Myslela som si, že mne sa to nemôže stať, no, tak som za posledné dva mesiace zostarla asi o 10 rokov. Moja chuť čítať klesla na minimum, chuť zdieľať veci, teda knihy, na instagram ma úplne prešla a tá vášeň trochu vyhasla. Vlastne to u mňa zhaslo úplne. Sadnúť si ku knihe, po 8 - 12 hodinách strávených za počítačom a písaním, rozmýšľaním, bolo pre mňa utrpenie. Hocijaký text, ktorý som videla ma vyčerpával a už len pri pomyslení, že by som mala venovať čas nejakej inej knihe, hoci len pre potešenie, ma ubíjal. A samozrejme, dosť v tom hrali rolu aj výčitky. Nedajbože niečo nafotiť. Kreativita ma opustila ešte niekedy v minulom roku a zjavne stále hibernuje. 

Našťastie, chuť čítať je späť. Nabehla som na svoj starý režim, čaká ma posledné rýchle prebehnutie bakalárky pred finálnym schválením a som ochotná začať rereading, rozčítať Sandersona a poriadne si oddychnúť. Neberte mi ilúzie, prosím, zdržte sa komentárov, že ešte to nemám vyhraté. Moja hlava si myslí niečo iné. A keďže som vyšla z cviku a reálne som úplne mimo, tak by som sem rada zhrnula knihy, ktorým by ste mohli dať šancu, pretože boli fakt super. To, že panel Práve čítam hlási 5 rozčítaných kníh ignorujte. Skôr som vám sem chcela hodiť odporúčanie na tri knihy a posťažovať sa, ako mi to v živote nejde. Dnes by som rada predstavila tri knihy, pre tých, ktorí sa neboja angličtiny a chcú vybočiť z komfortnej zóny a nečítať len to isté dookola. Knihy Not that bad od Roxany Gay a All boys aren't blue od Georga M. Johnsona sú knihy, ktoré citlivo preberajú témy, ktoré by nemali byť tabu. A Dig. od A.S.King, ktorá by mala vyjsť ešte tento rok v preklade. 

Not that bad sú fragmenty, eseje napísané ľuďmi, ktorí zažili sexuálne obťažovanie, stali sa obeťami znásilnenia alebo boli vystavení sexuálnemu násiliu. Roxane Gay zozbierala tieto fragmenty a uverejnila ich v antalógii pod názvom Not that bad: Dispatches from rape culture. Nemusíte sa báť, že by ste čítali o scénach, ktoré by boli za hranicou vašej komfortnej zóny. Aj keď je pravda, že texty nie sú úplne najjednoduchšie, ale sú podané s určitým rešpektom. Zameriavajú sa v prvom rade na problém, ktorú spoločnosť nedokáže riešiť a prehliada ho. Každý jeden text je zameraný na niečo iné. Ak spoločnosť nevie zasiahnuť, tak musí sa k tomu postaviť jednotlivec. Ide o veľmi silné, ale krátke osobné výpovede ľudí, ktorí spracúvajú svoje pocity. Aktuálne som v polovici, ale toto sa naozaj nedá zhltnúť na jedno posedenie. (Osobne nedávam viac ako tri texty za deň... niekedy týždeň.) 

All boys aren't blue je memoár/manifest mladého autora Georga M. Johnsona. Sám sa stavia do pozície akéhosi vzoru pre ľudí, ktorí si nedokážu nájsť svoje miesto vo svete, či už kvôli farbe pleti alebo orientácii. Čo ma prekvapilo je spracovanie tém rasy, sexuality a pohlavia. Veľmi citlivo poukazuje na veci, v ktorých spoločnosť zlyháva, ale v prvom rade vychádza zo svojich vlastných chýb, ktorých sa dopustil. Nestavia sa do pozície svätého ani neomylného, tam kde zlyhal on nemusí zlyhať niekto podobný jemu. Je to veľmi inšpiratívne, aj keď nie som cieľovka. Aj v tejto knihe autor poukazuje, kde zlyháva nielen spoločnosť, ale aj jednotlivec. Odporúčam hlavne pre tých, ktorí sa neboja rozširovať si obzory a sú ochotní si vypočuť aj ľudí, ktorých nie je v tom dave počuť. Väčšinou, tí, najtichší majú čo povedať... 

Treťou knihou je Dig. od A.S King, ktorú u nás môžete poznať ako autorku knihy Veru Dietzovú si láskavo nevšímajte. Podobne ako Vera, tak aj Dig., je kniha, ktorá sa nehrá na sladkú YA. Skrátka, ekonomická nerovnováha, rasizmus, ale aj inakosť sú tri témy, ktoré rezonujú nielen v knihe, ale aj v zahraničí. U nás sa možno s tým nebude vedieť niekto stotožniť, ale takéto knihy sú presne to, čo potrebuje naša YA scéna. Mladým čitateľom treba prinášať knihy, ktoré sa zaoberajú skutočnými problémami, a nielen prinášať typické tínedžerské problémy, o ktorých je tiež fajn písať a čítať, ale v skutočnosti nie sú až také dôležité. (Teraz myslím tie typické veci: prvý bozk a pod.) Také knihy tu svoj priestor mali, teraz je tu priestor pre knihy, ktoré ukazujú, že život sa s vami nemusí maznať len z dôvodu, že ste tínedžer. Či už Veru Dietzovú alebo Dig., odporúčam, ak chcete niečo z YA, čo má aj výpovednú hodnotu. (Dig. vychádza tento rok aj vo vydavateľstve CooBoo.)

Máte nejaké knihy, ktoré by ste chceli odporučiť ďalej? Alebo knihy, ktoré si zaslúžia pozornosť, ale nerozpráva sa o nich?