Dogmatixx

Na internete koluje TAG pravdy, ktorý je trochu kontroverzný, ale práve tým dokáže zaujať. Keďže som si pred takmer troma rokmi povedala, že už žiaden TAG robiť nebudem, tak tento raz spravím výnimku. Otázky sú naozaj na telo, ale zároveň vám aspoň ozrejmím moje odpovede na určité otázky, ktoré zvyknú vyvolávať v skupinách búrlivé diskusie.

Tento tag do knižného sveta priniesla Bookish laboratory. Rozhodne jej video odporúčam pozrieť. Zároveň ho už vyplnila aj Jaji, ktorá sa zaoberá knižným marketingom. A verte, že jej odpovede sú viac než len zaujímavé. Možno, niektorým dokonca otvoria oči.

Je nejaká kniha, ktorá sa ti nepáčila natoľko, že si sa rozhodla ju nezrecenzovať?

Možno ste si všimli a možno nie, ale ja nerecenzujem všetko, čo prečítam. Nevidím dôvod písať o každej jednej knihe, ktorú prečítam. Ak by som mala písať o všetkých knihách blog by bol preplnený recenziami a prestalo by to baviť mňa a myslím si, že po čase aj vás. A to nechcem. Hlavne nechcem brať blogovanie ako povinnosť. Je to koníček a nechcem to meniť. Samozrejme, o zaujímavých knihách niečo napíšem, prípadne spomeniem v článkoch a na iných sociálnych sieťach. Ale sú skrátka knihy, na ktoré siaham len tak z nudy, pre úplné odreagovanie. A aj keď tie knihy majú vysoké hodnotenia, tak verte, že písať o nich sa neoplatí.

Je nejaká kniha, ktorú si nekúpiš, pretože nepodporuješ vydavateľstvo alebo autora?

Takto som nad tým nikdy neuvažovala, ale keď sa zamyslím, tak áno. Sú autori, od ktorých si už nikdy nič nechcem prečítať. Ja každému dám šancu, aby ma svojou knihou, myšlienkami, názormi oslovil. Jedna šanca a keď to je fakt zlé, tak u mňa skončili. Mám len jedny nervy, a aj tie potrebujú regeneráciu. Zväčša sú to autori, ktorí pochádzajú z Wattpadu - proti tej platforme nič nemám, sama tam niekedy zavítam, ale nemyslím si, že všetko, čo má úspech na tej plaforme bude mať úspech aj v reálnom knižnom svete. (Ale mám pocit, že tento názor zdieľam sama.)

Mažeš komentáre?

Nie, nemám na to dôvod. S negatívnymi komentármi som sa ešte na mojom blogu nestretla. Za čo som fakt rada! A spamy mám pod komentármi zakázané, takže nemám dôvod ich mazať. Ale je rozdiel negatívny komentár a negatívny komentár. Ak by ma niekto urážal, tak nemala by som problém nielen zmazať, ale aj osobu zablokovať. Ak by to bol negatívny názor, z ktorého si môžem zobrať nejaké ponaučenie a posunul by ma vpred, tak tam nevidím dôvod, prečo by som ho mala mazať.

Máš niekoho zablokovaného?

Na blogu? Nie. Myslím, že na instagrame mám jednu osobu zablokovanú, ale z osobných dôvodov. Dokonca to nie je ani osoba z knižnej komunity.

Zrecenzovala si niekedy nejakú knihu pozitívne, aj keď sa ti nepáčila, iba aby si si udržala spoluprácu?

Nie. Vždy si vyberám knihy, tak aby sa mi páčili. Samozrejme, sem tam risknem niečo, čo ide úplne mimo môjho vkusu, ale zväčša to nejde cez spolupráce. Myslím si, že úprimnosť je dôležitá a to celkovo, nielen v našej knižnej sfére. Ak sa mi niečo nepáči napíšem to, ale zväčša sa snažím nájsť aj na knihe to dobré. Všetci sme iní, a to čo sa nepáči mne môže osloviť niekoho iného alebo naopak. Klamať sa neoplatí, a hlavne v takýchto veciach. Ľudia sem chodia čítať moje články, aby našli inšpiráciu alebo sú len zvedaví na názor. Hnusí sa mi pomyslenie, že by som niečo propagovala alebo chválila, čo sa mi nepáči alebo s čím nesúhlasím.

Spolupráce sú super, ale len v tom prípade, ak máte voľnú ruku a nemusíte skákať, tak ako oni pískajú. Určité pravidlá by mali byť, to áno, ale určite medzi ne, nepatrí písať len pozitívne veci. Ak by som kvôli tomu stratila spoluprácu, tak možno by ma to trochu zamrzelo, ale ak si niekto neváži úprimnosť a čas, ktorý tomu človek venuje, tak také niečo ja osobne nepotrebujem.

Aký máš názor na spolupráce?

Tak toto je téma naozaj nadlho. Ako som spomínala spolupráce sú super. Je skvelé, že s vami chcú autori alebo vydavateľstvá spolupracovať, že vôbec takáto možnosť existuje. Ale na druhej strane to určití ľudia využívajú. Vidina kníh zdarma je predsa lákavá. Nazbierať si kopu spoluprác je fakt "skvelé" a potom sa sťažovať, že nestíhajú, píšu články, z ktorých cítite, že sú z povinnosti a sú odfláknuté. Horšie to je, keď si na tom bloger vôbec nedá záležať, či už stíha alebo nie, žiadna aktivita navyše. Žijú si vo svojej bubline a tvária sa, že je to tak v poriadku. A to je na tom najhoršie. Ako keby firmám bolo jedno s kým spolupracujú, hlavne, že majú zadarmo reklamu alebo za minimálne peniaze.

Nechápem blogerov, ktorí si pýtajú všetko, hoci nemajú na to dostatok času. Ja sama teraz si nič nepýtam na recenzovanie, čo ste si mohli asi aj sami všimnúť. Aj keď stíham čítať, tak chcem čítať presne to na čo mám chuť. A vôbec nie to, čo som si vypýtala a som ešte aj limitovaná časom.

Preto keď vidím tú kopu kníh, ktorí niektorí dostávajú a ešte k tomu je to taký mix žánrov, až mne sa z toho skrúca žalúdok, tak hneď mi je jasné koľká bije.

Neverím, že niekto, kto má päť a viac spoluprác všetko stíha. A už vôbec neverím tomu danému blogerovi. Bez urážky, možno sa z vás pár nájde, ktorí tie spolupráce obmieňate a pýtate si knihy s rozumom. Len je vás málo.

Zahltiť sa spoluprácami je najrýchlejší spôsob ako u seba zapríčiniť stav vyhorenia. Môžem okašľať knihy zadarmo, keď to je povinnosť a už nie potešenie. Zamyslite sa nad tým, niekedy menej je viac. Neberte spolupráce, ak za tým vidíte vidinu kníh zadarmo a nemáte v úmysle dať do toho viac než od vás očakávajú. Ako bloger by vaša práca nemala končiť len s článkom. Použijem Jajine slová, pretože ona to vystihla úplne dokonale: "Bloger by mal prijať tie, s ktorými je stotožnený."

Sú tu influenceri, ktorým neveríš?

Samozrejme. Sú to presne tí, ktorí sú doslova všade. A moje nadšenie voči ich osobe už dávno opadlo. Ale zväčša sú to zahraniční. Aj keď na slovo influencer som už alergická, pretože je to diskutabilné. Čo sa týka našej knižnej slovenskej a českej sféry, tak sú to blogeri, ktorí spolupracujú takmer s každým. Čím viac spoluprác tým menej verím ich názorom. A na ich blogy už takmer ani nechodím.

Sú tu influenceri, ktorým veríš?

Nie je ich veľa, ale pár sa ich nájde. Sú to zvyčajne, tí ktorých takmer nik nepozná, ale sú to milí ľudia, ktorí do toho dávajú viac než len svoje srdce. Posúvajú sa stále vpred, ale zároveň nemastia si egá, sú sami sebou a nehanbia sa, ak vytŕčajú z radu. Ich názory sú zväčša iné, ale správne podané. Takže keby jeden z nich povie alebo napíše negatívnu recenziu a mňa zaujme, tak už len zo zvedavosti sú tú knihu prečítam. Prípadne, ak mi poradia niečo, tak na 98% som si istá, že sa mi to bude páčiť.

