Keď vám, niekto povie, že na vysokej sa učíte len počas skúškového obdobia, tak mu neverte. Klame! Ja som v štádiu, v ktorom ledva dýcham. A bude to ešte lepšie! (Myslím horšie!) Som v stave, keď na knihy mám minimum času, takže na nejakú tú recenziu odo mňa si budete musieť ešte chvíľu počkať. Ale! Keďže sa blížia Vianoce a určite mnohí z vás si lámate hlavu nad tým, akú knihu kúpiť bratovi, sestre alebo sebe, tak mám pre vás pár tipov. Nie sú to tí mainstreomoví autori, ktorých každý ospevuje. Snažila som sa hlavne vybrať takých, ktorých možno ani nepoznáte, ale rozhodne by ste mali. Snažila som sa vybrať knihy, ktoré sú skvelé, niektoré až geniálne, ale nejakým záhadným spôsobom u nás nezažiarili. Doteraz nechápem prečo.

Na jednej prednáške som len tak rozmýšľala, čím by som mohla oživiť blog. Je toľko tém, o ktorých by som chcela písať, toľko projektov, ktoré by som chcela rozbehnúť, ale nedokážem si na to  nájsť dostatok času. Ale aj napriek tomu, že to sú tie klasické výhovorky, tak som sa rozhodla, že sa vyjadrím k jednej téme. Pred pár týždňami dozadu som čítala článok o tom ako blogy upadajú do zabudnutia. Bohužiaľ, neviem, na akej stránke som ten článok čítala, ale spomínalo sa tam, že propagácia predmetov z blogov sa presúva na Instagram a Youtube. Pri štatistike som zostala zaskočená. Aj preto som sa rozhodla napísať článok o mojom názore na túto situáciu. Prečo sa ľudia presúvajú na Instagram a Youtube? Čo je zlé na blogoch? Ohrozuje to aj našu knižnú komunitu?

Dumplin sa chystá slimačím tempom do kín, a keďže český preklad s názvom Knedlíček mi už pár mesiacov leží v knižnici, tak som sa rozhodla, že je na čase to konečne prečítať. Rovno sa priznám, že kniha ma neohúrila.
Očakávala som od nej hlboké myšlienky, keďže téma, ktorá sa spomína v anotácii je rozhodne aktuálna. Veľa mladých žien bojuje so svojimi komplexmi, myslela som si, že autorka poukáže na to, že je jedno ako vyzeráte, ak sa cítite dobre vo svojom vlastnom tele. Bohužiaľ, dostala som len obyčajnú plytkú young adultovku, ktorá sa hrá na niečo, čo v skutočnosti nie je. A my všetci dobre vieme, že takých kníh je na knižnej scéne viac než dosť.

Patrick Ness a jeho novinka And the ocean was our sky (recenzia Tu!) sa dočkala aj slovenského prekladu. Naším nebom bol oceán oficiálne vychádza 16. novembra 2018, avšak tento víkend si ju viete zakúpiť už aj na Bibliotéke, ktorá sa koná v Bratislave.
A musím povedať, že dosť ľutujem, že som nepočkala na slovenský preklad. Tá kniha je naživo neskutočne krásna. Ešte krajšia ako môj anglický paperback. A to teraz nemyslím len grafickú stránku knihy, ale aj obsahovú. Navyše rozhodne to nie je plytké čítanie.

Oficiálna obálka

"Nový prekrásne ilustrovaný román Patricka Nessa je variáciou na Bielu veľrybu. Príbeh je síce vyrozprávaný hore nohami, ale v duchu dnes už kultového románu „Sedem minút po polnoci“, ktorým Patrick Ness dobyl srdcia miliónov čitateľov na celom svete. Hlavnou hrdinkou je veľryba Batšeba. So svojím loveckým húfom narazí na mincu s iniciálkami T. W. Kapitánka Alexandra usúdi, že ju tým najobávanejší ľudský námorník Toby Wick vyzýva na súboj. Podľa Batšeby to nemôže byť pravda. Toby Wick je predsa len mýtus, legenda, ktorú si veľryby vymysleli. Je totiž nepredstaviteľné, aby ich nenávidení ľudia mohli premôcť v boji. Ale toto nie je príbeh o Toby Wickovi. Toto je príbeh o hneve, nenávisti a našej potrebe bojovať až do úplného konca, keď už neostáva nič iné len česť a smrť."

