Pamätám si časy, keď som sa slovenskej literatúre vyhýbala oblúkom. Samozrejme, svojím spôsobom to aj teraz, ale slovenské knihy beriem do rúk oveľa s menším odporom. Na blogu, medzi prvými článkami určite nájdete nejaké moje vyjadrenie, kde sa o slovenskej tvorbe nevyjadrujem dvakrát pekne. Len neprehľadávajte blog! Ušetríte si nervy, aj moje svedomie!

A ak sa teraz pýtate, že čo zmenilo môj názor, a prečo zrazu dobrovoľne siaham po knihách, ktorým som sa dlho vyhýbala, tak odpoveď je jednoduchá: škola. Povinné čítanie k maturite ste nemuseli čítať. Stačilo byť vynaliezavý jedinec, ktorý si napozerá Baštrng, hoci aj tisíckrát, prezrie všetky obsahy a analýzy, ktoré nájde, ale aby sa nepovedalo, tak knihy, ktoré majú minimum strán si prečíta. (Viete ako...Podľa seba, súdim teba.) Ale keď študujete slovenčinu a literatúru, tak na takýto amatérsky prístup môžete rovno zabudnúť. Tie diela, aj keď nie všetky, budete musieť prečítať. Inak sa ku skúške nedostanete! Takže takto sa začalo moje dobrovoľné bádanie. Ani som sa nenazdala a siaham po slovenskej tvorbe bez toho, aby som krútila očami, nosom a hádzala všelijaké grimasy. Okej, pri určitých knihách súčasnej tvorby hádžem grimasy, pretože môj mozog neberie ako môžu ľudia tak vychvaľovať určité typy kníh, ktoré...škoda papiera aj slov. A to nielen pri slovenskej tvorbe, ale aj zahraničnej. 

Tak som sa rozhodla vám predstaviť slovenskú tvorbu - v skratke, ktorá naozaj stojí za to! Texty, ktoré aj po toľkých rokoch dosahujú úroveň, majú hlbší zmysel a nie sú to len povrchné táraniny. Alebo texty, ktoré sú nové, ale majú svoje čaro a zároveň sú vo finálnej desiatke Anasoft Litera. O čom bude aj samostatný článok, hneď ako prečítam finálnu desiatku.

Nasledujúce tri tituly síce nepatria k povinnému čítaniu, o tom inokedy, ale sú to diela, ktoré stoja za povšimnutie. A aspoň jednej by ste mohli dať šancu. Výber nechávam už na vás.

Dušan Mitana - Nočné správy 

O chvíľu to bude rok, čo Dušan Mitana opustil našu literárnu scénu. Mitana skrátka patrí medzi našich najlepších prozaikov a keď chcete tvrdiť niečo iné, tak si to dvakrát rozmyslite. Aj keď úprimne, z jeho zbierky poviedok Nočné správy som na zadok nespadla, ale jeho štýl písania mi sadol. Na pár stranách ma dokázal opantať atmosférou, niekedy tajomnou inokedy pokojnou. Uzavreté alebo otvorené konce si ako čitatelia nevyberáme. Musíme sa zmieriť s tým, čo si pre nás autor pripravil, a veru, ten sa teda pri určitých poviedkach naozaj vyhral. A k tým poviedkam to sedí perfektne. V niektorých poviedkach človek bojuje sám so sebou, v iných sa nechá uniesť vlastnými myšlienkami. Niekedy sa vysmieva systému, inokedy hrdinovia ticho trpia a vy s nimi. Viete ako sa vraví, že pri zbierkach je na začiatku vždy ten najlepší text, aby čitateľa navnadil na zvyšok? Tak u tejto to neplatí. Čo poviedka, tak to menší klenot. A možno vám to nesadne vôbec, ale aj tak si budete musieť priznať, že ujo Mitana to skrátka vedel.