Máš nejaké negatívne skúsenosti ohľadne spoluprác?

Ako sa to vezme. Za tých päť rokov sa pár nedorozumení stalo, ale nebolo to nič vážne. Teraz na to pozerám ako na úsmevné situácie. A aj keď nejaká tá spolupráca skončila, tak teraz som za to vďačná. Ale ak beriem do úvahy spoluprácu medzi mnou ako blogerom a autormi, tak tých je pár, ale tie už nepovažujem za úsmevné, ale skôr za arogantné správanie druhej strany. Žiaľ, či už to bolo zámerné alebo omylom to sa už asi nedozviem.

Budem rada za vaše názory, ako to vidíte vy a podobne. Prípadne, ak tento Tag vyplníte, tak mi dajte vedieť, rada si vaše odpovede prečítam.

15 komentárov

Tento rok som si povedala, že YA literatúru, tak trochu obmedzím. Nieže by sa mi to darilo, teda nejde to úplne podľa mojich predstáv. Pretože niektoré knihy sú síce iného žánru, ale sú fakt zlé, dokonca by som povedala, že horšie ako YA knihy. Radšej čítať klišé veci ako o hrdinke, ktorá nevie poriadne rozmýšľať a najradšej by ste boli keby skočí z mosta. Aj keď v kútiku duše by ma to zamrzelo, pretože by nebol happy end. Ale aj napriek tomu som sa dostala ku knihám, ktoré si ma získali svojimi témami. A dnes som sa rozhodla vám ich zhrnúť do jedného článku. Síce priznávam, že každá jedna z nich si zaslúži samostatný článok/recenziu, ale poznáte to: času málo a povinností veľa. Snáď mi teda odpustíte, že som to vyriešila takto.

Hana - Alena Mornštajnová

Ste prekvapení? Ja áno. Knihy s podobnou tematikou boli pre mňa doteraz tabu. A z ničoho nič som mala obrovské nutkanie si Hanu prečítať. Nevravím, že teraz budem vyhľadávať len knihy tohto žánru, ale raz za čas určite po nejakej siahnem.

Moje srdce skončilo rozbité na milión kúskov, to vám nemusím vravieť. Doteraz na tú knihu myslím a naozaj neľutujem, že som si knihu prečítala. (Nevadí mi ani fakt, že som si kúpila ebook a dnes som zaplatila objednávku, v ktorej sa nachádza aj táto kniha. Skrátka ju potrebujem mať v hmotnej verzii doma).

Som citlivka a myslím si, že som to vydržala hlavne preto, že kniha je rozdelená na tri časti a z toho práve v tej tretej sa dejú veci, ktoré ma zlomili. Na moje prekvapenie čakala som viac brutality, ale celkovo sa mi páčilo ako autorka citlivo podala tému. Osud Hany bol pre mňa krutý a nespravodlivý. Niekedy si kladiem otázku, či určité postavy mali za svoje správanie v minulosti výčitky svedomia.

Stačí škrtnúť zápalkou - Celeste Ng

Odeon je záruka kvality, to všetci dobre vieme, dokonca aj ja, ktorá čítala od nich iba dve knihy. Ak by som tento príbeh mala opísať pár vetami, tak určite by sa tam objavili slová ako morálka, predsudky, rasizmus a podobne. Možno začiatok je slabší, ale verte, že veci, ktoré sa tam začnú postupne diať úplne rozvrátia životy rodín na ruby. Všetko a všetci sa navzájom ovplyvňujú a niekedy bez toho, aby si to daná postava uvedomovala. Dokonca niekedy ani okolie nevidí tie malé zmeny.

Stačí škrtnúť zápalkou vám ukáže ako môžu mať aj malé chyby a nedorozumenia fatálne následky. Poukazuje napríklad na falošné predstavy o dokonalosti alebo na fakt, že niekedy čierna ovca rodiny je práve váš mladší odraz, len narozdiel od vás sa nebojí si zastávať svoje vlastné názory a ísť proti prúdu.

Nalinkovaný život nemusí byť až taký dokonalý, prepych a luxus zas nie je záruka šťastného života a podobné veci sú skryté medzi riadkami. Niekedy začať od nuly je skrátka najlepšie. A čo iné než oheň dokáže zničiť všetko bez toho, aby niečo ostalo?

Chcete rôznorodé postavy, morálnu dilemu alebo otázku rodičovskej lásky? Tak táto kniha vám dá oveľa viac. Miestami až psychologickú hru, ktorá nemá konca.

Mama milovala Gabčíka - Veronika Homolová Tóthová

Ste prekvapení, ja viem, aj ja som. Nikdy by som si túto knihu neprečítala, vlastne stále ju čítam, keby nejdem s kamarátkami na besedu do Nitrianskej galérie. Ešte pred tým než sa začala beseda som si knihu kúpila a nechala podpísať, pretože už podobnú príležitosť by som tak skoro nemala.

Je to dôležitý príbeh v našich dejinách, o ktorom by sa malo viac rozprávať. Šesť parašutistov a medzi nimi aj Jozef Gabčík a Ján Kubiš. Ale autorka sa zamerala aj na Annu Malinovú, ktorá tiež bola dôležitá pri atentáte na Heydricha. Kniha ponúka detailný plán atentátu, čo znamenalo patriť k odboju a mapuje životy ľudí až do ich posledných dní.

Neviete si predstaviť koľko nových informácií mi táto kniha zatiaľ priniesla. A nevravím o tom koľko informácií nám podsunula samotná autorka na besede. Až vtedy som si uvedomila, že niekedy život píše tie najhrôzostrašnejšie príbehy a spravodlivosti sa nie vždy každý dočká.

Ak sa zaujímate o históriu, tak si myslím, že nebudete ľutovať.

Toto je odo mňa na pár dní všetko. Verím, že si užívate tieto slnečné dni, čítate a chodíte na prechádzky. Dúfam, že vás môj výber aspoň trochu zaujal, aj keď je úplne mimo môjho/nášho štýlu, ktorý zvyčajne čítam/e. A síce nie som nadšenec zmien, tak musím uznať, že toto bola zatiaľ veľmi dobrá zmena.

6 komentárov

Moja upravená verzia
Originál nájdete na Pintereste.

Tento mesiac bol dobrý. A tým myslím, že bol sakramentský dobrý. Myslím, že sa mi ešte nestalo za tie roky, aby mi rukami prešlo toľko dobrých kníh. Samozrejme, dalo sa to očakávať, keďže som konečne venovala pozornosť aj knihám, ktoré sú mimo YA.

Tento rok mám nastavený režim, ktorý mi pomáha, tak trochu pri organizácii môjho nudného, ale chaotického života, takže všetko stíham a ešte mi ostáva aj nejaký ten čas na prázdne zízanie do steny. Aj vďaka tomu som stihla prečítať 14 kníh...Takže vás idem zahrnúť informáciami o 12 knihách, keďže sa nejdem rozpisovať o Slávy dcéra od Kollára a o Havranovi od Poa.

Rozčítané:

Píseň krvi (Anthony Ryan)

Ve stínu černách ptáku (Cat Winters)

Prečítané:

Queen of Air and Darkness (Cassandra Clare)

The Seven Husbands of Evelyn Hugo (Taylor Jenkins Reid)

Sľúbená (Jodi Ellen Malpas)

Crowned by hate (Amo Jones)

Hana (Alena Mornštajnová)

Spolubydlíci (Christina Lauren)

Nevernight (Jay Kristoff)

Iskrenie (Samantha Young)

This is War, baby (K.Webster)

Smrť před bránami (Sabaa Tahir)

Stačí šktrnúť zápalkou (Celeste Ng)

Obsidián (J.L. Armentrout)

Ako prvé som konečne dočítala Queen of Air and Darkness. Milovníci CC si prídu na svoje. Cassandra tam využíva všetky svoje triky ako svojich čitateľov trápiť, milostné trojuholníky posunula úplne na nový level a koniec prináša úplne iný pohľad na celý svet. Pre mňa je The Dark Artifices zatiaľ jej najlepšia trilógia zo série Tieňolovcov, aj keď Lord of Shadows bola slabšia, ale trojka to všetko vynahradzuje. Som zvedavá, či sa tromfne a napíše niečo lepšie. Nechám sa prekvapiť. 4,5*/5*

