Používa službu Blogger.

Čo všetko ste ochotní obetovať pre lásku?

by - septembra 21, 2020


Slávna spisovateľka Verity Crawfordová nedokáže po ťažkej autonehode dopísať svoju najúspešnejšiu knižnú sériu. Vydavateľstvo požiada o jej dokončenie málo známu autorku Lowen Ashleighovú, ktorá na pokraji svojej finančnej ruiny prijíma celoživotnú pracovnú ponuku. Prichádza do domu Crawfordovcov, aby si preštudovala a pretriedila roky Veritiných poznámok a nápadov v nádeji, že nájde dosť materiálu na napísanie knihy. V chaotickej pracovni nečakane odhalí Veritinu autobiografiu, ktorú nemal nikdy nikto čítať. Strana za stranou odhaľuje desivé tajomstvá, šokujúce priznania a spomienky. Pred Lowen sa zrazu objavuje celkom nová, desivá bytosť, temnejšia než samotné postavy z Veritiných trilerov. Kto v skutočnosti je Verity Crawfordová? A sú mrazivé tiene v dome naozaj len tieňmi? 

Dlhé roky som si myslela, že Hooverová nie je autorka pre mňa. Keď vyšla Beznádejná, tak som sa nechala nalákať na hype, ktorý okolo nej vznikol. Bolo to ale obrovské sklamanie, nudilo ma to a bolo to nereálne - na to ako všetci to chválili a prirovnávali k realite, to bol dosť veľký fail. Potom sa mi do rúk dostala kniha Život jedna báseň... Ospravedlňujem sa všetkým fanúšikom, ale to bolo ešte horšie ako Beznádejná. Po týchto dvoch skúsenostiach som odmietala autorkine knihy čítať, až nakoniec, keď vyšla trilógia Never never, ktorú napísala s Tarryn Fisher, tak som znova podľahla. A takisto aj pri Ugly love, obidve boli prekvapivo fajn, ale stále nie dosť na to, aby som svoju nechuť k jej knihám poslala kade-tade.  

Keď sa cca pred dvoma rokmi do knižného sveta rozšírila správa, že Hooverová vydáva novú knihu, tak z každého jedného rohu sa ozývali nadšené ovácie. Potom prišlo menšie prekvapenie. Hooverová píše psychotriler? A ide to vydať ako samonáklad? Čo sa to deje? Môj plán bol jednoduchý, počkať na prvé reakcie. Samozrejme, väčšina bola pozitívna, a keď to vyšlo v češtine a ľudia zas spievali ódy, tak som si povedala, že do toho idem. Slovenský preklad vyšiel minulý mesiac u vydavateľstva Lindeni, ktoré mi ju zaslalo. A ja som sa do nej pustila fakt s malou dušičkou.

Veľmi ma zmiatla Martinusácka skupina, ktorá Verity vybrala ako knihu mesiaca a ľudia ju doteraz čítajú vo veľkom. Názory sú naozaj rôzne. Niektorí sa s autorkou a jej tvorbou ešte nestretli, iní sú jej verní fanúšikovia, ďalšia skupina ju zas registrovala a možno pár kníh čítala, ale vyslovene z nej nešaleli. Takže si viete predstaviť tie diskusie, na ktoré sem tam narazím. Miestami mám dokonca pocit, že som čítala úplne inú knihu ako zvyšok skupiny. Väčšina čitateľov má problém so sexuálnymi scénami. Naozaj Verity obsahuje tak veľa sexuálnych scén, aby sa to dalo označiť za rušivý prvok? V prvom rade ide o vkus čitateľa. Kvalitná alebo nekvalitná literatúra, všetko je to vec názoru a v tomto prípade to nebude inak. 

Osobne si nemyslím, že sexuálne scény sú v tejto knihe problémom. Tých chybičiek sa tam nájde dosť, ale sex scény by som za ne úplne nepovažovala. Máme tu hrdinku Lowen, ktorá nie je úplne výnimočná, ani ničím extra úspešná. Nie je to úplne hrdinka, v ktorej by ste sa chceli nájsť. Je to skôr taká kôpka nešťastia, ktorá sa doslova pretĺka životom a ešte k tomu prežíva dosť zlé obdobie. Ale jej introvertná povaha a dá sa povedať, že strach z toho ako ju svet prijme, ju robí aspoň trochu sympatickou. Nepovažovala som ju za hlavnú hrdinku tohto príbehu, ale skôr som ju vnímala ako sprievodkyňu. Aj keď nám neprináša detailný pohľad prostredia, tak práve vďaka nej sme si mohli prejsť zápisky Verity, ktorú považujem za "hviezdu" tejto knihy. Manželka, matka, spisovateľka v jednom, ktorá je jedna veľká záhada. 

