť alebo sa chce venovať Mare, ale snaží sa to podať cez inú postavu?

Pýtam sa samej seba, že či bolo potrebné rozvíjať príbeh ďalej a navyše tým to smerom. Trojka mala uspokojivý koniec, aspoň pre mňa. Teraz po utvrdení, niektorých vecí, ktoré mi boli hneď jasné v trojke si nie som si istá, že či toto je len žart alebo nevydarený pokus o udržanie série. Pre mňa toto je čistá tragikomédia, ktorá nikdy nemala vyjsť. OK preháňam. Aspoň keby sa to inak vyvíjalo. Som sklamaná a znechutená. Všetko čo som zbožňovala je preč, okrem autorkinho štýlu ten je stále rovnaký.

Čakala som viac creepy atmosféry, viac temnoty a záhady. Chcela som byť ako pri čítaní pôvodnej trilógie: nadšená a zároveň zmätená. Som len sklamaná aká priemerná kniha z toho vyšla. Hodkinovej toto nevyšlo. A naozaj ma to mrzí, pretože mohlo to byť tak dobré! Vlastne toto ani nemuselo vyjsť. Nemusela to viac skomplikovať a nemusela pokaziť postavy. Nemusela z Mary spraviť monštrum, ktoré je pohltené temnotou... Malo to končiť s trojkou a vetou: My name is not Mara Dyer, but my lawyer told me I had to choose something. Pre mňa to vtedy bolo dokonalé

Takže moja reakcia bola po dočitaní podobná...