Písala som aj recenziu a spomínam ju všade, kade chodím. The Seven Husbands of Evelyn Hugo bola fantastická! Taylor Jenkins Reid sa s Evelyn a jej príbehom u mňa zapísala medzi moje TOP knihy. Samozrejme, tá kniha má veci, ktoré vás budú vytáčať do nepríčetnosti, ale to neznamená, že vás nezničí. Ja som na konci plakala. A nebojte sa, slovenský preklad sa chystá. Takže, tí ktorí nečítate v angličtine nebudete o tento príbeh ukrátení. 5*/5*

Po anglických knihách som chcela vypnúť, tak som siahla po knihe Sľúbená od Jodi Ellen Malpas. Ako to už býva pri týchto knihách, ak nič neočakávate, tak vás možno aj prekvapia. Alebo aspoň nebudete sklamaní. No...takto... Séria Tento muž nebola dokonalá, fakt nie, radšej sa niekedy ani nepriznám, že som ju čítala, ale tú knihu som čítala viackrát, aspoň určité časti, než by som chcela. Sľubená je pre mňa slabší odvar, Tento muž ma aspoň trochu šokoval, tu som to zhltla za pár hodín a síce posledná strana sľubuje zaujímavé zvraty, tak ebook bude musieť byť veľmi lacný, aby som do pokračovania šla. 3*/5*

A keďže som človek, ktorý sa fakt rád trýzni, tak prosím pekne pustila som sa do Crowned by hate od Amo Jones. A to to by bolo fakt super, keby to nie je odfláknuté. Plot twist? Na jednotku! Posledných 5 strán úplne čudných, ale z celej knihy boli najlepšie. Inak to je slabota. Čo sa týka dark romance, tak táto patrí k tým slabším. Tiež bude český preklad, som zvedavá, aké budú názory iných, keďže podľa mňa toto by sa pokojne dalo rozpísať ešte o strán viac. Aby sme sa pochopili nemá to ani 200 strán, cca 172...Tak si viete predstaviť ako rýchlo sa museli veci diať a ešte k tomu flashbacky. 2,5*/5*

A teraz pozor! Ja nečítam literatúru, ktorá sa týka druhej svetovej vojny. Ale som rada, že som spravila výnimku. Dokopala som sa ku Hane od Aleny Mornštajnovej. Naozaj veľmi dobré rozhodnutie a od autorky plánujem prečítať všetky jej knihy. Hana vo mne zanechala stopu, mnohokrát som sa prichytila, že len tak premýšľam nad tým to príbehom, ktorý u našich českých susedov vyvolal ošiaľ. A úprimne celkom oprávnene. 4,5*/5*

Nebola by som to ja, keby nesiahnem po knihe Spolubydlíci od dua Christina Lauren. Ale musím sa priznať, že som z ich kníh čo raz viac sklamaná. Spolubydlíci sú zatiaľ, aspoň pre mňa, ich najslabšia kniha. Na jednej strane som rada, že sa trochu posunuli a ich knihy nie sú len o ehm..preťahovaní, ale tu hlavná hrdinka bola doslova stalker a nech mi nikto netvrdí opak. A o chémii medzi Holland a Calvinom by sa dalo polemizovať.3*/5*

Ešte minulý rok som začala čítať Nevernight od Jaya Kristoffa, ktorá vyjde v preklade ako Nikdynoc u Cooboo. Usúdila som, že je načase to dočítať a musím sa priznať, že to bola fakt pecka. Síce mi tam niečo chýbalo, možno tá romantická časť alebo tým, že som to mala dlhší čas rozčítané som sa neudržala v tej atmosfére. Tak či onak máte sa načo tešiť! Ak sa nepokazí preklad, tak si to užijete! 4*/5*

A čo by som bola za človeka, keby si neprečítam novú novelu od Samanthy Young?! Iskrenie bolo...fajn. Som rada, že autorka pracuje so svojimi postavami a že ich problémy sú reálne. Aj potom úžasnom happy ende, ktorý nám vždy dopriala na konci kníh neznamená, že postavy so série Dublin street žijú bez problémov. Liv a Nate sú toho príkladom. A to ma na tom baví. Tieto novelky sú príjemné oživenie a ešte si pripomeniete život aj ostatných postáv. 3*/5*

Nejakým nedopatrením som sa konečne dokopala ku knihe This is War, baby...Prvých 30% absolútne nechutných, nechápala som ako je možné, že to má tak vysoké hodnotenie a rozmýšľala som, kde som dala rozum, že som to vôbec začala čítať. Potom som to pochopila. Zvyšných 70% mi ponúklo niečo nové, takže som to pochopila, prečo to má na GR 4,16*. 3*/5* A áno, do pokračovania rozhodne idem, pretože som fakt zvedavá, čo bude ďalej.

Nasledovalo dočítanie knihy Smrť před bránami, čo je vlastne tretí diel Jiskry v popelu. A čakala som trochu viac. Plameň v temnote bola fakt vyšperkovaná, ale toto mi už prišlo prekombinované, postavy robili nepochopiteľné veci a ich správanie sa otočilo o 180 stupňov. Väčšinu času som sa nudila, ale som zvedavá, čo sa stane na konci. Aj napriek tomu všetkému som to hodnotila dosť vysoko. Aj keď rozmýšľam, či to neupravím. 4*/5*

A teraz sa jednou cestou aj pochválim. Vo FB skupine niekto predával Stačí škrtnúť zápalkou od Celeste Ng. Ste si vedomí, že za takú smiešnu sumu (s poštovným 5,95€) som to tam nemohla nechať. A poviem vám, že to bola čertovsky dobrá kúpa. Tá kniha má toľko toho čo ponúknuť. Je o predsudkoch, rodine, rasizme.... Je to trochu psychologické, poukazuje na ovplyvňovanie či už jednotlivcami alebo spoločnosťou. Ak chcete niečo naozaj dobré a kvalitné s koncom, ktorý nie je presne určený tak rozhodne choďte do toho! 4,5*/5*

A akoby som mohla vynechať knihu, ktorú v posledných dňoch spamujem na instagrame? Kniha Obsidián od J.L. Armentrout vyšla už aj u nás!!! Samozrejme, môj výtlačok je už doma a prečítaný za pár hodín. ~~Ako inak.~~ Milujem to rovnako ako pred rokmi. A Daemona by som zbila tiež rovnako za jeho hlúpe správanie. A aj keď éra týchto kníh už dávno pominula, tak ak máte radi hate-love vzťahy, naťahovanie sa medzi postavami, ktoré fakt niekedy vyzerá, že hraničí s nenávisťou, akciu a pekných chlapov, tak ste našli tú správnu knihu! Prežite prvé dve časti, ktoré sú typické YA a od trojky sú to bomby jedna radosť! A spomínala som, že hlavná hrdinka je knižná blogerka? Ale plánujem o tejto sérii článok, takže tam vám dám dôvody, že prečo čítať Lux sériu.

Články, ktoré pribudli na blog:
6 hrdiniek v YA literatúre...
Nevernight
The Seven Husbands of Evelyn Hugo

A aký bol váš marec? Dúfam, že ste objavili samé skvelé knihy ako ja. A ak máte nejaký tip, tak sem s ním ;)

8 komentárov

Dátum vydania sa blíži a pred tým než budete zahltení doslova recenziami na Nevernight (preferujem anglický názov na Nikdynoc si neviem zvyknúť), som sa rozhodla spísať pár bodov, prečo si knihu prečítať. Prípadne sa jej vyhnúť.

Nie je to YA fantasy!

Twitter

Predtým než sa do knihy pustíte mali by ste vedieť, že to nie je YA literatúra. Hoci to tak vydavateľstvo propaguje, čo je chyba. Autor sa sám vyjadril, že to k tomu žánru nepatrí a on sám si neželá, aby sa táto séria do tejto kategórie zaraďovala. A toto môže byť veľmi veľký problém, pre určitú skupinu ľudí, ktorí majú menej než 15. Nechcem nikoho diskriminovať a poúčať, ale nie je to nevinné a sladké ako iné knihy. A prosím vás, ak niekde vidíte prirovnanie Jaya Kristoffa ku drsnejšej Maasovej, tak to ignorujte. Maasová je skvelá, ale určite by sa od autora mohla niečomu priučiť.