Autorka sa snaží pozornosť rozdeliť medzi Lowen, Jeremyho a Verity, ale v skutočnosti zo všetkých sa najviac venuje práve Jeremymu. Máme tu dve dejové linky, ktoré aj napriek tomu, že sú z rôznych ženských pohľadov nám viac-menej prináša pohľad na chlapa, ktorého dve rôzne ženy vnímali identicky. Ich láska, závislosť alebo čisto len záujem miestami prekračoval pomyselnú hranicu. Prvá dejová linka patrí Lowen, ktorá je viac strašidelnejšia, autorka sa snaží hrať s čitateľovou mysľou. Tu bude pre vás platiť, že čím viac psycho vecí máte za sebou, tak tým menej vás to prekvapí, vystraší, zaujme. Druhá dejová linka, ktorá patrí Verity je psycho z iného hľadiska. Autorka sa snaží pre zmenu šokovať. Myslím, že tu je jedno koľko podobných kníh máte za sebou, určité veci vás šokujú tak či tak. Tempo týchto liniek je rôzne. Kým prvá sa celkom naťahuje a obsahuje pár hluchých miest, tak druhá je miestami až príliš rýchla, bez užitočných informácií. Autorka sa pomocou sexu snaží zbaviť nielen hluchých miest, ale tiež natiahnuť dej. Aj napriek tomu by som to ako rušivý prvok neoznačovala. Ako vatu? Určite, ale nie priamo za rušivý prvok. Problém pre niekoho môže byť práve podrobný opis aktu. Čo úplne chápem, nie každý potrebuje vedieť, čo sa deje za dverami spálne. 

Začiatok je pomalý, autorka sa snaží nabudiť temnejšiu atmosféru a už od prvej scény poukazuje na to, že sa nemieni s postavami hrať v rukavičkách. A svojím spôsobom je to pravda, ale stále to nie je úplne ono. Postupne ako dej graduje, kombinuje do neho aj prvky, ktoré sú viac-menej nám všetkým známe. Halucinácie, nevysvetliteľné udalosti, paranoja, a pod, nie sú nič nové, čo by sme inde už nečítali, ale Hooverová netlačí na pílu, nesnaží sa šokovať úplne za každú cenu a celkom si dokonca miestami dáva načas. Zápisky sú skvelý spôsob ako priblížiť aj Verity, lenže tu je to veľmi diskutabilné. Koniec dokáže úplne otočiť celý príbeh. Je to niečo, čo úplne človek nečaká, ale zároveň tuší, že ešte nie je úplne koniec. A vtedy príde posledná čerešnička.... 

Verity zapadá u mňa do kategórie kníh ako sú Nocte, Mara Dyerová alebo Marrow. Je to skôr oddychovka, ktorú zvládnete za pár večerov, ak nie za jeden, ale trochu vás z toho možno zamrazí, ale zároveň vás to bude baviť čítať. Pretože nech je Hooverová akákoľvek, tak tá žena písať vie. Jej štýl nie je úplne zameraný na opisy a dlhé nudné filozofovanie. Skôr všetko dôležité sa odohráva v dialógoch, v tomto prípade v zápiskoch. Ale ak mám porovnať knihy, ktoré som od autorky zatiaľ čítala s Verity, tak rozhodne u mňa táto vedie. Aj keď príbeh je možno trochu jednoduchší a určite by sa z toho dalo vyťažiť viac. Ale zas... ide o pohľad a vkus čitateľa. Autorka píše hlavne romantiku, taký to jej experiment ocenia najmä ľudia, ktorí si chcú oddychnúť, nečakajú niečo mrazivé a hnusné. Ide hlavne o to čo máte načítané. Ja som spokojná, už len z dôvodu, že to malo všetko, čo som čakala a navyše som fanúšik takýchto kníh a aj koncov. 


You May Also Like

3 komentárov

  1. Na tuto knihu mám zálusk od chvíle, co vyšla. Jen jsem se k ní dosud nedostala, ale snad jednou. Od autorky jsem četla pouze Bez naděje a Ztracenou naději. :)

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Zachytila som info o knihe ako novinke a vyzeralo to celkom fajn, ale psychotrilery nie sú práve môj žáner. Možno sa k nej niekedy dostanem, neviem, celkovo som z tej kategórie, ktorá s autorkou ešte nemá skúsenosť :D

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ja by som to úplne za psychotriler ani neoznačila, ale ja som si knihu aj tak užila :) Ako (ne)fanúšik autorky ti knihu odporúčam, iní sú názoru, že má aj lepšie knihy, ale toto by mohol byť celkom fajn prvý kontakt s jej tvorbou.

      Odstrániť