Stagnujem. Neviem či také slovo existuje,  ale ak áno,  tak absolútne neviem čo znamená, ale u mňa to znamená, že nestíham, a tak stagnujem. Chce sa mi plakať, kričať, behať, jesť, čítať a hlavne veľa spať. Ale! Nemôžem!

Kto by to bol povedal, že Apríl bude v škole taká zarezávačka?

Žijem vysnený študentský život študenta, ktorý sa ani náhodou nepodobá na typický študentský život z amerických filmov. Ja zažívam skôr osobné peklo, ktoré ma zožiera. Ale to predsa nie je nič nové!

Učitelia nás považujú za stroje!

Ich diabolské myšlienky ich pomaly zožierajú a oni sa v tom vyžívajú alebo si to len neuvedomujú. V priebehu týždňa píšeme toľko písomiek, že pomaly mi nestačia ani tie dve moje ľavé ruky s krivými prstami na spočítanie. Denne tri písomky? Bez problémov! A jedno učivo je dobre, že nie na 5 A4.Veď my sa nemusíme učiť na ostatné predmety... Nemusíme sa pripravovať na súťaže, ktoré nám oznamujú dobre, že nie týždeň pred uzávierkou. Nemusíme jesť, spať a ani chodiť von. Naša povinnosť je len jedna: Máme sa učiť od nevidím do nevidím, len preto, aby sme mali dobré známky a tá najväčšia irónia, je že o dva týždne to učivo zas nevieme, pretože sa to biflíme. Aby ste ma pochopili. Možno to vyzerá, že tu nariekam kvôli zlým známkam, ktoré zatiaľ nie sú také zlé, ale ja tu nariekam kvôli prístupu učiteľov, ktorí nás nechápu. Ale kedy nás oni chápali? Podľa mňa už zabudli aké to je byť študentom. Keď si vôbec nájdeme chvíľku len pre samých seba je to pre nás malý zázrak. Ale hovorte to niekomu, kto chce do vás nasukať všetky vedomosti, len aby ste neboli dutý ako poleno. Nezávidím maturantom!

Takže, kým sa dopracujem ku knihe a kým ju prečítam, je to ako ťahať si sopeľ po/na (?) rukáve! Pomalé, zdĺhavé a nezáživné, pretože ledva stihnem sa ku knihe dopracovať a už ju aj musím odložiť, pretože ma čakajú povinnosti, na ktoré som v priebehu dňa zabudla. Lenže mňa to nebaví...A preto cez víkendy sa neučím a vylihujem a nič nerobím len čítam...

Lenže tento víkend sme z angličtiny dostali toľko úloh, že to radšej nekomentujem... (Keby len z angličtiny) 

Dva mesiace sa toho nik nedotkol! Príde tam Bôžiková a hľa! Kniha je fuč!

Neviem, čo som komu urobila, *Vážne si to napísala, ty frigídna mrcha?!* ľutujem toho človeka, keď sa mi dostane do rúk, pretože ho zabijem pohľadom. Pred týždňom som šla kúpiť do môjho milovaného Panta Rhei, odkiaľ mám XY papierových tašiek, učebnicu a pracák z angličtiny a chcela som si kúpiť tretiu časť Lux série-Opál. (Recenzia na dvojku by mala byť v priebehu budúceho týždňa)

Vytešená doslova bežím k maďarským knihám a chytá ma menšia zlosť. Vidím tam len prvé dve časti, ktoré už mám. Fajn, nič sa nedeje! Spýtam sa tej milej pani predavačky. Považovala som ju za milú, do kým mi nepovedala, že tretiu časť už nemajú. Myslela som, že tam vybuchnem!

Celé dva mesiace sa na mňa tá kniha doslova usmievala a volala k sebe, ale ja som minula svoje peniaze na prvé dve časti, takže som musela chvíľku čakať, kým sa mi zas peniaze nakopia....Celé dva mesiace (nešetrila som na ňu 2 mesiace, ale oni mali len tú tretiu časť a museli vďaka mne doobjednať, takže som si ju nekúpila, pretože som nemala prvé dva diely, dúfam, že to chápete :D ) sa tej knihy nik ani len nedotkol! A keď už konečne nastal ten osudný deň, tak ona tam nie je! -_- Vyškiera sa na poličke u nejakého psychopata/psychopatky, čo je na tom  oveľa horšie ako ja a to ma štve! Ja chcem byť psychopat, čo bude vlastniť tú knihu!

Ticho prosím!

Keď sa tu už sťažujem, tak nech poriadne!