A keďže ste oboznámení, že to nie je YA literatúra, tak sa môžeme pustiť do ostatných bodov.

Nevernight budete milovať, ak...

...vás nebaví jednoduchosť a nuda

Ak hľadáte niečo iné, niečo neobyčajné, či už formou, postavami alebo len svetom,tak Nevernight si užijete. Angličtina tu je náročnejšia (začiatok bol fakt boj) a poznámky pod čiarou čítanie vôbec neuľahčujú, ale je to jeden z najlepších spôsobov ako pochopiť svet, v ktorom hlavná hrdinka žije. A verte mi, že tie poznámky boli niekedy naozaj vyčerpávajúce, ale zároveň poučné. Preto dúfam, že preklad sa podarí a vy si príbeh Mii vychutnáte aspoň tak ako ja. Je to trochu komplikované a zamotáva sa to stále viac a každý jeden chybný krok môže byť posledný. O to je to viac vzrušujúce.

...máte radi, keď autor svoje postavy trýzni

Pod slovom trýzniť myslím naozaj trýznenie a nie to čo nám niektorí autori predvádzajú vo svojich knihách. Jay Kristoff využíva svoju krutosť vo všetkých smeroch, ktorých len môže. A o to viac je to sympatickejšie, pretože nemáte pocit dokonalosti. Hrdinka robí chyby a dá si aj povedať, keď treba. Autor ju vôbec nešetrí. Počas prvej časti si odniesla toho toľko, že som celkom zvedavá koľko vydrží, kým sa zlomí. Či už psychicky alebo fyzicky.

... sa vyžívate v intrigách

A myslím také, pri ktorých ide miestami o život alebo aspoň o riadny výprask.

.... milujete čítať o pomste

Verím, že kým Mia pomstí smrť svojej rodiny, tak to bude trvať nejaké tie pády, na sto percent potečie veľa krvi a umrie nie jedna postava, ktorá vám prirastie k srdcu. Už len námet je naozaj originálny, keďže Mia potrebuje nejaké tie zručnosti na to, aby sa mohla pomstiť prípadne ich zdokonaliť a hlavne dostať sa k cieľu svojej pomsty. Takže je to beh na dlhú trať, ktorú si určite obľúbite.

.... máte radi drsnú a komplikovanú minulosť

A teraz nemyslím len hlavnú hrdinku a jej nešťastný osud, ale aj vedľajšie postavy, ktoré majú svoj príbeh. Napríklad Don Tric, jednoznačne kruté, ale na druhej strane to považujem aj za zaujímavé oživenie. Ako náhle v tejto knihe poznáte niekoho minulosť je to ako keby ste otvorili dvere do nového sveta.

....vyžívate sa v detailoch

Či už vo svete, ktorý je dokonale vymyslený a stále má čo nové priniesť alebo tréningové scény, ktoré sú do detailov premyslené, každý jeden pohyb a slovo. Skvele to vnáša do deja napätie, pretože dopredu viete, že autor im všetkým nakope zadky.

Nevernight budete milovať pre...

... postavy

Mia, Don Tric alebo iné vedľajšie postavy si vás získajú pre ich originalitu, tajomno a rôznorodosť. Samozrejme, Cassius je kategória sama o sebe. Okrem toho Mia aj napriek tomu, že vystupuje ako hrdinka, ktorá nielen nakopáva zadky, ale aj ten jej dostáva riadne zabrať, tak dokáže rozoznať medzi zbytočnou smrťou a smrťou v zmysle vyššieho dobra a podobne. Toto je téma na dlhšiu dobu a bez spoilerov to nejde. Chcem tým povedať, že na to, že je budúci assassin je viac než ľudská a empatická. To jej dodáva sympatie navyše, aj keď má podrezaný jazyk.

....netradičné domáce zvieratko

Okej, domáce ako domáce, ale rozprávajúca mačka? To chcete! Je to vtipné, má to trefné hlášky a je to pod rúškom tajomna. Je to veľmi veľké plus.

...atmosféru

Celý dej sa nesie v duchu vraždenia, odplate a tajomna. Ani si neviete predstaviť ako dokázal autor pomocou týchto troch veci vytvoriť atmosféru, ktorá vo vás bude burcovať krv a pripravovať na finálne scény.

Táto kniha nie je pre vás, ak...

...nemáte viac ako pätnásť

Nechcem nikoho podceňovať, ale fakt si tento príbeh užijete viac, ak budete patriť k tým starším. Myslím, že od 15 + začína byť človek ako čitateľ viac vnímavý. Samozrejme, je to na vás či sa na to cítite alebo nie. Vy samých seba poznáte najlepšie, ale podľa mňa čitateľovi, ktorý má menej ako 15 rokov by táto kniha nemala čo hľadať v rukách.

...nemáte radi vulgarizmy, cigarety a sex

Mia nie je úplne ukážkový typ postavy v správaní. Nadávky sú v jej slovnej zásobe bežné, fajčenie cigariet k nej patrí a keby skončí, tak to už nie je Mia Corvere. Sexuálne scény sa budú podľa mňa stupňovať a verte mi na také čosi fakt treba dospieť. Okej, nejdem vychovávať :D Ale ak nemáte radi v knihách vulgarizmy, sexuálne scény - alebo len sexuálny podtón - tak to naozaj nie je nič pre vás. Autor sa s tým nese...ehm nemazná.

... nemáte radi pomalý rozbeh

Zaraďujete sa k čitateľom, ktorí potrebujú akciu a napätie od prvej strany? Tak ruky preč alebo vydržte približne 150 strán, kým to začne naberať...grády. Autor sa vás snaží v prvej štvrtine pripraviť na všetko, vysvetľuje, opisuje a je to na jednej strane nudné, pretože čakáte kedy sa to naozaj rozbehne, ale na druhej strane.... Neviem si predstaviť, žeby som hneď čítala o veciach, ktorým by som vôbec nerozumela. Až to by bol chaos.

....nemáte radi drsnosť a neznášate krviprelievanie!

Je to drsné, miestami až cez čiaru, ale mňa bavilo aj v tom to smere posúvať moje hranice. Krv, veľa krvi, či už postáv alebo nie. Pripravte sa na krvavý kúpeľ. Doslova.

....ak si potrpíte na romantiku

Nechcem povedať, že to je antiromantická kniha. Ale autor má svoju predstavu a nenecháva sa od nej rozptyľovať. Neviem či je to kvôli tomu, že je to mužský autor, kým zvyčajne ženské autorky sa nechajú zlákať milostnými chodníčkami a zvyšok deja potom trpí, pretože milostná linka začína byť tou hlavnou témou a pôvodná hlavná téma ide do úzadia. Tu sa autor venuje naozaj tým veciam, ktorým sľubuje anotácia a romantika v tejto časti mala naozaj malú rolu. A úprimne ani neviem či to môžem nazvať romantikou.

Dúfam, že som vás nalákala a úplne neodradila. Minimálne aspoň vo vás vyvolala kúsok zvedavosti. Ak ste Nevernight čítali určite mi dajte vedieť, ak sa na knihu chystáte dúfam, že sa vám bude páčiť (bez rozdielu na vek- naozaj som to nemyslela v zlom).

6 komentárov

Aging and reclusive Hollywood movie icon Evelyn Hugo is finally ready to tell the truth about her glamorous and scandalous life. But when she chooses unknown magazine reporter Monique Grant for the job, no one is more astounded than Monique herself. Why her? Why now?
Monique is not exactly on top of the world. Her husband has left her, and her professional life is going nowhere. Regardless of why Evelyn has selected her to write her biography, Monique is determined to use this opportunity to jumpstart her career.
Summoned to Evelyn's luxurious apartment, Monique listens in fascination as the actress tells her story. From making her way to Los Angeles in the 1950s to her decision to leave show business in the '80s, and, of course, the seven husbands along the way, Evelyn unspools a tale of ruthless ambition, unexpected friendship, and a great forbidden love. Monique begins to feel a very real connection to the legendary star, but as Evelyn's story near its conclusion, it becomes clear that her life intersects with Monique's own in tragic and irreversible ways.
Written with Reid's signature talent for creating "complex, likable characters" (Real Simple), this is a mesmerizing journey through the splendor of old Hollywood into the harsh realities of the present day as two women struggle with what it means—and what it costs—to face the truth.

