Předlohou pro tento grafický román byla kniha reportážních pojednání Sex a lži – Intimní život v Maroku. Přinesla řadu portrétů především žen, které se autorce svěřily se svými intimními příběhy – vzniklo tak dílo vcelku věrně odrážející každodenní marockou realitu, což především evropským čtenářům umožňuje nahlédnout do problémů lidí, žijících v jiném kulturním prostředí, ale majících stejné přirozené potřeby. Protagonistky předkládaných příběhů pocházejí z různých sociálních vrstev, vesměs všechny se ale ocitly v soukolí tradice, víry a zároveň emancipace, všechny musejí více či méně podvádět, aby unikly permanentní hrozbě trestu rodinného, náboženského nebo policejního. Totéž platí ovšem i pro muže a ještě více pro homosexuály. Výchova i oficiální zákony jsou ve stálém rozporu s praktickým životem, všeobecná přetvářka připravuje půdu pro korupci, brutální zásahy do intimity a frustraci.

Maroko ako krajina sa síce označuje za vyspelú, ale ich zákony a tradície tvrdia niečo iné. Homosexualita kvôli zákonom akoby neexistuje, prípadne je trestaná (zákon 489), a ženské práva sú utláčané inými takmer až nezmyselnými zákonmi, ktoré sú zastaralé. Tradície a rodinné hodnoty, ktoré znevýhodňujú ženské pohlavie, majú väčšiu moc nad životom žien ako ony samé. Muži sa oháňajú s výrokmi z Koránu, ktoré ale v skutočnosti znamenajú niečo iné a zlý preklad môže spôsobiť zmenu celej pôvodnej myšlienky. A to je len zlomok, ktorý komiks ponúka. Leila Slimani s ilustrátorkou Laetitia Coryn poukazujú na to ako Marockú spoločnosť vnímajú nielen ženy, ale všeobecne aj mladšia a staršia generácia. Obidve tieto generácie vnímajú sexualitu a všetko čo s ňou súvisí až diametrálne odlišne.

Autorka prináša osobné príbehy žien, ktoré nám prerozprávajú tri fiktívne postavy, keďže ženy, ktorým tieto príbehy patria chceli ostať zo strachu v anonymite. Venuje sa tu zároveň aj témam ako je domáce násilie, dohodnuté manželstvá, spoznávanie vlastnej sexuality, črtajú sa tu tiež rôzne morálne otázky, ktoré sú v rozpore so zákonmi a niekedy aj s vierou. Je to feministická kniha, o tom nie sú žiadne pochyby. Ale tento komiks nie je myslený útočne, nemá nikoho uraziť alebo pohoršiť, len poukazuje na to aká je v Maroku situácia. Bez zbytočných prikrášlených vecí, bez pomyselných ružových okuliarov. Skrátka takto to funguje už roky a ľudia by zmenu privítali.
Je to iná kultúra, výchova, mentalita,... Nikto im vieru neberie, ale žiaden človek a ani zákon nemá odoberať základné ľudské práva.

Čo všetko vám ešte ponúkne tento komiks?

Výpovede žien, ktoré autorka  použila majú pár vecí spoločné. Všetky boli obeťami tradícií a náboženstva. Hoci ich viera je silná, vedia, že v skutočnosti nespravili nič zlé. A že práve ony sú obeťami, či už mužov, ktorí sa oháňali s prekladmi z Koránu alebo svojich rodín, ktoré ich nepodporili v čase, keď to najviac potrebovali. Často bojovali proti psychickým problémom a mnoho žien s nimi zápasí dodnes. Uvedomenie, že ony nie sú na vine, že sa stali len obeťami prichádza až časom. Niekedy až po rokoch. Spoločnosť ťažko prijíma nové zmeny, ale oveľa horšie sa správa k jedincovi, ktorý sa rozhodol žiť podľa iných pravidiel. O to horšie ak je to človek ženského pohlavia. Merítko na ženy a mužov sú všade rôzne, ale v Maroku ženský svet takmer vôbec neexistuje.

Žena si nemá právo vybrať, nemôže cítiť túžbu, jediná jej starosť je vydať sa. A musí byť panna. Marockí muži v tom to smere nemajú problém mať vzťahy a sexuálne s ženami žiť. Ale veľa z nich si odmieta takú ženu zobrať za manželku. A to z jedného jediného dôvodu: nie je čistá. Na jednej strane, kde je spravodlivosť? Na druhej strane, ako môžu byť, niektorí takí pokryteckí?
Znásilnená žena? Verejná mienka o nej klesne. Rodina ju môže obviniť z provokácie. Je síce obeť, ale podľa iných si za to určite môže sama. Byť marockou ženou je náročné, ale byť znásilnenou marockou ženou je omnoho horšie. Muž má právo na všetko, môže sa oháňať s rôznymi výrokmi, ale takýto muž svoju ľudskosť stratil už dávno.