Autor: Maggie Stievfater
Názov: Havraní chlapci
Originál: The Raven Boys
Diel: 1/4
Žáner: YA, paranormal

Anotácia:

Každý rok trávi Blue jednu aprílovú noc pozorovaním duší ľudí, ktorí čoskoro opustia tento svet. Na zabudnutom cintoríne takto sprevádza svoju matku – jasnovidku. Doteraz duše len vycítila, nikdy ich nevidela. No tento rok sa z temnoty zrazu vynorí duša mladíka. A to znamená jediné: jeho náhlu smrť bude mať na svedomí práve ona. Blue totiž ťaží jedno veľké tajomstvo, proroctvo, s ktorým žije od narodenia. Ak pobozká lásku svojho života, zabije ju. Bude to prípad mladíka, ktorého dušu zazrela na cintoríne?

Môj názor: 
S Maggie Stievfater som mala tú česť ešte na začiatku, keď som začínala blogovať. Vtedy sa mi dostala do rúk jej séria Vlci z Mercy falls, ktorá bola tak milá, že som si ju hneď obľúbila. (Neviem, či slovo milá vystihuje presne to, čo si o tej sérii myslím). Už vtedy ma dostal jej štýl písania a hlavne jej opisy. Bolo to skrátka pre mňa čarovné, hoci asi odstupom času, by som to už asi nebrala a príbeh nehodnotila tak kladne, ale je to strašne milé. Takže je samozrejmé, že som bola zvedavá, aká je jej nasledujúca séria, keďže som odvtedy nevedela dokopať k ostatným jej knihám, netušila som ako veľmi sa autorka zmenila, respektíve zlepšila.

Vlci sú presladená séria, takže som očakávala kopu romantických rečí už od začiatku. Lenže o romantike tu môžeme ťažko hovoriť. Keďže autorka si viac dala záležať na tajomne, ktoré vytvára neskutočnú atmosféru pri čítaní. Po celý čas sa kniha odvíja rôznymi smermi a je ťažko predvídať kroky hrdinov. Jediné, čo ma naozaj mrzí, je že autorka už zo začiatku dáva pocítiť, že tu bude ľúbostný trojuholník medzi Blue a dvoma chlapcami. Nie som veľký fanúšik takýchto vecí, takže dúfam, že to v ďalších častiach nebude, tak badateľné.

Príbeh patrí medzi tie, ktoré sa odvíjajú celkom pomaly, aspoň mne to tak prišlo. Ku koncu to dostáva veľký spád a začínajú sa odhaľovať a diať veci, ktoré dávajú nielen postavám, ale aj knihám úplne iný smer. Síce osobne som sa zo začiatku nudila, kým som sa zoznámila s prostredím, postavami a s princípom ako to vlastne celé funguje. Čo mi dosť trvalo, pretože vôbec to nie je také jednoduché a veľa vecí sa komplikuje a odkrýva postupom času. Takže som nechápala, čo na tom všetci vidia, lebo som v tom videla len obyčajný príbeh. Až kým som sa nedostala do stredu knihy a uvedomila som si, že toto nie je len o Blue, ktorá nesmie pobozkať svoju pravú lásku a Ganseym (ako sa to skloňuje?!), ktorý žije pre svoje "vlastné dobrodružstvo". Ako náhle som si toto uvedomila, tak to bola doslova jedna radosť čítať, pretože odhalenia na seba dlho nedali čakať a sakra to má dobrú zápletku!

Samostatný príbeh je zaujímavejší ako postavy, aspoň zo začiatku. Jedine vyniká Blue so svojou čudesnou rodinou plnou žien, ktoré majú nejakú moc a ich stavy ma naozaj bavili. Naši Havraní chlapci boli čudní. Zo všetkých najčudnejší bol Noah a strašne ma mrzí, že nemal viac priestoru, aj keď je mi jasné, prečo. Skvelým oživením bol práve Ronan, ktorého som si obľúbila kvôli svojej povahe asi zo všetkých najviac. Bohužiaľ, títo dvaja nemali toľko priestoru, koľko by som chcela, aby mali. Za to Adam, ktorého nemám rada, nie je mi sympatický a fakt mi bral chuť do čítania ho mal až-až. Navyše veľmi často vykresloval druhých a hlavne Ganseyho ako tých zlých alebo z neho robil to, čo nebol. Fakt ma to vytáčalo. A nakoniec Gansey, ktorý pre mňa doteraz zostáva takou záhadou, presnejšie viem, čo od neho mám očakávať, ale nikdy tým si nie som istá. Avšak všetci sa v priebehu knihy začali nejako tvarovať a neexistoval spôsob, aby som si ich už mýlila ako na začiatku. Obávala som sa najviac toho, že postavy začnú byť časom plytké, začnú rozmýšľať všetci ako jeden, našťastie márne. Čím viac som sa blížila ku koncu, tým viac sa každý prejavoval stále viac samostatnejšie a o to viac ma to začalo baviť.

Maggie si hlavne pamätám vďaka vlkom a jej poetickému písaniu, avšak teraz na ňu mám úplne iný názor. Síce vytvorila jednu postavu, ktorá ma fakt vytáčala, ale dokázala toľko vecí vtesnať do jednej knihy, pričom to vôbec nebolo chaotické a ja som si čítanie fakt užila bez toho, aby som rozmýšľala nad tým, čo s stane na ďalšej strane. Vyvrcholenie prvej časti ma vážne dostalo a páčilo sa mi to veľké odhalenie, za čo má autorka u mňa jedno veľké bezvýznamné plus. Navyše autorka si vytvorila fakt úžasné prostredie, kde s fantáziou nešetrí a svojimi opismi miest ma zas dostala.

Havraní chlapci sú zmesou paranormálnych vecí, záhad so štipkou lásky, ktorá dúfam v ďalších častiach bude dávkovaná primeranom množstve.  Ale čo je najdôležitejšie je to sľubný začiatok série, takže dúfam, že autorka si dala záležať a má pre mňa pripravené veľké veci.