Nový mistr vypravěč přináší první díl výpravné fantasy ságy o válce, intrikách a těžce zkoušené víře…
Vélin Al Sorna, zasvěcený Šestému řádu, byl od útlého dětství cvičen k boji a zabíjení ve službách víry. Řád se stal jeho jedinou rodinou. Vélinův otec byl rytířem krále Januse, panovníka sjednocené říše. Vélinovo rozhořčení, že ho otec zbavil jeho práv a v pouhých šesti letech ho nechal na prahu Šestého řádu jako nalezence, nezná mezí. Během pobytu v řádu se navíc doslechne podivné zvěsti o své matce, na niž si téměř nevzpomíná. Postupně také odhaluje důvody, které jeho otce vedly k tomu, že ho řádu svěřil. Ale jedna pravda je důležitější než všechny ostatní: Vélina Al Sornu čeká budoucnost, kterou má teprve pochopit. Budoucnost, která změní nejen říši, ale také celý svět.

Píseň krve nie je najnovšia, nie je ani extra propagovaná, ľahko ju môžete prehliadnuť a nemusí pôsobiť práve najsympatickejšie. Je hrubá, má maličké písmená a pre niekoho to môže byť hotové utrpenie. Mne samej to trvalo asi dva roky, kým som sa k nej dostala. S pokojným svedomím vám, ale môžem tvrdiť, že prvá kniha zo série Stín krkavce je úspešne za mnou a som nadšená, až na pár detailov.

Je to originálny fantasy príbeh, kde viera a temné sily hrajú naozaj veľkú rolu. Sledujeme retrospektívne život Vélina Al Sornu - od jeho prvých dní v ráde až po súčasnú situáciu, v ktorej sa ocitá. Prvá polovica knihy je zaujímavá, pomaly spoznávame spoločenské pravidlá rádu, sledujeme výcvik a postupne sa do toho pridávajú pokusy o zabitie, zradu a kopec intríg, ktorým nechápeme ako ani hlavný hrdina. Vzniká naozaj zaujímavá spleť situácií, ktoré nám prinášajú nejaké tie informácie, ale v skutočnosti nie sme o nič múdrejší než na začiatku. Druhá polovica je hlavne o vojne, stratégiách a trochu viac sa začína do toho pliesť politika. Dej síce nestagnuje na jednom mieste, stále sa presúvame, spoznávame nové postavy a okolie, ale aj napriek tomu nie je taká dynamická ako prvá polovica. Aj preto sa mi oveľa viac páčila prvá časť a mladý Vélin, ktorý sa len učil ako slúžiť viere.

Autor nenecháva nič na náhodu a kniha sa doslova hemží s dlhými opismi, ktoré nie vždy sú zaujímavé, ale ako rušivý prvok by som to neoznačila. Nejaké scény tam nemuseli byť, čo by určite pomohlo dynamike deja. Takto sa dosť často nielen hrdina zasekával v určitých pasážach, ktoré dej neobohacovali, ale aj ja ako čitateľ som sa niekedy pozabudla. A to je trochu problém, keď autor sa rozhodne prerušiť nabitú atmosféru...to čaro sa už potom nevráti. (Pre prirovnanie: ako reklamy v televízore, ide úžasný akčný film a osem minút pred koncom, pred finálnym rozuzlením, vám tam šupnú reklamu.)

Tým, že Vélin  ako postava cestuje, tak so svojimi dobrodružstvami so sebou prináša aj veľa vedľajších postáv, ktoré len pribúdajú. Niektoré sú pre dej podstatné, iné nie, ale takmer všetci majú rovnaký osud. Skončia buď mŕtvi alebo sa považujú za mŕtvych. Takže vytvárať si nejaký vzťah k postavám je zbytočné, ale náročné, keďže sú sympatické a aj vtipné. Vedľajšie postavy sa striedajú, niektoré sa objavujú v každej kapitole, iné len v určitých častiach, ale majú svoje povahové črty, ktoré žiaľ, niekedy splývajú v jedno. Našťastie, neboli to postavy, ktoré by boli dôležité pre dej. Pri dôležitých vedľajších postavách sa autor celkom vyhral napríklad Velinovi priatelia z rádu, ktorí by sa možno v normálnom živote ani nerozprávali, pretože boli naozaj rozdielni. A spájalo ich veľmi málo.

