Jedna z mojich obľúbených autoriek, čo sa týka žánru fantasy/dystópií, je Samantha Shannon. Jej fantázia podľa mňa nemá hraníc a Zber kostí je pre mňa jedným slovom geniálna. Takže keď ohlásila, že vydá novú knihu, ktorá bude ešte k tomu epic fantasy, tak som sa nevedela dočkať. Bookdepository som sledovala niekoľko mesiacov a doslova som číhala na cenu hardbacku, ktorý bol síce pekelne drahý, ale nutne som ho potrebovala. Mala to byť 830 stranová jazda, plná drakov, silných ženských postáv, intríg a ja som to mala milovať.

Posledných 30 strán sa  autorka venuje len charakteristike postáv, takže mala približne 800 strán na to, aby vytvorila perfektne premyslený svet, pohrala sa s postavami a zapojila do toho všetku svoju fantáziu. Problém nastáva hneď na prvých 300 stranách. Veľa postáv a neznáme vzťahy medzi nimi sťažujú orientáciu v príbehu, čo sa dalo očakávať. Horšie je ale to, že úvod sa neskutočne ťahá. Ja som milovník opisov a dlhých začiatkov, ale toto bolo aj na mňa veľa.

Postavy sa síce pohybovali na rôznych miestach, diskutovali, ale tam to končí. Ich potenciál sa na cca 300 stranách ani nemihol. Vytvoriť si k nim vzťah bolo zo začiatku celkom náročne. Štyri hlavné postavy, ktoré pochádzali z rôznych miest bolo celkom náročné niekam zaradiť a vytvoriť si o nich ako takú mienku. Nevraviac o tom, že mi celkom trvalo pochopiť väzby medzi nimi.

Arteloth Beck (Loth), Ead Duryan, Niclays Roos a Tané boli postavy, ktoré nás sprevádzajú celú knihu. Zaujímavé je že ich príbehy síce do seba zapadali, ale miestami som si ani neuvedomovala, že spolu súvisia. Až postupne, keď sa ich cesty začali schádzať, síce aj na to som si musela počkať takmer viac ako 600 strán, som pochopila, že to ako celok predsa bude fungovať. Aj keď som mala pochybnosti, či sa určité postavy vôbec stretnú.
Ich rola v deji je rôzna. Kým Loth je v exile, Ead má tajnú úlohu strážiť kráľovnú Sabran, Niclays Roos je tiež v exile, ale úplne z iného dôvodu ako Loth a Tané je mladá sirota, ktorá sa učí za jazdkyňu. Sú to rôzne postavy nielen vekom, ale aj zmýšľaním, vystupovaním a vyjadrovaním. A práve preto sú postavy a ich dialógy najsilnejším aspektom celej knihy. Okrem toho sú reálne, robia chyby, ktoré majú veľký dopad aj na iné postavy, či už v minulosti alebo v budúcnosti. Každá jedna z postáv je presvedčená o svojej pravde, čo znamená rôzne uhly pohľadu na rovnakú situáciu. Postupne, ale vidíte, že veľa kapitol je zbytočných a len naťahujú dej, striedanie pohľadov tiež prestáva byť po trištvrtine zaujímavé a miestami je to aj trochu nudné a vyčerpávajúce.

Okrem štyroch hlavných postáv tu máme veľmi veľa vedľajších postáv. Tých sa potom autorka postupne zbavuje zbytočnými úmrtiami, ktoré sú na prvý pohľad šokujúce, ale polovica z nich nemá na dej takmer žiadny dopad. Na začiatku autorka pracuje takmer s každou jednou postavou, ktorá by mohla mať v deji nejaké to miesto. Bohužiaľ, ich prestáva do deja zapájať. A ich väzby s hlavnými postavami sa postupne úplne vytrácajú.

Žiaľ, práve svet, ktorý autorka vymyslela to ťahá celé ku dnu. Shannon na seba ubila bič, ktorý nezvládla dostatočne spracovať. Síce sa mi veľmi páčilo ako zakomponovala históriu, mýty a legendy do deja, ale boli to skôr len zaujímavosti, ktoré vás len málokedy niekam posunuli. Určité dôležité veci sú podané len z povrchu, do ich hĺbky vôbec počas deja nezachádzame. Pri takom veľkom a komplexnom svete, pri ktorom ani netušíme ako všetko funguje je dosť náročné si domyslieť určité veci. Autorka sa snaží medzi krajiny miešať aj politiku, lenže sú to len pokusy. Nie raz sa jej tam naskytol priestor, ktorý mohla využiť na riešenie politických vzťahov, otázky viery a podobne. Na druhej strane sa však dostatočne venovala postavám, ktoré prechádzajú nemalými vnútornými zmenami. Ich charakteristické črty sa formujú, až nakoniec získame postavy, ktoré sú dostatočne vyspelé na to, aby riešili hlavný konflikt.

