Používa službu Blogger.

...volám sa Florent-Claude Labrouste a neznášam svoje meno,...

by - júla 25, 2019


Rozprávačom románu Sérotonín je štyridsaťšesťročný Florent-Claude, ktorý pracuje na Ministerstve poľnohospodárstva, a jeho príbeh je o Francúzsku, ktoré dupe po svojich tradíciách, ničí svoje mestá a búriaci sa vidiek.
Florent-Claude rozpráva o svojom priateľstve s roľníkom so šľachtickým pôvodom, o zmarených snoch ich mladosti a možno rovnako márnej nádeji, že nájdu ženu, ktorú stratili. Sérotonín je románom o pustošení sveta bez dobra, spolupatričnosti a zároveň je románom o smútku, výčitkách a ľútosti.
Verím, že mnohí z vás registrovali Sérotonín, ktorý tak trochu rozbúral knižné vody, hlavne u našich českých susedov. Pôvodne som si knihu ani nechcela kupovať, ale čím viac sa objavovala na Instagrame, s pozitívnymi ohlasmi, tým viac som bola presvedčená, že si ju chcem prečítať.

Autor Michel Houellebecq a jeho knihy boli pre mňa doteraz neznáme. Jediné, čo som o ňom vedela bolo, že v jeho knihách sa objavujú autobiografické prvky a rád provokuje, pričom sa nevyhýba ani témam, ktorým sa iní autori radšej vyhýbajú. Bol to z mojej strany experiment, ktorý dopadol oveľa lepšie ako som čakala. Aj napriek tomu, že autor sa v knihe dopodrobna venuje opisom intímnych partií a bez hanby píše o sexuálnom akte medzi ženou a zvieraťom považujem Sérotonín za kontroverzné, ale vydarené dielo.

Hlavnou postavou je Florent, deprimovaný štyridsiatnik, ktorý si nedokáže užívať život a prežíva len vďaka
Captorix-u. Florent pôsobí ako zaujímavý muž, ktorý síce má zaujímavé vzdelanie, aj celkom atraktívny vzhľad, peniaze, ale opovrhuje so všetkým a všetkými. Je znechutený spoločenskou situáciu, svojím zjavom, možno aj povahou. Jeho exotická milenka, na ktorej mu vôbec nezáleží, sa pri ňom nudí a on premýšľa ako spáliť všetky mosty a oslobodiť sa od svojho doterajšieho života. Postupne zisťuje, že svoju minulosť už nezíska späť. Ako človek je presvedčený, že nemá už šancu prežiť šťastný život a neexistuje pre neho žiadne východisko. Svojimi myšlienkovými pochodmi dokáže šokovať a do poslednej strany veríte, že svoje myšlienky aj uskutoční. Svoj život berie, tak či tak do vlastných rúk, ale nie úplne takým spôsobom, akým by ste očakávali.

Autor nás berie striedavo aj do Florentovej minulosti a často, veľmi často, odbočuje od témy. Informuje o veciach, ktoré by nás ako čitateľov ani nemali zaujímať, ale vďaka jeho cynizmu a humoru, tieto odbočky vítame s otvorenou náručou. Spoznávame lepšie Florenta a ľudí, na ktorých mu aspoň trochu záleží. Sme svedkami pár šťastných okamihov, ale aj jeho prešľapov a životných omylov. Tým z neho autor robí oveľa viac zraniteľnú postavu než by si sám možno želal. Ako som písala na začiatku autor opisuje intímne veci dopodrobna a nevyhýba sa ani tabu témam. Keď prekonáte ten prvotný šok, zvyknete si na Florenta, na autorov humor a cynizmus, tak si myslím, že v konečnom výsledku nebudete sklamaní.

Ak hľadáte odpočinkové čítanie, tak v tom prípade ruky preč. Autor nazerá do vnútra postavy a bez servítky poukazuje aj na jeho najčiernejšie myšlienky. Zároveň bojuje so spoločnosťou, odmieta sa prispôsobiť a hľadá jemu najvyhovujúcejšiu alternatívu. Poukazuje na nenávisť voči Európskej únii, ktorá stojí za zánikom francúzskeho hospodárstva. Všetko vyústi do jednej katastrofy a iná možnosť z pohľadu hrdinov ani neexistuje. Aj keď vy ako čitateľ môžete vidieť únikovú cestu, ktorá ale v žiadnom prípade nepripadá do úvahy. Okrem toho sme svedkami napríklad aj stalkingu alebo pedofílie. A to stále nie je všetko.

Autor provokuje takmer na každej jednej strane. Ale nepovyšuje sa nad hrdinom. Je krutý, vypočítavý, melancholický, ale zároveň aj úprimný. Neskrýva sa za zbytočnú pozitívnu pozlátku a podáva veci, také aké naozaj sú. Odhaľuje zároveň kus seba, a hoci možno netradičným šokujúcim spôsobom, tak stále dokáže udržať vašu pozornosť. Aj keď len v roli pozorovateľa, pretože v tom to prípade zžiť sa s hrdinom je takmer nemožné.

Sérotonín je šokujúce kontroverzné dielo, ktoré vo mne ako v čitateľovi vyvoláva otázky spojené s  morálnymi hodnotami. Zároveň kniha posunula moje hranice, preskúšala moju trpezlivosť a ukázala, že nie všetky príbehy musia byť pozitívne ladené, aj keď sú písané so svojským humorom. Ak hľadáte niečo kontroverzné, tak Sérotonín by ste nemali obchádzať. A myslím, že ani autora.

You May Also Like

6 komentárov

  1. Houellebecq je podľa mňa fantastický! Síce ako osoba mi je nesympatická, ale jeho kníh sa neviem nabažiť. Aj keď sú niekedy veľmi naturalistické ;) Určite od neho skús aj iné, podľa mňa nebudeš sklamaná.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Veľmi rada by som si od neho prečítala Platformu. A to čo najskôr :) Snáď ma nesklame :)

      Odstrániť
  2. Vůbec jsem nezaznamenala, že by vyšla taková kniha. A teda zní dobře, rozhodně tuto knihu musím přečíst. Hodně jsi mě na ni nalákala. :D

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Vážne? Ja som si myslela, že nikoho neobišla. Naozaj bola všade, teda asi len v mojom prípade :D To som rada, určite ju skús ;) Som zvedavá na tvoj názor :)

      Odstrániť
  3. Tak ja som o podobných knihách ešte nepočula, ale v mojom podaní to znamená, že mám ešte čo objavovať vo svete kníh a ich príbehov :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Vo svete kníh je vždy, čo objavovať ;) Ja tiež žasnem niekedy nad tým, čo objavím :D (A niekedy som pre zmenu aj zdesená :D )

      Odstrániť