Pamätáte si to obdobie, keď v zahraničí veľmi ospevovali Shadow and Bone? Viacerí z nás tajne dúfali, že snáď ju preložia aj u nás. Nakoniec som to s čakaním vzdala a kúpila si ju v angličtine. Priznávam bolo to pár rokov dozadu, kniha vyšla v roku 2012-2013, ku mne sa dostala možno o tri roky na to, ale predsa to sklamanie z tej série ma bolí doteraz. O to s väčšou ostražitosťou som siahla po duológii Six of crows. Nie je to žiadne tajomstvo, že tá séria sa zaraďuje medzi moje obľúbené. A už vôbec nie je prekvapivé, že The language of thorns, v českom  preklade Trnitá řeč, považujem zatiaľ za najlepšie dielo od Leigh Bardugo.

Určite viacerí z vás poznajú autorku Maggie Stievfater, ktorá napísala sériu Vlci z Mercy Falls, alebo tetralógiu Havraní cyklus, ktorej pred nedávnom vyšiel u nás na Slovensku posledný diel s názov Havraní kráľ. Ja som pred pár dňami dočítala tretiu časť Traja spáči a na poslednú sa len chystám.
A pevne dúfam, že do konca roka sa k nej dostanem.

Čo sa týka septembra, tak ten bol pre mňa zaujímavý z viacerých dôvodov. Jeden  taký najhlavnejší dôvod je ten, že sa nachádzam v novom prostredí, na ktoré si tak trochu stále zvykám. Svojím spôsobom sa snažím osamostatniť od rodičov, čo sa mi tak trochu stále nedarí, ale podľa mňa som na dobrej ceste. Tým novým prostredím myslím novú školu. Po piatich rokoch na Hotelovej akadémii skúšam šťastie na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre. A skúste si tipnúť odbor? Editorstvo a vydavateľská prax, takže držte mi palce! Nemyslím si, že sa dostanem k tomu, aby som napísala článok o škole, ale určite sem tam svoje trápenie spomeniem.

Čo sa týka kníh, tak je to taký lepší priemer. Sedem kníh rôznych žánrov. Dokonca dve knihy sú rereadingy! Čo ja zo zásady nikdy nečítam knihy dvakrát, len obľúbené pasáže, ale aj ku tomu sa dostaneme. Stihla som dokonca pozrieť päť filmov (All the boys I´ve loved before (2x), Love Simon, Sierra Burgess is a loser, Set it up a How to be single). Niekto si povie, že to nič nie je, lenže ja si zapnem film max raz mesiac..niekedy ani to nie. a teraz fičím na Priateľoch, lenže pozerám to halabala, keď sa nudím po večeroch.

Ja viem! Nemusíte mi pripomínať, že podobných článkov je xy! Ale prisahám, že som sa snažila vybrať knihy, ktoré až tak veľmi iní blogeri neodporúčajú a to z dvoch dôvodov: buď ich ešte nečítali alebo ani netušia, že nejaká podobná kniha existuje. Je tu aj tretí dôvod, že na ne skrátka zabudli, že by mohli byť vhodné napríklad aj pre začiatočníkov. Ale to je úplne jedno, pretože ja vám prinášam pár kníh, ktoré sú ideálne, ak začínate čítať v angličtine! A dúfam, že ešte vám ich nik neodporučil, pretože som svoj GR zoznam riadne prečesala kvôli tomuto článku. Verím, že mnohí z vás sú už v tom tom zbehlí a nerobí vám problém Sarah J. Maas a podobní autori, ale predsa dúfam, že sa tu objaví aspoň niekto, kto môj výber ocení.

Zdroj: Tumblr

Povinné čítanie je pre mnohých utrpenie, a to nie len pre tých, ktorí knihy nečítajú a považujú to za stratu času, ale aj pre mnohých knihomoľov. Či už sa jedná o čitateľský denník na základnej škole alebo povinné čítanie na strednej. Úprimne, ja som nikdy nebola ani z jedného nadšená. Áno, rada čítam, ale neznášam, keď mi niekto diktuje, čo mám kedy čítať.

Na základnej som aspoň bola motivovaná, čo sa týka čitateľského denníka. Prví piati, ktorí odovzdali čitateľský denník dostali odmenu. Farebné pero a lízatko.
Ale výhoda toho obdobia bola, že aspoň vtedy som čítala slovenských autorov. Daniel Hevier alebo Krista Bendová to boli autori, na ktorých som vlastne vyrastala. A samozrejme, Dobšinský.  Škoda, že moja láska k týmto autorom umrela ešte skôr než začala....

Pomaly už vyťahujem svetre a chystám zásobu sviečok, pretože prichádza jeseň, ktorú ja tak strašne obľubujem. Leto, ktoré bolo pre mňa dosť náročné hlavne, čo sa týka z tej citovej stránky, ale určité veci potrebujú čas a tiež vyčerpávajúce. Aj to bol dôvod, prečo som sa tak trochu odmlčala. Či už tu alebo na instagrame. Ale pomaly sa dostávam do starých koľají. Bola som taká malá kôpka nešťastia, ktorá doma chcela byť najskôr stále a potom čo najmenej. Takže v auguste som sa snažila byť v robote, čo najdlhšie či už časovo alebo mi nerobilo problém robiť sedem dní v týždni bez prestávky. A stále to moje rozhodnutie neľutujem, aj keď sa to dosť odrazilo na knihách. Popri tom všetkom sa mi podarilo prečítať 4 knihy z toho jeden je krátky komiks pre dievčatá.