Ďalší problém knihy je zaradenie do žánru epic fantasy. Chápem, že autorka sa chcela vymaniť spod nálepky young adult, ale úprimne veľmi sa jej to nepodarilo. The Priory Of The Orange Tree je niečo medzi YA a adult fantasy. Kolíše to medzi týmito dvoma žánrami. Ale priamo by som to nezaradila ani do jedného žánru. Nájdete tu veľa prvkov, ktoré patria práve do žánru young adult fantasy, ale aj prvky, ktoré pre zmenu patria do epic fantasy. Takže ak čakáte epic fantasy budete sklamaní a získate premier, ak naopak čakáte fantastickú YA fantasy a ste zmierení s určitými vecami, tak získate nadpriemerný príbeh, ktorý má svoje nedostatky.

To čo autorka sľubovala, že sa v knihe bude nachádzať, svojím spôsobom sú to tie najdôležitejšie prvky, sa ledva v deji objavia. Mala to byť kniha o drakoch, silných ženských hrdinkách, rivalite, intrigách. Piráti tu hrajú oveľa väčšiu rolu než draky, ale aj to len vtedy, keď to autorke vyhovuje.  Mimochodom o drakoch sa viac hovorí než sa objavujú v deji. Takže milovníci drakov si na svoje veľmi neprídu. Lojalita a intrigy to všetko tu nájdete a dokonca to spracovanie sa mi aj páčilo. Alchýmia tiež nie je veľmi v popredí, hoci jedna z postáv je alchymista. Silné ženské hrdinky? S nimi autorka nemala problém. Sabran, Tané, Ead, Meg to je len zlomok ženských postáv, ktoré stoja za svojím slovom a sú schopné ísť aj cez mŕtvoly. Veľmi dobré zastúpenie tu má aj diverzita a LGBT komunita. Okrem toho nie je to nasilu, takže sa nad tým ani nepozastavíte. Všetko sa vyvíja síce pomaly, ale normálnym spôsobom, ktorý zbytočne nikoho nepohorší.

Pomalý rozbeh deja, ktorý som spomínala na začiatku nie je až taký veľký problém, ale horšie to je, keď sa to pomalé tempo drží celej knihy. Pár akčných momentov síce v knihe nájdeme, dokonca miestami to dá deju naozaj zaujímavé rozmery, ale nakoniec sa to vráti zas k tomu pomalému a únavnému tempu. A aj keď dej začína postupne vrcholiť, tak ja osobne som mala problém prečítať posledných sto strán. "Epická bitka", na ktorú som čakala a autorka si na ňu starostlivo chystala pôdu, takmer pomaly 200 strán dopredu, sa nachádzala na 20 stranách, ktoré ma úprimne veľmi nenadchli. Čakala som niečo iné a viac. Aj napriek tomu všetkému sa to miestami čítalo samo. Autorka skrátka vie písať, tak aby vás aj pri nudných a dlhých častiach vedela udržať pri knihe, prípadne sa k nej vrátiť.

The Priory Of The Orange Tree je pre mňa priemerná, možno nadpriemerná, kniha, ktorá mala neskutočný potenciál. Moje očakávania boli obrovské, aj keď ma varovali a radili mi nech ich znížim, pretože budem sklamaná. Asi to zjavne nestačilo. Shannon srátka táto stand alone kniha nevyšla úplne podľa mojich predstáv. Uvidíme, či sa rozhodne rozvíjať príbeh ďalej, hoci koniec sa mi naozaj páčil. Ale celkom by som uvítala knihu, kde by sa venovala fungovaniu tohto zaujímavého sveta, ktorý skrátka nezvládla tu spracovať a využiť jeho potenciál, ale rozhodne má čo ponúknuť. Stačilo by mi to aj vo forme poviedok. Ale tak nechám sa prekvapiť, čo si pre nás autorka prichystá nabudúce.