Pavel Vilikovský - Krásna strojvodkyňa, krutá vojvodkyňa
Kto nepozná meno Vilikovský, tak ten by sa mal hanbiť. Vilikovský, prekvapivo, sa tiež zaraďuje medzi našich najlepších prozaikov. Žiaľ, aj tento veľkán nás pred mesiacom opustil. A je smutné, že až jeho smrť ma prinútila siahnuť po jeho dielach. Charakterizovať Vilikovského tvorbu je náročné. A o to viac, že mám za sebou iba jednu jeho knihu. Nehovoriac o tom, že doteraz neviem, čo si o nej mám myslieť. Vilikovský sa s čitateľom hrá. Naservíruje určitý príbeh, dostatočne vykreslí smer deja, postavy a potom to v strede celé utne a začne od začiatku. Geniálne? Alebo zbytočné? Neviem. Krásna strojvodkyňa, krutá vojvodkyňa je jedna z tých horšie hodnotených kníh a určite nejdem autora odsudzovať na základe jednej knihy. Ale z mojej strany to bol boj, aj keď odstupom času chápem, prečo čitatelia jeho tvorbu milujú. Predsa písať o autorovi a jeho postave z románu, ktorá sa začne vzpierať voči autorovým rozhodnutiam je svojím spôsobom geniálne, aj keď sa priznám, že som čakala trochu iný príbeh a možno aj to bol kameň úrazu. Ale ak vám nesadne na prvýkrát, tak si myslím, že je to normálne. Buď potrebujeme dozrieť na tento druh literatúry alebo skrátka Vilikovský a jeho podivnosť, v dobrom slova zmysle, nám nie je súdená. Uvidíme časom.

Alena Sabúchová - Šeptuchy
Predchádzajúce dve mená ste určite registrovali, ale čo meno Alena Sabúchová? Ako som sa vôbec dostala k Šeptuchám? Anasoft Litera, ak neviete vygooglite si, uverejnila finálnu desiatku a ja som si povedala, že keď to je tak pestré (tento rok to je skvelý mix), tak tomu dám šancu. Rovno všetkým knihám, ktoré sa dostali do TOP 10. Šeptuchy som registrovala. Ale z nejakého dôvodu som si myslela, že to je poézia... Nepýtajte sa ma.... Z grafického hľadiska tá kniha je krásna a jej obsah tiež nie je na zahodenie, práve naopak. Šeptuchy kombinujú folklór, dospievanie, rodinné problémy, smrť, odcudzenie matky a dcéry, aj keď nie až v takej veľkej miere, prvé lásky a podobne. Zaujímavé na tejto knihe je, že hlavná hrdinka je len forma rozprávača, v skutočnosti sledujeme život jej najlepšej kamarátky Doroty. Pričom o rozprávačovi, v našom prípade rozprávačke, vieme minimum. Do toho všetkého autorka kombinuje aj životy iných obyvateľov Podlasia z čoho nám vznikne, tak trochu typické prostredie dediny. Ďalšou zaujímavosťou je atmosféra. Nie raz som mala pocit, že dej sa odohráva pred prvou alebo druhou svetovou vojnou, keď zrazu som v texte natrafila na Kaufland alebo časopis Bravo. Tento fakt ma ešte viac učaroval, aj keď som mala pocit, že sa stretávajú dva svety, tak v skutočnosti to bol iba jeden. A bolo to čarovné! Vytváralo to skvelý kontrast. Krásny ľudský príbeh, ktorý doslova žije atmosférou Podlasia si ma získal. A ku koncu mi aj slzička vyšla od dojatia.

Verím, že aspoň jednu knihu skúsite. Slovenská tvorba má čo ponúknuť, len musíte hľadať a možno sa vyhnúť komerčným knihám a skúsiť siahnuť po menej známych menách/dielach. Verte mi, budete prekvapení. Aj tá najmenej nápadná kniha môže skrývať stokrát viac než kniha, ktorá je skoro všade. Viete ako sa vraví: Šťastie praje odvážnym! Mne sa to zatiaľ vyplatilo!

Info:
A keďže už mám takmer všetky veci do školy porobené a kvôli aktuálnej situácii som doma, čo znamená bez školy, bez roboty, bez povinností, tak konečne mám čas na knihy, ktoré mi už dlhšie okupuje prach. Čo to pre vás znamená? No, že ak neprepadnem do krízy, či už čítacej alebo existenčnej, tak sa môžete tešiť na článok o klasikách, ale aj na podarenú YA knihu. (Už dávno sme tu nemali pozitívny názor na tento žáner.) A veľmi dúfam, že sa mi podarí vyjadriť sa k povinnému čítaniu. Zatiaľ ostaňme doma, čítajme, oddychujme a nepanikárme!