Autor: Megan Creweová

Názov: Tak padne náš svet

Originál: The Way We Fall

Pokračovanie: Životy, ktoré sme stratili

Žáner: Dystópia

 Anotácia:

Začína to ako svrbenie, ktorého sa nemôžete zbaviť. Potom príde šteklenie v krku a horúčka. O niekoľko dní budete vykladať svoje tajomstvá úplne neznámym ľuďom, akoby to boli vaši starí priatelia. O ďalšie tri dni vás postihnú paranoidné halucinácie. A potom budete mŕtvi. 

Šestnásťročná Kaelyn žije na ostrove neďaleko pobrežia. Keď jej najlepší kamarát odchádza študovať na pevninu, vôbec jej nenapadne, že ho možno už nikdy neuvidí. Ale potom zasiahne malú ostrovnú komunitu čudná vírusová epidémia. Počet mŕtvych narastá a vláda vyhlási karanténu: nikto nesmie ostrov opustiť ani sa naň vrátiť. Tí, ktorí sú ešte zdraví, musia bojovať o zmenšujúce sa zásoby potravín, aby nestratili nádej na prežitie. Svet, ktorý Kaelyn poznala, sa rúca, no ona nachádza nečakaných spojencov, priateľstvo i novú lásku. A keď ju vírus začne okrádať o priateľov a rodinu, zo všetkých síl sa snaží udržať si vieru, že musí existovať spôsob, ako zachrániť ľudí, ktorí sú jej najdrahší.

Môj názor:

Vždy keď čítam nejakú dystópiu, tak ma napadne myšlienka, že o pár rokov presne toto môže byť záhuba ľudstva a poviem vám, že v živote pri čítaní týchto typov kníh som nemala až taký silný pocit, žeby sa to mohlo naozaj stať, až dokým som si neprečítala Tak padne náš svet.

V súčasnej dobe svet zužujú rôzne choroby, aktuálne v Európe sa vyskytla Ebola a tu u nás na Slovensku sa vyskytuje vo vyššom množstve  Žltačka typu A a Mups. Neviem čo je horšie, ale na pomyslenie, že z týchto chorôb môže vzniknúť iná choroba ma desí. A Megan Creweová dokázala môj strach trochu naplniť

Nevytvorila svet, vytvorila len komunitu ľudí, žijúcich na ostrove, ktorí sú odrezaní od sveta a vydaní na pospas zákernej chorobe, ktorá vás v priebehu pár dní zabije.

Táto neobyčajná kniha je písaná formou denníka, ktorý píše šestnásťročná Kaelyn, ktorá ho chce dať prečítať svojmu najlepšiemu kamarátovi Leovi, ktorý je na ďaleko pevnine, kde študuje. Nerozišli sa práve v najlepšom a Kaelyn chce ich kamarátstvo obviniť. Robí všetky veci, ktorých sa bojí, pretože nechce mať strach.... Lenže netušila, že jej v „denníku“ budú zaznamené udalosti, ktoré raz možno zničia ľudstvo.

Neznáme choroba, ktorá sužuje ostrov a prináša stále viac a viac mŕtvych a len pár ľudí je na ňu imúnnych a tí, ktorí ju ešte nechytili mali jednoducho šťastie.

Kniha je rozdelená do štyroch častí a každá jedna časť akoby predstavovala štádium v akom sa ostrov nachádza.

Táto kniha nevyniká len svojou nezvyčajnou obálkou, ktorá je mimochodom prekrásna, ale aj chytrosťou, šikovnosťou „šestnásťročných detí“, ktoré sa musia zachrániť a nielen seba. Ale aj tých ktorých milujú.

Kaelyn bola úžasná a tak povediac občas neznesiteľná knižná hrdinka, ktorá (ne)vedela čo sa vlastne deje. No, čím ďalej sa príbeh vyvíjal, tým lepšie Kaelyn začala chápať veci okolo nej. A jej nebojácnosť, ochota a úprimnosť, ktorou občas vyžarovala mi dokázali, že možno by som si ju dokázala obľúbiť. Nechcem sa tu rozpisovať o všetkých postavách, pretože by sme tu boli až do rána. Ale jednoducho mi stále vŕta v hlave aký je ten záhadný Leo. 

V tejto knihe by ste lásku nehľadali, no je tu. Nie je to typická tínedžerská láska, ale je to iný typ lásky. Láska rodiny a priateľstva. Aj keď Kaetlyn sa zaľúbi nie je to bijúce do očí a na všetko sa ide veľmi pomaly. Takže nemajte strach, že táto  dystópia je prehnaná sladkými rečičkami, ktoré občas lezú na nervy. Aj keď väčšina dystotypických kníh je plná akcie, tak táto je skôr plná napätia a očakávania a v hlave sa vám v kuse bude točiť jediná otázka: "Čo bude ďalej?"

Lenže iba približne do polovice. Potom sa to ako keby zaseklo a išlo to dolu s kopca.....  Po polovici to pomaly začalo strácať tú svoju šťavu. Strany sa mi čítali o niečo ťachšie a na konci ste mali pocit ako keby sa hlavný problém vôbec ale vôbec ani s polovice nevyriešil. 

Ak hľadáte dystópiu, ktorá sa môže odohrať hoci, aj zajtra, tak určite siahnite po knihe Tak padne náš svet. Je to príbeh, ktorý je takmer zo všetkých dystópií, ktoré som zatiaľ čítala najreálnejší a hoci vám bude naháňať strach, budete paranoidný, pretože táto  kniha vás prinúti tak trochu inak uvažovať a v kuse sa škrabať na ruke :D Aj, keď to nebolo to pravé orechové neblo to zlé a moja paranoja bola dosť ehmm veľká.... :D . Ale aj tak úprimne dúfam, že autorka sa poriadne rozpísala pri pokračovaní Duše, ktoré sme stratili. Lebo ak nie, tak to skončí s veľkým fiaskom.....