S Marie Lu je toto moja premiéra. V živote som od nej nič nečítala, aj keď som sa nie raz chystala, ale poznáte to veľmi dobre. Pri takom kvante skvelých kníh, ktoré vychádzajú sa človek ťažko dopracuje ku každej jednej knihe, ktorú si pridá do to read listu. Nejdem tvrdiť, že po Warcrosse potrebujem od nej každú jednu knihu, ktorá jej zatiaľ vyšla, ale rozhodne potrebujem ďalší diel.


Virtuálne realita je zaujímavá, či už ako téma v knihe alebo na filmovom plátne. Naše možnosti sa každý deň posúvajú a možno raz fikcia sa stane skutočnosťou, ale dovtedy si budeme musieť vystačiť len s knižnou alebo filmovou formou. Úprimne ako tak sa pozerám na moju knižnicu, tak Warcross je jediná kniha, ktorá sa zaoberá virtuálnym svetom. Rozhodne nápad je originálny, ale predsa ju nepovažujem za knihu tohto roka. Možno keby je hlavná zápletka lepšie ukrytá a nedá sa odhadnúť hneď v polovici knihy, tak by tomu mala určite bližšie.

Pamätáte si to obdobie, keď v zahraničí veľmi ospevovali Shadow and Bone? Viacerí z nás tajne dúfali, že snáď ju preložia aj u nás. Nakoniec som to s čakaním vzdala a kúpila si ju v angličtine. Priznávam bolo to pár rokov dozadu, kniha vyšla v roku 2012-2013, ku mne sa dostala možno o tri roky na to, ale predsa to sklamanie z tej série ma bolí doteraz. O to s väčšou ostražitosťou som siahla po duológii Six of crows. Nie je to žiadne tajomstvo, že tá séria sa zaraďuje medzi moje obľúbené. A už vôbec nie je prekvapivé, že The language of thorns, v českom  preklade Trnitá řeč, považujem zatiaľ za najlepšie dielo od Leigh Bardugo.

Určite viacerí z vás poznajú autorku Maggie Stievfater, ktorá napísala sériu Vlci z Mercy Falls, alebo tetralógiu Havraní cyklus, ktorej pred nedávnom vyšiel u nás na Slovensku posledný diel s názov Havraní kráľ. Ja som pred pár dňami dočítala tretiu časť Traja spáči a na poslednú sa len chystám.
A pevne dúfam, že do konca roka sa k nej dostanem.

Čo sa týka septembra, tak ten bol pre mňa zaujímavý z viacerých dôvodov. Jeden  taký najhlavnejší dôvod je ten, že sa nachádzam v novom prostredí, na ktoré si tak trochu stále zvykám. Svojím spôsobom sa snažím osamostatniť od rodičov, čo sa mi tak trochu stále nedarí, ale podľa mňa som na dobrej ceste. Tým novým prostredím myslím novú školu. Po piatich rokoch na Hotelovej akadémii skúšam šťastie na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre. A skúste si tipnúť odbor? Editorstvo a vydavateľská prax, takže držte mi palce! Nemyslím si, že sa dostanem k tomu, aby som napísala článok o škole, ale určite sem tam svoje trápenie spomeniem.

Čo sa týka kníh, tak je to taký lepší priemer. Sedem kníh rôznych žánrov. Dokonca dve knihy sú rereadingy! Čo ja zo zásady nikdy nečítam knihy dvakrát, len obľúbené pasáže, ale aj ku tomu sa dostaneme. Stihla som dokonca pozrieť päť filmov (All the boys I´ve loved before (2x), Love Simon, Sierra Burgess is a loser, Set it up a How to be single). Niekto si povie, že to nič nie je, lenže ja si zapnem film max raz mesiac..niekedy ani to nie. a teraz fičím na Priateľoch, lenže pozerám to halabala, keď sa nudím po večeroch.