Vélin el Sorna vyzerá na prvý pohľad ako postava, ktorá nie je ničím výnimočná. Má len šťastie, alebo je v skutočnosti naozaj taký zručný? Je možné, aby už v mladom veku zdolával prekážky, ktoré vôbec nie sú jednoduché? Je iný, vynaliezavý, ale postupom času sa v ňom začína ozývať pocit viny. Bijú sa v ňom dve povahové vlastnosti. Sledujeme ako dospieva, ako sa rozhoduje, bojuje a ako sa snaží pomáhať, hoci v iných vzbudzuje hrôzu a rešpekt. Jeho sláva v krajine rastie už od malička. Ľudia si jeho meno šepkajú. Buď ho odsudzujú alebo zdiaľky obdivujú. Nič medzi tým neexistuje.  Ale aj napriek tomu Vélin je stále rovnaký. Dospieva a formuje sa, ale stopy po pýche alebo po povýšeneckosti by ste hľadali márne. Tvrdenie, že stojí pevne na zemi je celkom pravdivé.

Nie je to kniha len o krčmových bitkách a vojne. Môžeme to považovať za taký sprievod, ale za hlavnú dejovú linku asi ťažko. Príliš veľa vecí sa odohráva v pozadí. Riešenie osobných problémov, intrigy, ale aj veci, ktoré sa nejaký ten čas hromadia a vyústia do katastrof, ktoré sa nedajú riešiť zo dňa na deň. Vyše 600 strán priestoru, ktorý je využitý, takmer celý. Kniha má pár hluchých miest, ale na jej dĺžku je ich fakt len pár.

Okrem toho, že kniha je zdĺhavá, tak ďalší možný problém nastáva vo vzťahoch. Presnejšie romantická dejová linka, ktorá v tom to prípade bola zbytočná. A to vám vravím ja, ktorá si na romantiku v poslednej dobe potrpí. Neviem či to bol zámer, googlila som a našla som rôzne diskusie, ktoré sa zhodujú na jednom. Vélinov vzťah k jednej postave vznikol na základe dohody medzi editorom a autorom. Ak je to pravda, tak veľká škoda, pretože aj keď som si to užívala, tak to ako sa tá situácia vyriešila... Nie! To radšej tam ani nemusela byť, keďže v ďalších častiach sa táto linka medzi týmito postavami už ďalej nerieši. Dlhé opisy alebo zdĺhavosť nie sú najväčší problém tejto knihy. Ale práve vzťah, ktorý tu ani nemusel byť. Dej by som si užila oveľa viac bez tej milostnej drámy.

Ak si to odmyslím, tak Píseň krve je rozhodne debut, ktorý si zaslúži pozornosť milovníkov premyslených fantasy, ktoré nie sú prvoplánové a majú naozaj sľubný začiatok. Nenechajte sa odradiť malými písmenami, hrúbkou a témou. Kniha prináša so sebou oveľa viac než len intrigy a politiku. Vernosť, čestnosť, ale aj priateľstvo v tom to príbehu majú tiež svoje slová. A dôležité je, že sa to číta naozaj dobre, až na pár pasáží. Nič to, ale nemení na fakte, že to je jedna z mála fantasy kníh, ktoré sú naozaj premyslené a majú potenciál. A ešte na záver, taká čerešnička: Vélin často ako rozpráva svoj príbeh zavádza. Otázne je, že či všetko, čo sme sa dozvedeli v prvej časti bola v skutočnosti pravda alebo klamal z nejakého dôvodu.