Sú knihy, ktoré vás citovo zničia a zanechajú vo vás nejakú stopu alebo spomienku. Som rada, že do tejto skupiny patrí aj kniha The Seven Husbands of Evelyn Hugo od autorky Taylor Jenkins Reid.

Príbeh Evelyn ma prekvapil, šokoval a moje srdce úplne rozdrvil. Nastal čas, aby svet sa dozvedel pravdivý príbeh o živote Evelyn Hugo.

Nečakala som, že príbeh Evelyn sa zaradí medzi moje najobľúbenejšie a už vôbec som nečakala, že ma to po citovej stránke zničí. Táto kniha je zmes bolestných a šťastných okamihov, ktoré spestrovali život hollywoodskej hviezde a ikone Evelyn Hugo. Jej príbeh je zaujímavý, šokujúci a strhujúci zároveň. Ten koncept si ma získal od prvej strany. Hneď na začiatku mi vybehli zimomriavky (cca 10%) a to sa mi už pár rokov pri knihe nestalo.

Kniha nie je len o Evelyn a jej živote, ale aj Monique, ktorú si Evelyn vyberie, aby napísala jej životný príbeh. Všetci sú prekvapení, prečo práve Monique, keďže ako novinárka/redaktorka nie je veľmi obľúbená a v práci nemá za sebou nejaké veľké úspechy. Monique má sama pred rozvodom a vôbec nevie akým smerom sa bude jej život uberať. A keď príde ponuka od samostatnej Evelyn Hugo, tak predsa aj s pokynmi, ktoré jej Evelyn prikáže splniť ponuku prijíma. A tu sa to celé rozbieha a naberá to intenzitu na každej jednej strane.

Evelyn rozpráva svoj príbeh úplne od začiatku. Sledujeme ako sa z nej stala hviezda a ikona Hollywoodu, dokonca nie raz sme svedkami aj jej pádov, či už osobných alebo pracovných. Opisuje ako fungoval v minulosti Hollywood, kto všetko musel niečo obetovať, aby dosiahol úplný strop slávy. Čím ste boli viac slávny, tým boli vaše obety väčšie. A dôkazom toho je aj samotná Evelyn.
To, že ste sa zo dňa na deň stali hviezdou ešte neznamená, že sa situácia nemôže otočiť. Tak ako ste ľuďom rýchlo vstúpili do pamäti, tak rýchlo na vás môžu aj zabudnúť. Slávu a rešpekt si treba vedieť nielen vybojovať, ale aj udržať. Na prvý pohľad sa zdá, že Evelyn to má vďaka svojej kráse jednoduché, ale ona sama poukazuje na to, akým skazeným miestom je Hollywood. A toto miesto aj z toho najjemnejšieho stvorenia dokáže spraviť monštrum prahnúci po sláve, bohatstve a uznaní.

Evelyn naozaj mala sedem manželov, ale len jednu osudovú životnú lásku, ktorú pred svetom tají. Každé jedno manželstvo má vyhradenú svoju časť v príbehu. Sledujeme ich od okamihu zaľúbenia až po ich koniec. Niektoré manželstvá trvali roky, iné sa skončili tak rýchlo ako sa začali. Zisťujeme, čo všetko to manželstvo Evelyn dalo, ale aj naopak, o čo všetko prišla. A že je to plné emócií, tak to vám vravieť nemusím. Každé jedno manželstvo bolo iné, ale zároveň bolo to bolestné čítanie, keď už viete určitú časť pravdy. Nájdu sa chvíle, ktoré zahrejú na duši, ale tak isto aj momenty, pri ktorých slzy sa naozaj nedajú udržať.

Čítalo sa to neskutočne dobre, postavy sú sympatické, majú svoju hĺbku - každý jeden z manželov je iný a nesplývajú len do jedného obrazu. Evelyn je dokonca, charakteristicky opísaná neskutočne živo, miestami som mala pocit, že to nie len fikcia. A v hĺbke duše som si priala, aby Evelyn Hugo bola skutočná. Síce navonok je Evelyn dokonalá - či už za mlada alebo v pokročilom veku - jej vnútro však zožiera toľko bolesti a miestami aj pocit viny, že od dokonalej čistej duše to má ďaleko. Jej rezervovanosť zo začiatku môžeme brať ako ochranný múr, predsa celý život niečo skrývala a otvoriť sa človeku, ktorého ani nepozná je pre ňu zo začiatku náročné. O to viac som s ňou začala sympatizovať, keď sa otvorila a stala sa zraniteľnou. Jej príbeh každým jedným manželstvom, úspechmi a aj pádmi naberal na obrátkach. Nebolo to len nudné prerozprávanie života niekoho, kto sa dostal do pazúrov showbiznisu. Bolo to podané s citom. Striedala sa tu láska, hnev, sklamanie, dokonca aj nenávisť, ale posledných sto strán bol u mňa úplný citový strop. Ten nával mojich vlastných emócií som nezvládla a rozplakala sa.

Monique si práve vďaka Evelyn uvedomuje, že jej život je v jej rukách. Uvedomí si, že každé jej rozhodnutie ju ovplyvní, ale nezáleží aké to rozhodnutie bude. Predsa niekedy aj z tých najhorších rozhodnutí môžu vzniknúť skvelé veci. Hlavné je byť sama sebou a neskrývať sa za niečo alebo niekoho. Monique možno prichádza k Evelyn zo začiatku zmätená, ale odchádza s cennými radami a príbehom, ktorý svetu odhalí pravú tvár Evelyn Hugo. A hlavne, konečne sa ľudia dozvedia, kto v skutočnosti bol jej láskou života.

The Seven Husbands of Evelyn Hugo je kniha, ktorá mi vyrazila dych a úplne som si zamilovala Evelyn a jej príbeh. Autorka netlačí zbytočne na city, práve naopak všetko prebieha prirodzene. Som ohromená a roztrasená. Nečakala som takýto silný príbeh o žene, ktorá obetovala svoju myseľ a dušu Hollywoodu. Miestami som mala pocit, že to nie je len čisto fikcia. Príbeh Evelyn ma dokázal rozplakať, šokovať a zamilovať si hlavnú postavu aj napriek tomu, že sa dopustila vecí, na ktoré by nik nebol hrdý. Ak by som vám mala odporučiť nejakú kvalitnú knihu, ktorá dokáže vzbudiť rôznu zmes emócií, tak je to práve táto. A s čistým svedomím vám vravím, že v živote som nič lepšie nečítala.

10 komentárov

Už dlhšiu dobu sa mi v hlave črtá nápad na článok a keďže dnes je deň žien nevidím lepší deň na jeho publikovanie. Ako už nadpis vám prezrádza článok je o ženských hrdinkách v YA literatúre, keďže práve tento žáner je také moje guilty pleasure, ku ktorému sa vždy vrátim aj keď nechcem. A naozaj som chcela tento žáner obmedziť, ale videli ste aké skvelé veci bude vydávať tento rok české CooBoo? No nedá sa odolať.

Vybrala som si pár hrdiniek, či už hlavné alebo vedľajšie postavy, ktoré si ma s niečím získali. A síce ich nepovažujem za prototyp dokonalých ženských postáv, aj napriek tomu si želám, aby sa v knihách nachádzalo viac žien, ktoré majú aspoň z polovice toľko guráže, odhodlania a rozumu ako "dámy", ktoré sú v tom to článku.

Miryem a Irina - Spinning Silver - Naomi Novik

Hlavná hrdinka Miryem bola prefíkaná a práve to jej zachránilo nie raz život, ale podľa mňa viacerí sa zhodneme, že situáciu pod palcom mala práve Irina. Krásna a pôvabná žena, ktorá dokáže svojím pôvabom, krásou a rozumom podmaniť všetkých. Jej odhodlanie zachrániť svoj ľud a svojich najmilších, aj keby sa mala obetovať je pre mňa prejavom nielen veľkej odvahy a lásky, ale zároveň aj nádeje pre ich svet. Kým Miryem bola vynaliezavá a snažila sa robiť všetko preto, aby prežila, tak Irina niesla ťarchu na svojich pleciach. Ale obidve si zaslúžia byť v tom to mojom článku. Miryem pre jej šikovnosť, tvrdohlavosť, prefíkanosť a Irina pre svoje dobré srdce a odhodlanie. Veľmi dúfam, že si Spinning Silver prečítate, nielen preto, že je to moja obľúbená kniha, ale je to naozaj originálny a skvelý príbeh so zaujímavými postavami.

