Šťastný Nový rok!!! Hlávky vás azda nebolia a dúfam, že ste pozitívne naladení do ďalšieho roku. Sľúbila som, že napíšem článok s menším zhrnutím už minulého roka a predstavím vám moje plány s blogom.
Rok 2016 bol u mňa nazvime to prelomovým rokom, aj keď nie doslova. V mojom živote nastalo kopu zmien, pričom som si vyskúšala kopu situácií, ktoré mi boli zväčša proti srsti, ale ustála som to, síce s menšími odreninami, ale ustála. A s čistým štítom čakám, čo mi pripraví tento rok. (A zatiaľ ma veľmi nešetrí, pretože tento rok je totálne fiasko. A teraz nežartujem.)

Minulý rok bol pre mňa menším skúškovým obdobím. Škola, súťaže, rodinné záležitosti, ktoré zo mňa čerpali neskutočne veľa energie a ja som bola rada, že vôbec žijem.  Popri tom všetkom som sa stihla dokonca aj socializovať a síce som strašný treptač, ktorý sa v skupinke neznámych ľudí mení na tiché stvorenie dokázala som, pri niektorých ľuďoch toto prekliate zlomiť. Presnejšie na praxi, z ktorej sa vykľula brigáda a kde som si prešla fakt všeličím. Od toho najhoršieho rande až po jednu malú možno dve chybičky, na ktoré už len s úsmevom spomínam. Nakoniec na tých všetkých ľudí už len v dobrom spomínam a čakám ako to dopadne tento rok v máji, keď tam budem zas na dva týždne praxovať. Okrem toho, že som prežila krušné leto plné citových strastí a všelijakých emociálnych ženských výkyvov, ktoré boli naozaj aj na mňa priveľa, spomínam na to obdobie celkom rada. A aj napriek tým výkyvom som predsa našla niekoho, kto to dokázal všetko spolu so mnou ustáť, preniesť sa cez to aká som miestami nemožná a citovo labilná koza. Pri tom všetkom, čo si chudák pri mne musí vytrpieť usudzujem, že ma má zjavne naozaj tak rád ako tvrdí, aj keď už pozná moju pravú tvár. Dokonca miestami je mi ho až ľúto, čím si so mnou musí prejsť. Ale viac ľutujem inštruktorov na autoškole...Ľudia som strašná vodička! Akože fakt! Fajn, síce z troch jázd to či ste dobrý alebo zlý vodič nezistíte, ak ste pred tým stroj menom auto nešoférovali, ale viem to. Cítim to v kostiach. Veľkým mestám sa budem vyhýbať a maximálne jazdiť budem v Leviciach. A stavím sa s vami, že ak ten prekliaty vodičák spravím, buď niekde narazím, niekoho prejdem alebo mi ho do pól roka zoberú. V tom horšom prípade budem mať problém aj natankovať a radšej budem chodiť všade vlakom alebo autobusom. Ja a autá...celé zle.



Okrem toho mám za sebou prvý knižný zraz a aj prvú bibliotéku, ktorá ma sklamala celkovo, ale pár stánkov tam vážne stálo za to. Uvidíme ako to dopadne tento rok, či tam vôbec zavítam. Navyše s Timi sa chystáme na Januárovú bratislavskú knižnú burzu, ktorá bude 14. januára, (FB-udalosť) ale berte to s rezervou. Naše chystáme sa je zvyčajne len o tom, že sa tam chystáme, zväčša na tie miesta, kde sa chystáme nezavítame vôbec.
Fajn, teraz k podstate veci XD Všetci dobre vieme, alebo aspoň tí, ktorí čítali minulý článok, že moju knižnú výzvu som nesplnila. Cieľ som mala 70 kníh, avšak podarilo sa mi prečítať 67.Čo je vlastne 17 980 strán. Najkratšia "kniha" mala 4 strany, čo bol dodatok k Dublin Street a najhrubšia Lady Midnight od Cassandry Clare. Najpopulárnejšia kniha zo všetkých, čo som prečítala bolo tretie pokračovanie Harryho Pottera a najmenej známa kniha zas Karambol od slovenskej autorky Enji Rúčkovej. Atď.... Viacerí spomínajú, že to nie je súťaž, kto najviac kníh prečíta a ja s týmto tvrdením súhlasím. Je to skôr o prekonávaní svojich hraníc a preto, som si tento rok zaumienila prečítať 73 kníh, pretože tie tri knihy mám rozčítané, len som ich nestihla dočítať, pretože som bola lemra. Takže dúfam, že tento rok sa mi to podarí.

Čo plánujem? 

Nič. Čítate dobre. Neplánujem nič. Minulý rok som si naplánovala kopu vecí a nič som takmer nedodržala. Re-tellingové obdobie je môj nedokončený projekt, avšak neviem či ho vôbec niekedy ešte raz spustím, pretože nevychádza mi to časovo. Chcela som pre vás súťaž, bohužiaľ nevydalo mi to. Projekty, do ktorých som sa chcela zapojiť alebo som sa zapojila som nedokončila ani jeden. Takže som si povedala, že nebudem plánovať a keď niečo spravím, tak spontánne. Takže keď napríklad spustím re-tellingové obdobie, tak to nebude mať presný dátum a nebude ani časovo obmedzený. Nevravím, že nebudú súťaže alebo nejaké projekty, chcela by som veľmi, ale buď mi to nevyjde časovo alebo finančne, čo ma naozaj dosť mrzí, ale nemám rodičov bankárov a taktiež šetrím každý fuka do budúcna, kde už mám nejaké plány do svojho osobného života. Takže uvidím ako sa s tým popasujem.
S blogom zatiaľ nekončím a aj tento rok budem pokračovať. Síce moja aktivita klesá, ale už to nie je tak ako voľakedy, že iba ja a Dogmatixx. Je tu kopu nových vecí a ľudí, čo ma bavia a rozširujem si obzory, takže stále budem tu, len možno menej aktívna. Ale stále sa môže stať, že to vypáli úplne inak a ja tu budem oxidovať aj šesť až sedemkrát do mesiaca.


Čo sa týka novoročných knižných predsavzatí, tak tých nemám veľa. Mám len zoznam kníh, ktoré plánujem tento rok prečítať, vlastne knihy, ktoré už dlhú dobu sú na mojej poličke, ale nedokážem sa k nim dostať napr. Dni krvi a trblietavých hviezd, Píseň krve, Elixír, či pokračovanie VĚK X. Dovtedy si veľmi ani knihy nemienim kupovať a dúfam, že sa mi to aj podarí splniť. A to mi pripomína, že na určitú dobu končím aj s Mesačnými chvastačkami, ktoré možno nahradím knižnými zhrnutiami za určitú dobu, takže to nebude pravidelné, ale snáď ste si už u mňa zvykli, že pravidelnosť je u mňa minimálna. Taktiež už vyše pól roka vám chcem ukázať aj moju skromnú zbierku, ale som strašne lenivá to všetko nafotiť, tak snáď tento rok.Teraz, keď nad tým rozmýšľam, blog by mal dostať aj nové šaty, teda posnažím sa najneskôr do mája, aby blog bol v novom odeve. Uvidím ako mi to celé vypáli.

Aký bol váš rok 2016?
Najbližší článok by mala byť recenzia na Havraních chlapcov od Maggie Stiefvater snáď do konca týždňa, ak mi do toho nič nepríde. Zatiaľ sa majte, vidíme sa, čo nevidieť XD