Ja viem! Nemusíte mi pripomínať, že podobných článkov je xy! Ale prisahám, že som sa snažila vybrať knihy, ktoré až tak veľmi iní blogeri neodporúčajú a to z dvoch dôvodov: buď ich ešte nečítali alebo ani netušia, že nejaká podobná kniha existuje. Je tu aj tretí dôvod, že na ne skrátka zabudli, že by mohli byť vhodné napríklad aj pre začiatočníkov. Ale to je úplne jedno, pretože ja vám prinášam pár kníh, ktoré sú ideálne, ak začínate čítať v angličtine! A dúfam, že ešte vám ich nik neodporučil, pretože som svoj GR zoznam riadne prečesala kvôli tomuto článku. Verím, že mnohí z vás sú už v tom tom zbehlí a nerobí vám problém Sarah J. Maas a podobní autori, ale predsa dúfam, že sa tu objaví aspoň niekto, kto môj výber ocení.

Zdroj: Tumblr

Povinné čítanie je pre mnohých utrpenie, a to nie len pre tých, ktorí knihy nečítajú a považujú to za stratu času, ale aj pre mnohých knihomoľov. Či už sa jedná o čitateľský denník na základnej škole alebo povinné čítanie na strednej. Úprimne, ja som nikdy nebola ani z jedného nadšená. Áno, rada čítam, ale neznášam, keď mi niekto diktuje, čo mám kedy čítať.

Na základnej som aspoň bola motivovaná, čo sa týka čitateľského denníka. Prví piati, ktorí odovzdali čitateľský denník dostali odmenu. Farebné pero a lízatko.
Ale výhoda toho obdobia bola, že aspoň vtedy som čítala slovenských autorov. Daniel Hevier alebo Krista Bendová to boli autori, na ktorých som vlastne vyrastala. A samozrejme, Dobšinský.  Škoda, že moja láska k týmto autorom umrela ešte skôr než začala....

Pomaly už vyťahujem svetre a chystám zásobu sviečok, pretože prichádza jeseň, ktorú ja tak strašne obľubujem. Leto, ktoré bolo pre mňa dosť náročné hlavne, čo sa týka z tej citovej stránky, ale určité veci potrebujú čas a tiež vyčerpávajúce. Aj to bol dôvod, prečo som sa tak trochu odmlčala. Či už tu alebo na instagrame. Ale pomaly sa dostávam do starých koľají. Bola som taká malá kôpka nešťastia, ktorá doma chcela byť najskôr stále a potom čo najmenej. Takže v auguste som sa snažila byť v robote, čo najdlhšie či už časovo alebo mi nerobilo problém robiť sedem dní v týždni bez prestávky. A stále to moje rozhodnutie neľutujem, aj keď sa to dosť odrazilo na knihách. Popri tom všetkom sa mi podarilo prečítať 4 knihy z toho jeden je krátky komiks pre dievčatá.

Zdroj: tumblr

Všetci poznáme knihy, ktoré nás chytia hneď od prvej strany, potom sú tu tie, pri ktorých zo začiatku trochu trpíme a nakoniec sú tu tie, ktorým dáme xy šancí, ale jediné, čo z toho máme je bolesť hlavy a prípadne čitateľská kríza. Je mi to ľúto, že Rengátov musím zaradiť do tejto skupiny.
Marissu Meyer ako autorku mám strašne rada. Jej Mesačné kroniky sú originálne a ja ich naozaj zbožňujem. Keď som zistila, že mám možnosť si Renegátov vypýtať od albatrosmedia na recenziu, tak som neváhala. Predsa je to Meyerová, čo sa môže pokaziť? Všetko.