V knižnici má byť ticho a to isté platí aj pre kníhkupectvá, nie?! Tak, prečo to dočerta ľudia nevedia akceptovať? Presnejšie deti, ktoré tam zavítajú raz za Uhorský rok a tvária sa, že pojedli všetku múdrosť sveta! Fajn, nevadí, keď sa vyťahuje pred kamarátkou koľko už toho ona sama prečítala a ukazuje na knihy, ktoré ju zaujali, alebo ktorej autorkin štýl sa jej páčil. Tak nech, ale vážne to nemusí počuť celé kníhkupectvo! Nemusíte počuť hlas toho dievčaťa až do zadnej miestnosti, kde sa predávajú kuchárske knihy! Dá sa to povedať aj po tichu! 

Určite to robí každý jeden z nás, že sa pred známym vyťahuje, koľko toho už on sám prečítal, ale nekričíme na celé kníhkupectvo! Predsa sme civilizovaní ľudia, ktorí berú ohľad aj na ostatných.

Toto bola kategória jačiacich dievčat. Potom je tu kategória, pri ktorej rovno opúšťam kníhkupectvo, pretože absolútne odmietam počúvať reči napr. typu: Ja som si to doniesla z ameriky! A tento rok si to kúpim v Austrálii a pôjdem aj do Číny! Ok, stisnem zuby a radšej sa presuniem k inému regálu a ani nie o pár sekúnd tie dve dotičné sa objavia zas pri mne. „V amerike to stálo len....“ Stisnem zuby a prejdem naspäť k regálu, pri ktorom som bola predtým. Hádajte, čo sa zas stane o pár sekúnd! „Myslím si, že v Austrálii to bude lacnejšie!" No doboha! Toto vážne nemienim počúvať! A ešte, aby ma stalkovala aj s kamarátkou! Ja som si šla kúpiť knihu a nie počúvať, čo si kúpi tam a tam!

Každý z nás niekde bol a nedávame to nikomu najavo. No a čo, že bola v amerike! Mňa okradli v Paríži a skoro hodinu som hľadala ambasádu a aby som našla policajnú stanicu, tak som so sprievodkyňou musela sledovať policajtov! A kým sme našli ambasádu, tak som asi trikrát takmer rozplakala! Stratila som sa takmer v každom jednom Londýnskom múzeu, v ktorom sme boli. Ďalej som si mohla knihy kúpiť za tri libry a nekúpila som ich! A nevešiam to nikomu na krk (až teraz), keď si idem kúpiť knihu, tak hádam nebudem stalkovať ostatných kupujúcich! Iba pekných chlapcov, pretože nájsť v kníhkupectve chlapca, ktorý je pekný a ešte k tomu číta, tak to je výhra nad všetkými výhrami.  

Wreck this journal ako učebná pomôcka? Prečo nie!

Pamätáte sa na ten ošiaľ čo táto malá knižôčka spôsobila a ten ošiaľ trvá takmer dodnes? Určite áno! A naša angličtinárka sa rozhodla, že nám bude z tej knihy prefocovať strany, a na niektorých hodinách budeme tie úlohy robiť. Neberte ma zle, ja proti tej knihe vážne nič nemám, len mi príde zbytočné vyhodiť za to peniaze a ničiť to- jednoducho by som to nedokázala. A tak sa tomu snažím vyhýbať odvtedy čo je u nás na scéne, lenže teraz tie úlohy musím plniť do portfólia, ktoré nám tvorí neviem aké veľké percento známky. Ak toto majú byť hodiny angličtiny, tak vďaka neprosím! Ja sa chcem vedieť vykoktať a nie čmárať si po papieroch! To môžem aj doma! Len som zvedavá ako oblejem tú prefotenú stranu napr. s kávou.

#We found Jace!

A teraz téma týždňa a možno aj nasledujúceho týždňa! Poznáme herca, ktorý bude hrať Jacea v pripravovanom seriály: Shadowhunters!

Dominic Sherwood!!!! Neskutočne pekný chlapec, podľa mňa a áno som povrchná, pretože v tejto chvíli mám také nervy, že si to môžem dovoliť, tak mi dovoľte trochu potešiť moju ubolenú dušu. V tejto chvíli mi nevadí, že nemá blond vlasy, ale na druhej strane má podľa mňa úžasné lícne kosti! Viete ako dobre sa s nimi budú môcť maskérky pohrať a vyšantiť?
Všetci ste boli na FB alebo na TT zaspamovaní fotkami Dominica, kde určite nechýbal popisok, že chlapec si zahral vo filme Vampire Academy a takisto sme ho mohli zazrieť vo videoklipe Taylor Swift-Style, ktorý som až doteraz nevidela. Video! A nie, vôbec jej nezávidím! Prečo má vždy takých chlapov vo videoklipoch, že takmer v kuse musím slintať?!
Takže, áno som spokojná :D Veď sa pozrite na jeho profil, oči, uši, telo OMFG! Proste... Ach!


Goodreads! 
Po neviem akej dlhej dobe som sa konečne naučila orientovať v GR! No, nie je to úžasné? :D To len tak informačne, pretože na tom závisláčim ako vážne chorá psychopatka! :D

Toto by malo byť asi všetko! Takže do doby neurčitej sa s vami lúčim.