Tumblr

Inej Ghafa - Six of crows duolgy - Leigh Bardugo

V SoC sa nachádzajú zaujímavé postavy a to nielen ženské. Mňa si od prvej chvíle získala Inej Ghafa. Špiónka a zberateľka informácií, ktorá nikdy nestráca nádej a sníva o tom, že znova uvidí svoju rodinu. Nielenže sa dokáže vymotať takmer z každej situácie, pomáha druhým, ale po svojom boku má aj obávaného Kaza Brekkera. Inej ako postava mi pripomína napriek všetkému ženskosť a ladnosť. Je skvelé ako autorka dokázala Inej vytvoriť, tak aby disponovala všetkými ženskými vlastnosťami, ale zároveň z nej nespravila bezbrannú ženskú kvetinku.

Tumblr

Mia Corvere - Nevernight - Jay Kristoff

Je pravda, že túto knihu mám už dlhú dobu rozčítanú, ale hrdinka Mia je postava, ktorú by som nevedela prirovnať ku žiadnej inej. Je to tvrdá bad ass hrdinka, ktorú poháňa vpred pomsta. Je svojská, tvrdá a hlavne premýšľa o svojich krokoch, ktoré spraví. Sarkazmus a irónia jej nie sú neznáme, zároveň, ale dokáže presadiť svoje, vie kedy má zmysel bojovať a kedy nechať všetko len na osud a šťastie. Sama som ešte zvedavá s čím ma ako hrdinka prekvapí. A ja verím, že len v dobrom.

Instagram

Arabella Celestine Idris Jezelia - Kroniky pozostalých -Mary E. Pearson

...skrátene Lia. Myslím si, že mnohí, ktorí prečítali trilógiu Kroniky pozostalých so mnou budú súhlasiť, že Lia ako postava sa vyvinula a zmenila dostatočne na to, aby sa tu u mňa ocitla v tom to článku. Z nevinnej princeznej sa stala žena hodná nosiť titul kráľovnej. Jej obety si doteraz pamätám, jej rozhodnutia boli vždy v prospech iných, aj keď ona sama trpela pre ich dobro. Snaží sa nájsť v každom niečo dobré, pomáhať a chrániť, ale zároveň byť spravodlivá. Obetovala nie raz svoje šťastie, a síce niekedy si človek prial, aby bola aspoň na chvíľu sebecká, aby aspoň na chvíľu bola šťastná, ale žiaľ, Lia to v povahe nemá. Jej premena bola síce možno na dlhú trať, ale to akú hrdinku sme nakoniec získali stálo za všetky tie útrapy. Jej odhodlanie bojovať do posledného výdychu, aj keď sa zdá, že je všetko stratené je pre mňa znakom nielen nebojácnosti, ale aj ochoty zomrieť a obetovať sa pre iných.

Tumblr

Manon - Trón zo skla - Sarah J. Maas

Manon je ten typ hrdinky, ktorá nepotrebuje chlapa, aby mohla fungovať. Keď už tak len na zábavku alebo ako korisť, ale rozhodne nie na to, aby ju niekto ťahal do problémov alebo z problémov. Jej povaha nie je práve najjednoduchšia, ale zároveň dokáže svoje ľadové srdce aspoň trochu roztopiť, aby mohla ochrániť tých, na ktorých jej záleží. Je to silná ženská hrdinka, jedna z mnohých, ktoré sa nachádzajú v ToG, ktorá sa dokáže postaviť na vlastné nohy a je jedno koľkokrát padne na dno. Vždy sa vráti o niečo viac silnejšia. Manon sa u mňa nachádza na prvej priečke, čo sa týka hrdiniek, ktoré sa dokážu o seba aj samé postarať. A neviem sa dočkať, aký osud je čaká vo veľkom finále.
(P.S. Ja viem, že ToG je NA, ale musela som sem dať aj Manon!)

Tumblr

A aké sú tie vaše hrdinky, pri ktorých máte pocit, že sú dosť sebestačné a nepotrebujú mužského protagonistu, ktorý sa o nich bude starať?
Všetkým ženám prajem krásny zvyšok dňa MDŽ! Nechajte sa rozmaznávať a spravte si pekný deň!

10 komentárov

4 komentárov

Osud ich priviedol k sebe. Teraz ich rozdelí.
Akos Kereset a Cyra Noavek žijú v tieni proroctiev, ktoré v okamihu ich narodenia naraz vyslovili všetci jasnovidci. Svojmu predurčenému osudu predsa nik nemôže utiecť. Akos miluje Cyru napriek tomu, že mu bolo určené zomrieť v službách jej rodiny. A keď sa Cyrin otec Lazmet Noavek – bezcitný tyran, ktorý bol dávno vyhlásený za mŕtveho – vráti na šotetský trón, Akos verí, že sa jeho koniec neodvratne blíži. Keď Lazmet rozpúta krutú vojnu, Cyra a Akos ho chcú za každú cenu zastaviť. Pre Cyru to znamená, že možno bude musieť mužovi, ktorý je jej otcom, vziať život. Pre Akosa to značí, že bude zrejme musieť obetovať svoj vlastný. Ohromujúci zvrat odhalí, že osud ich životné cesty ovplyvnil úplne nečakaným spôsobom.
K známym rozprávačom zo Zárezov smrti pridala Veronica Roth dva výrazné nové hlasy, čím získalo pokračovanie svetového bestselleru okrem osudových tónov aj humorné ladenie a novú intenzitu.

Približne dva roky dozadu som čítala Zárezy smrti od Veronici Roth, z ktorých som veľmi nadšená nebola. A teraz sa mi do rúk dostal druhý diel a úprimne od radosti tiež neskáčem. Na jednej strane Rázcestia osudu ma bavili o niečo viac ako Zárezy, ale aj napriek zvratom, ktoré kniha obsahuje ma to nudilo.

Ten svet, v ktorom sa dej odohráva je skvelý. Ale podľa môjho názoru autorka ho dostatočne nevyužila. Galaxia je veľká a neprebádaná, sama to tam dokonca párkrát prízvukuje, ale túto možnosť nevyužije. Čo je rozhodne veľká škoda. Síce sa niečo dozvieme o určitých planétach a o spôsobe života, ale to je všetko. Je to slabá kompenzácia za to veľké tajomno, ktoré sa v knihe objavuje. Dosť veľká časť sa odohráva na neznámych miestach. Autorka sa nám ich najskôr snaží priblížiť, ale nakoniec skončí pri veciach, ktoré už poznáme z predošlej knihy. Keď prostredie zlyháva, tak to zvyčajne zachránia hlavné a vedľajšie postavy. Bohužiaľ, v tom to prípade to bolo naozaj rôzne.

Cyra a Akos boli čudná dvojka. Ako ľad a oheň, ale to si určite všimli viacerí v predchádzajúcom diely. Som rada, že Cyrina osobnosť nebola utláčaná a jej podrezaný jazyk som mala naozaj rada. Liezla mi síce na nervy, pretože niekedy jej unáhlené rozhodnutia a plány boli odsúdené dopredu na zánik. Jej temperament zhadzovala miestami ľudská hlúposť a svojou tvrdohlavosťou si svoj život rozhodne neuľahčovala. Nech sa už Cyra snažila akokoľvek vyzerať chladne a nad vecou, tak v niektorých chvíľach sa nechala uniesť emóciami. Na druhej strane Akos spravil tiež pár hlúpostí pod vplyvom vyššej moci, ale je to jedna z mála postáv, ktorá prešla zaujímavým vývinom. A celkovo sledovať to ako sa snaží vyrovnať so svojou identitou, ako nesie svoje bremeno bolo zaujímavé. On ako jediný si prešiel naozaj veľkou zmenou, ktorú zbadať hneď na prvých stranách. V prvej časti sa jeho postava formovala, kým v tom to pokračovaní konečne mal aj priestor na prejavenie svojej osobnosti.

Cyru a Akosa obklopovali vedľajšie postavy, ktoré boli určené len na jednu alebo dve veci a tam ich užitočnosť v tom to príbehu končí. Autorka nám dovolila len nahliadnuť ako keby na ich povrch, ale do hĺbky nás nevpustila. Len ich využila a pri tom sa tam mihne pár postáv, ktoré by naozaj dokázali oživiť príbeh v rôznych smeroch.

