Surová autobiografická spoveď o stratách a netušenej vnútornej sile, ktorá sa skrýva v človeku a vyplaví sa na povrch v hraničných životných situáciách. Silný príbeh bývalého hokejistu Toma Malmquista o najťažších chvíľach jeho života. Tom čaká so svojou dlhoročnou partnerkou Karin prvé dieťa. Karin však náhle vážne ochorie a Tom ako v zlom sne behá podzemnými nemocničnými chodbami medzi jednotkou intenzívnej starostlivosti a neonatológiou – medzi životom a smrťou. Kým Karin uvedú do umelého spánku, Tom jej sľúbi, že pre ňu priebeh udalostí zaznamená. Malmquist sa zároveň retrospektívne vracia k svojmu zoznámeniu s Karin, rozoberá jej vzťah s rodičmi a neschopnosť oddeliť sa od nich a žiť vlastný dospelý život. Rozpráva o ich láske a spoločnom živote pred tehotenstvom, o oslavách Silvestra so starnúcimi rodičmi, o kľúčových situáciách v svojom detstve, o otcovom alkoholizme a matkinom ťažkom rozhodovaní, či manžela opustiť.

Ďalšiu severskú autobiografickú spoveď, v podaní Toma Malmquista, môžete v kníhkupectvách vidieť s jemnou obálkou. Bez prečítania anotácie by človek netipoval, že ide o surovú a bolestnú spoveď.
V každom okamihu sme ešte stále nažive sa skladá z rôznych období z autorovho života. Zameriava sa na bolestné, žiarlivé, ale aj úsmevné udalosti zo svojho života, hoci všetky sú sprevádzané bolesťou.

Autor píše zo začiatku vecne, neosobne, nachádza sa tu plno lekárskych termínov, rozhovory medzi postavami sú miestami bez hlbšieho významu. Aj napriek tomu odstupom času si uvedomujem, aký Tom musel byť stratený a osamelý. Prišiel o ženu, ktorú miloval a ostal na novorodenú dcéru takmer sám. Nezostávalo mu nič iné ako vyrovnať sa so stratou snúbenice a prevziať zodpovednosť za malé dievčatko. Aj tam však nastávajú komplikácie.

Sme svedkami nielen Tomovej súčasnosti, ale aj minulosti. Vracia sa späť a spomína na udalosti, ktoré prežil, či už s Karin alebo počas detstva. Spomienky na svoje detstvo, na Karin alebo na jeho rodičov, ktorí si prešli nemalými problémami nie sú vždy milé a úsmevné. Vracia sa späť do čias, keď ich bezpečnosť visela na vlásku. Keď jeho mama musela spraviť dôležité životné rozhodnutie, ktoré bolo vyvolané alkoholizmom u jeho otca. Alkohol dokáže spôsobiť nemalé problémy v rodine. A ani tá Tomova sa tomu nevyhla. Spomienky na Karin sa nesú v podobnom duchu, nie sú vždy najšťastnejšie. Vracia sa k hádkam a žiarlivostným scénam. A práve vtedy sa neosobnosť a strohosť postupne vytrácajú. Autor sa zameriava na maličkosti, ktoré sú hlavne spojené s Karin. A práve v takýchto chvíľach znova odhaľuje svoje emócie, síce jednoduchým spôsobom, ale aj napriek tomu to človeka dokáže dojať. Opisuje maličkosti, ktoré mu nielen chýbajú, ale ktoré už ani nezažije. Spomienky na Karinine zvyky v ňom vyvolávajú reakcie, na ktoré sme čakali už od začiatku knihy.

Jedna z vecí, ktorá vám môže zo začiatku prekážať je práve tá neosobnosť. Niekedy to vyzerá, že Tom iba opisuje príbeh niekoho iného a on sám je len sprostredkovateľ. Ďalšia vec, ktorá vám môže prekážať sú skoky v čase, ktoré nie sú uvedené ako napríklad Dúfajme, že ho nikdy nebudeš potrebovať. Niekedy sa v deji môžete stratiť, keďže čas nie je presne uvedený, aj keď ste si vedomí, že je to minulosť. Je to zo začiatku trochu mätúce.

O to viac je to bolestivé, keď si človek uvedomí, že sa to naozaj stalo. Podobné situácie zažívajú ľudia aj v iných kútoch sveta, ale o svoju bolesť sa delia málokedy. Nie je to jednoduchá kniha, ktorú by ste bez problémov prečítali. Zanechá to vo vás rôzne pocity, myšlienky a utvrdí vás v tom, že na maličkostiach záleží a treba si ich vážiť. Autor si prešiel situáciami, ktoré niektorí nikdy nezažijú. A aj napriek tomu s láskou vychováva svoju dcéru. Je to surové, reálne a o to viac bolestivé.