Zdroj: tumblr

Všetci poznáme knihy, ktoré nás chytia hneď od prvej strany, potom sú tu tie, pri ktorých zo začiatku trochu trpíme a nakoniec sú tu tie, ktorým dáme xy šancí, ale jediné, čo z toho máme je bolesť hlavy a prípadne čitateľská kríza. Je mi to ľúto, že Rengátov musím zaradiť do tejto skupiny.
Marissu Meyer ako autorku mám strašne rada. Jej Mesačné kroniky sú originálne a ja ich naozaj zbožňujem. Keď som zistila, že mám možnosť si Renegátov vypýtať od albatrosmedia na recenziu, tak som neváhala. Predsa je to Meyerová, čo sa môže pokaziť? Všetko.

Myslím, že nie som jediná, ktorá má so súčasnou slovenskou tvorbou problém. Zvyčajne to je práve slovenské prostredie, ktoré v knihách veľmi nemusím alebo autorove zápletky, ktoré mi fakt nesadnú a nemôžem si pomôcť, ale vtedy fakt prevraciam očami ako na bežiacom páse. Avšak posledné mesiace ma prekvapilo pár slovenských kníh, ktoré boli naozaj dobré. Či už Spútaní časom od Marina Repu alebo Navždy od autorky Maya Sinay. (Strašne sa teším na jej novú knihu!) Obidve knihy ma prekvapili a rozhodla som sa aj vďaka nim skúsiť ešte nejakých iných slovenských autorov.
Dopracovala som sa ku Kataríne Holetzovej a Hane Repovej. Dve úplne odlišné knihy, ale obidve boli nesmierne pútavé a prekvapili ma.

Pred pár dňami som dočítala novú knihu od Patricka Nessa. A moje pocity ohľadom tejto knihy sú viac než jasné. Patrick Ness má podľa mňa skrátka dar písať príbehy, ktoré dokážu niečo predať mne ako čitateľovi. Zatiaľ v každej jednej knihe od neho, čo som čítala som našla malé posolstvo alebo myšlienku, ktorá v určitom smere zmenila moje zmýšľanie k určitej téme/situácii atď. Skrátka Ness dokáže nenútene ukázať aj inú stránku príbehu než len tú akčnú a vypätú atmosféru, ktoré zvyčajne niektoré knihy majú. A čo je najlepšie každá jedna kniha od neho je iná, originálna a dokáže mi niečo nové dať.

Určite ste už o Projekte Kronos počuli. Debut mladého autora Pavla Bareša je u našich susedov ospevovaná z každej strany a naozaj žerie chválu všade kam sa kniha dostane. Myslím, že to je dosť veľké lákadlo pre tých, ktorí knihu ešte nečítali, pretože tie nadšené ohlasy robia knihe dosť veľkú reklamu. Ak sa pýtate, prečo by ste mali uprednostniť práve Projekt Kronos pred ostatnými knihami, tak odpoveď je celkom jednoduchá: Je to sakra dobré! Ale ak potrebujete viac než len túto jednoduchú vetu, tak som spísala pre vás pár bodov, ktoré sa mi páčili, ale aj pár, ktoré mi vadili.

Prečo si prečítať Projekt Kronos?

Spísala som desať situácií, ktoré sú pre mňa ako knihomoľa normálne. Dúfam, že viacerí z vás majú podobné úchylky ako ohmatávanie kníh a podobné, ktoré sa nachádzajú v tom tom článku. Aj keď tieto sú podľa mňa ešte normálne XD
Okrem toho na blogu je trochu mŕtvo hlavne z osobných dôvodov- neviem si dobre rozdeliť čas, tak aby mi všetko vychádzalo na čas, takže blog a knihy sa nejako presunuli do úzadia na pár týždňov aj hlavne kvôli tomu, že sú prázdniny. Ale tak začiatkom septembra by sa to malo zlepšiť. Aspoň v tom dúfam. A hneď ako sa vrátim z 5 dňového výletu pribudne pár nových článkov.

Viete ja by som fakt rada zmenila design blogu, ale keď tento mi tak prirástol ku srdcu, že nedokážem ho zmeniť, aj keď nový design by blogu určite dopomohol. Čo si budeme klamať. Len na to treba čas, ktorý ja z nejakého dôvodu nemám. A aj keď mám tak sa mi fakt nič nechce. A teraz neviem, či je to kvôli tomu hnusnému teplu alebo od roboty, ktorá nie je až taká únavná ako tá predchádzajúca, ale stále som v službách a práca s ľuďmi je skrátka vyčerpávajúca. Dúfam, že v gastronómii som posledný rok. (To si vravím už druhý rok a hľa nikam som sa neposunula.)

Brigádu som zmenila z dvoch dôvodov: miesto a čas. Keďže naozaj sa mi nechcelo už tretí rok dochádzať do Vyhní stráviť tam 4 dni v týždni (nadrieť sa ako kôň) a potom zas cestovať domov na tri/štyri dni, tak som tam vydržala mesiac a radšej som si našla niečo bližšie. Naivne som si myslela však budem mať viac času na knihy, zmením blog, upracem ten bordel v mojom online svete a nakoniec budem s ľuďmi, ktorých mám rada. Ale nič z toho, prekvapivo. Na knihy ledva mám chuť, upratovať bordel v online svete sa mi zrazu nechce a s ľuďmi, ktorími by som rada bola sa nevieme zosynchronizovať, takže zväčša sa cítim ako opustené mača, ktoré pozerá  My little pony.