Aj keď sa pridali nové pohľady Akosovich súrodencov, tak sa musím priznať, že Cisi môže byť miláčik, ale jej pohľad mi prišiel zbytočný, keďže autorka ju v skutočnosti využila len na jednu vec a potom sa s ňou ledva zaoberala. A popritom presne jej dejová linka bola skvelo rozbehnutá na politické intrigy, z ktorých nakoniec nič nebolo. Veľmi málo priestoru mal aj Eijah, ktorý síce sem tam rozmútil vody, ale autorka ho držala po celý čas v úzadí. A pritom z tej psychologickej stránky by trochu ten dej pozdvihol a rozhodne oživil.

Neviem čím to bude, ale Rothovej štýl mi skrátka nesedí. Zle sa mi číta, neviem sa vžiť do postáv, bola som schopná knihu odložiť počas najväčšej akcie. A aj keď je kniha písaná tak, že nedokážete predvídať zvraty, ktorých je tu celkom dosť, tak ja som iba z jedného zostala zaskočená. A pritom hneď na začiatku sa nachádza jedna veľká situácia a postupne sa to dávkuje. Ale aj napriek tomu som sa nudila. A keď prišiel koniec? Zostala som sklamaná. Prišiel mi odfláknutý. A bolo to naozaj rozbehnuté zaujímavým smerom, lenže autorka sa rozhodla, že to ukončí s tým jednoduchším spôsobom. Intrigy, ktoré sa rysovali boli zrazu zabudnuté, vojnový konflikt, ktorý nastal mi neprišiel vyriešený, len utlačený do úzadia. Osudy hrdinov sú uzavreté, ale osud galaxie je jedna veľká otázka. A presne tá politická vec by ma zaujímala najviac. Nemám rada otvorené konce bez pokračovania, aj keď sa autorka snažila s pomocou epilógu, čo to naznačiť, ale úprimne mne to nestačilo. Z toho všetkého si neviem skrátka vyvodiť koniec, ktorý by mi uzatvoril dostatočne tento príbeh.

Rázcestia osudu považujem za priemerné zakončenie, v ktorom autorka nevyužila dostatočne svet a postavy, ktoré vytvorila. A to je najväčší kameň úrazu tejto knihy. To, že mne nesedí jej štýl písania je jedna vec, ale to že si nechala také zaujímavé veci prekĺznuť cez prsty je druhá vec. Mrzí ma to, ale autorka mi zjavne súdená nie je, takže aj keď jej knihy majú nádherné obálky, čo si budeme klamať, radšej svoje peniaze investujem, do autora, pri ktorom viem, že ma bude baviť.

4 komentárov

Zdroj: Tumblr

Pred pár dňami som prečítala pokračovanie Na dvore z tŕňov a ruží, ktoré nesie názov Na dvore z hmly a besu od Sarah J. Maas. Na toto pokračovanie sme čakali koľko? Približne dva roky? Je pravda, že som si mohla pokračovanie zaobstarať v češtine (naši susedia už aj zabudli, že to vydali), ale keď už všetky autorkine knihy, ktoré u nás vyšli mám v slovenčine, tak to hádam nebudem meniť. Žiaľ, zaraďujem sa medzi tých ľudí, ktorí majú radi keď im série ladia nielen edíciou, ale aj jazykom.

Nechcem písať recenziu na pokračovanie, tých je na internete už neúrekom, ale rada by som sa vyjadrila k určitej veci. Takže, prosím tých čitateľov, ktorí sa po celý čas úspešne vyhýbali spoilerom (nielen ACOTAR -u, ale aj ToG-u), hlavne ohľadom postáv, a nemajú knihu ešte prečítanú, tak budem rada, ak sa vrátite potom ako knihu prečítate. Mrzelo by ma keby vám vyspoilerujem niečo, čomu ste sa dokázali dva roky úspešne vyhýbať. A tí, ktorí ste knihu čítali, alebo aj tí, ktorým spoileri nevadia, tak budem rada, ak sa vyjadríte v komentároch. Myslím, že by to mohla byť zaujímavá debata.

Rada by som začala tým, prečo som to nazvala Chaolov syndróm. Pamätáte sa na Chaola v prvých dvoch častiach v Tróne zo skla? A teraz si prosím spomeňte na Chaola, ktorý sa z neho stal. Na toho, ktorého všetci začali neznášať. Z ničoho nič, pretože z neho autorka spravila lusknutím prsta hlupáka, ktorý strká hlavu do piesku, robí hlúpe rozhodnutia alebo pre istotu žiadne. Presne s Chaolom to začalo.

A pokračuje to s.....Tamlinom

Ak sa Chaol začal chovať ako hlupák lusknutím prstov, tak u Tamlina to bolo ešte rýchlejšie. Nemám problém, keď sa postavy vyvíjajú, aj keď sa vyvíjajú zlým smerom. Je to proces, s ktorým chce autor niečo dokázať, poukázať na niečo, je to dôkaz, že autor s postavou pracuje. Všetci sa vyvíjame nejakým smerom, ale to trvá určitú dobu. Nie je to zo dňa na deň, predsa predchádzajú k tomu nejaké situácie a aj správanie. Ale to čo predvádza Maas vo svojich knihách ma udivuje. Bez varovania, bez dôvodu a rapídnym spôsobom zmení celú podstatu postavy, ktorá sa správa ako niekto úplne iný.

Nie je Tamlin ako Tamlin

Pamätáte si na Tamlina z jednotky? Ako ho všetci milovali? Následne vyšla dvojka a čitatelia ho začali nenávidieť. Doteraz rozmýšľam či to bol ťah zo strany autorky ako ho vyšachovať. Predsa na scéne je nový mužský hrdina! Tak ho milujte! A beda, ak niečo zlé o ňom poviete!

Vrátim sa naspäť ku Chaolovi. Spomeňte si na tretiu časť s názvom Zrodená z ohňa, keď sa na scéne objavil nový mužský hrdina menom Rowan. Je to takmer identický vzorec. Autorka každým jedným zlým rozhodnutím Chaolovi pribíjala ďalší klinec do rakvy. A zjavne sa v tom vyžívala. Rowan bol skrátka lepší než ktokoľvek iný. Hlavne nech fanúšikovia prestanú spájať Chaola so Celaenou. A keď to vyšlo raz, prečo by to nemalo vyjsť aj druhýkrát?

A presne toto isté sa stalo aj v novom Dvore. Len by som to nazvala ešte väčším extrémom. Naozaj ma chce autorka presvedčiť, že Tamlin je zlý zloduch? Sarah s postavami nemá problém. Je jedna z mála autorov, ktorí dokážu vymyslieť tucet postáv s rozličnými povahami, vlastnosťami a podobne. Pritom ani jedna postava nie je plytká a dokáže samostatne zaujať. Zväčša sú to vedľajšie postavy, ktoré sú o toľko viac zaujímavé ako tie hlavné. Tak mi vysvetlite, prečo zničila zaujímavú postavu, ktorú mohla dostatočne využiť aj v tom to diely?
Z Tamlina spravila obyčajnú bábku, ktorá vystupuje zrazu ako tá zlá postava. Vlastnosti, ktoré mal v jednotke sú preč alebo sú úplne vyhrotené. Čo mi príde úplne šialené, pretože v tom nevidím logický dôvod.

Mučeník je zloduch a zloduch mučeník

Krásny a úžasný Rhysand. V jednotke krutý Najvyšší lord a pozrime, že čo z neho máme v pokračovaní... Krotký baránok, ktorý sem tam vezme na seba masku zlého vlka, aby spravil bububu! Rhysand ako postava mi problém nerobil. V jednotke až tak veľa priestoru nemal, takže v pokračovaní sa z neho mohlo stať hocičo. Ale zjavne na úkor niekoho ~~Tamlina~~ iného. Role sa úplne otočili a ja som sa nestačila diviť. Skrátka z ničoho nič sme tu mali z osudového féra ostražitého, príliš ochranárskeho....chmuľa (iný vyraz mi nenapadol) a z tajomného nebezpečného féra sa stal milý a okúzľujúci lord. Super! Takže aby nevznikol náhodou trojuholník city idú bokom. A aby náhodou sme Tamlina s našou Feyre viac nepárovali, tak ho autorka celého pokazila.

A úprimne, všetci, čo milujete Rhysa, naozaj ste zabudli, že teoreticky nadrogoval Fyere a "nútil" ju tancovať takmer nahú? Síce on tvrdil, že ju chránil, ale koľko z nás by chcelo takú ochranu v skutočnosti? Viem, nezabudla som na dobré veci, ktoré spravil. Rhys má svoje čaro, ale zas odsudzovať Tamlina... Je to na dlhú debatu. Chápem, prečo milujete Rhysa, ale nechápem ako určití čitatelia dokážu postavu zniesť so sveta slovami. Tumblr je naozaj plné nenávistných komentárov na jeho osobu. Hlavne, že tí istí, chceli zničiť Rhysanda v jednotke. Nečakala som, že stačí tak málo, aby ľudia boli až tak ovplyvniteľní sladkými rečami a milými scénami.

Čakala som, že Sarah bude kreatívna. Myslím, že Chaolov syndróm bude aj v iných jej sériách. Takže to, aby som si nikdy neobľúbila pár, ktorý vznikne na začiatku, pretože autorka zámerne "pokazí" mužského hrdinu, aby ten nový vyvolený vyzeral ešte neodolateľnejšie, a hlavne aby sa k hrdinke hodil oveľa viac.

Zaujíma váš názor na túto tému. Ako to vnímate vy? Poznáte ešte nejakého autora, ktorý tiež používa podobný ťah ako Maas?

6 komentárov

Dvaja anjeli smrti. Jeden smrteľník. Noc a odhalenie citov. Ako sa správne rozhodnúť?Rose a David sú anjelmi smrti, ktorí odprevádzajú zo sveta hriešnikov. Obaja sú zvyknutí na smútok a často poletujú pod nočnou oblohou, prípadne len sedia v starom rozbitom okennom ráme a zhovárajú sa. Ich život - ak sa to dá tak nazvať - sa však zmení vo chvíli, keď má Rose odprevadiť zo sveta svojho najlepšieho priateľa zo smrteľných čias. No jej rozhodnutie, neurobiť to, dostane nie len ju, ale aj Davida do problémov. S kým? S démonom, ktorému slúži ako anjel smrti. S Davidom sa vydávajú na strastiplnú cestu za záchranou dobrého priateľa Rose, no je v tom viac... Aj Rose sa chce oslobodiť a stať sa opäť smrteľníčkou. Nie je to však jednoduché a najmä nie po tom, čo David odhalí svoje city...

Keď autorka Dominika Elizabeth Hladíková ponúkla svoju knihu na recenziu a ja som si dôkladne prečítala anotáciu vedela som, že tú knihu chcem. Anotácia znela naozaj zaujímavo a o anjeloch smrti som ešte nečítala. Som vďačná autorke za šancu, ktorú mi poskytla. Dominika už má vydané dve knihy - jednu básnicku zbierku pod názvom Slovo je nádych a autobiografiu Odtiene dúhy. Aj napriek tomu toto je prvýkrát, čo sa stretávam s autorkinou tvorbou.

Hneď od prvej strany ma príbeh pohltil. Najprv si ma získal s myšlienkami, ktoré sú hneď od prvej strany naozaj hlboké a človek sa nad nimi pozastaví. Neboli to len plytké táraniny, ktoré nemajú hlavu a pätu. Na prvých stranách je vystihnutá naša urýchlená doba a spôsob našich životov. To ma fascinovalo. Mám rada, keď sa v príbehu mihnú hlboké myšlienky, ktoré nie sú otrepané a nenájdete ich v každej druhej knihe.

S hlavnou hrdinkou Rose som súcitila. Jej život nebol prechádzka ružovou záhradou a ako smrteľníčka si svoje vytrpela. Lenže ani ako anjel smrti sa jej bremeno nezmenšilo. Práve naopak. Bolo zaujímavé sledovať ako sa k svojmu osudu stavia. Jej myšlienky a pocity sa ma dotkli viac než by som chcela. Bolo to smutné sledovať ako sa snaží so svojím bremenom bojovať. Aj keď ten boj už bol dopredu prehraný. O to viac vzbudila vo mne sympatie, ale úprimne niekedy s jej konaním som nesúhlasila.

Celý dej je viac-menej ponurý. Kedže Rose aj David boli celkom povahovo podobní. Obidvaja zväčša smútili, samozrejme, sa to podpísalo aj na atmosfére príbehu. Pár momentov bolo naozaj úsmevných, ale viac ako 80% knihy je ponorený v smutnej atmosfére. Je zaujímavé, že autorka si nedala načas a po pár stranách nás hneď zoznamuje s hlavným problémom, ktorý sa rozhodne Rose riešiť. Beriem to ako veľké plus. Lenže ten rýchly začiatok nespomalil. A celý dej doslova prebehne ako rýchlik. Stretávame vedľajšie postavy, ktoré sú celkom zaujímavé, ale autorka nám ich dostatočne nedovolí spoznať. Pár konverzácií medzi nimi nám prináša ako taký prehľad, ale nie je to nič s čím by sme mohli my ako čitatelia pracovať. Skrátka holé fakty, s ktorými nevieme pohnúť. Postavy sa presúvajú z miesta na miesto, ale nie je to dlhá púť. Cesty sú opísané na pár stranách a prebiehajú takmer bez problémov. Čakala som o niečo trochu viac akcie, keďže porušili hneď nie je jedno pravidlo a utekajú navyše pred démonom. Dovtedy je viac menej celý príbeh založený na myšlienkach Rose, rozhovormi medzi postavami a utekaním pred hrozbou, ktorá sam tam ledva objavuje. Aj napriek tomu v deji sa udejú zaujímavé zvraty, ktoré však nám nie sú celkom objasnené. Čo je veľmi veľká škoda, pretože doteraz neviem presne, čo sa vlastne stalo.

Spomínala som, že celý príbeh prebieha veľmi rýchlo, ale posledných 30 strán nabralo extrémnu rýchlosť. Nakoniec prišiel koniec, ktorý podľa mňa bol trochu uponáhľaný. Problém tejto knihy je, že je krátka. Pokojne by to autorka mohla rozpísať na ďalších 50 strán a podsunúť nám inú stránku príbehu. Ja osobne by som vôbec nebola unudená, práve naopak. Celkovo to vyzerá na naozaj zaujímavé fungovanie posmrtného sveta a aj života, o ktorom by som chcela vedieť viac. Čítalo sa to dobre, postavy boli sympatické a rozhodne to v mojich očiach má potenciál. Len škoda toho príliš rýchleho spádu, ktorý mi ubral na zážitku, ktorý by mi mohol tento príbeh priniesť.

Na svoje si prídu aj romantické duše. Zo začiatku sa to síce nezdá, ale dej má nábeh na milostný trojuholník, ktorý sa celkovo v deji rieši len okrajovo. U Rose autorka vytvorila skvelý zmätok ohľadom citov, čo sa týka napríklad viny a lásky. Jej chaos v hlave celý dej ešte o niečo viac skomplikoval. Medzi postavami to síce neiskrí ako sme zvyknutí v iných knihách, ale vzájomné sympatie sú očividné. Nie sú si navzájom ľahostajní a mne osobne to prišlo veľmi milé, hlavne keď si navzájom pomáhali. Celé to pôsobilo na mňa reálne.

Na krídlach noci je veľmi dobrý príbeh o anjeloch, ktorý má svoje nedostatky, ale myslím si, že rozhodne nikoho neurazí. Veľmi veľkou záchranou je autorkin štýl, ktorý je pútavý a prináša mnoho pekných myšlienok. V deji sa objavujú sympatické postavy, romantická zápletka, ktorá má zaujímavé vyvrcholenie a celkovo zvraty, ktoré dokážu čitateľa šokovať. Za mňa je to priemer, ktorý keby má doladené detaily, tak je to rozhodne oveľa väčšia pecka. Som zvedavá na Dominikine ďalšie knihy, pretože rozhodne má čo ponúknuť.

Ďakujem autorke za možnosť si jej knihu prečítať.

Knihu si môžete kúpiť TU!
Dominika je tiež blogerka a jej tvorbu môžete sledovať na jej blogu Elizabeth píše...