Autor: Samantha Shannon
Názov: Zber kostí
Originál: The Bone Season
Diel: 1/7
Žáner: dystópia,
Píše sa rok 2059. Viacero významných svetových miest ovláda bezpečnostná mocnosť Scion. Paige Mahoneyová pracuje v zločineckom podsvetí Scionského Londýna ako súčasť tajnej bunky, známej pod menom Sedem pečatí. Má nezvyčajnú prácu: nabúrava sa do myslí iných ľudí a získava informácie. Paige je tuláčka po snoch, vzácny typ jasnovidca, a v tomto svete sa jasnovidci dopúšťajú velezrady už tým, že dýchajú.
Ale keď Paige chytia a uväznia, objaví silu ešte zlovestnejšiu ako Scion. Väzenie pre jasnovidcov je vlastne celé izolované mesto – Oxford, ktoré pred dvoma storočiami vymazali z mapy a teraz je pod nadvládou mocnej rasy z iného sveta. Tieto bytosti, Refaimci, si veľmi cenia jasnovidcov – ako vojakov do svojej armády.
Paige pridelia refaimskému pánovi – Správcovi, ktorý sa má postarať o jej výcvik. Je to jej vlastník a prirodzený nepriateľ. Ale ak chce Paige znova získať slobodu, musí sa dozvedieť viac o jeho mysli a o jeho záhadných pohnútkach.

Ten svet, to rozdelenie, tie pravidlá a neskôr ďalšie rozdelenie... to všetko bolo až na moju myseľ príliš komplikované. Keď som otvorila knihu a zbadala som rozdelenie jasnovidcov, ktoré som študovala dobrých desať minút a po pretočení strany sa na mňa usmievala mapa, ktorú som taktiež študovala a absolútne som netušila na čo to všetko budem potrebovať-všetko ma to nesmierne vyčerpávalo.

Ono to určite nie je príbeh, ktorý by ste pochopili na prvú šupu, stačí raz vypnúť mozog pri čítaní a stratíte sa v množstve informácií, ktoré sú napísané, tak že si ani neuvedomíte do čoho vás autorka zatiahla. V hlave sa mi neustále krútili kolieska, ktoré sprácovávali informácie.

Svet, v ktorom žije Paige je dokonale vymyslený, ak si myslíte, že autorka sa po čase začne zamotávať do svojho vlatného príbehu, tak sa mýlite, pretože skôr príbeh zamotá hlavu vám. Naozaj som prekvapená, pretože som čakala od tejto knihy veľmi veľa a ona proste bola-nebola dokonalá-skvelá. Taká iná. Takže v skratke to čo som očakávala som aj svojím spôsobom aj dostala.

Priznám sa, že pred tým, kým som sa do knihy pustila, tak som si prečítala pár recenzíí na GR, aby som sa aspoň trochu vedela pripraviť, pretože doposiaľ, z neznámych dôvodov som sa recenziám na túto knihu vyhýbala. A takmer každý ju vychvaľoval. Polovica ospevovala Paige a druhá polovica zas Správcu.

Paige bola typická rebelantka, možno nie je až taká ako Katniss alebo Tris, ale má v sebe iskru, ktorú treba prinútiť rozhorieť. A tým niekým, kto môže spôsobiť veľký požiar je Správca.
Každý sa mu klania, dobre, že ho na rukách nenosia, len Paige k nemu pociťuje nenávisť, ktorú len ťažko vysvetliť. A nebudem klamať drzá a papuľnatá Paige bola skvelá. Správca si musel jej rešpekt zaslúžiť a o vzájomnej dôvere radšej nič nehovorím, pretože si zo začiatku-aj v strede-dôverovali asi ako mačka a myš.

A teraz ten tajomný Správca. Jedno slovo ho vystihuje dokonale-záhadný. Nie práve ľudský, ale dokonale záhadný. A jedno z mojich knihomoľských želaní je vedieť, čo sa dialo po celý čas v jeho hlave a ako vnímal veci on.

Ich vzťah bol dosť nestabilný. A oveľa viac komplikovaný než sa ne prvý pohľad zdá. Neuveriteľne sa mi páčilo ako k sebe hľadajú cestu a snažia sa spolu vychádzať.

Bola som unesená, šokovaná z toho všetkého a nesmierne ma to bavilo až kým.... neviem, čo sa stalo, absolútne nemám tušenie, prečo som sa nevedela asi od stredu pohnúť ďalej. Jednoducho ma niektoré časti nebavili, bola som presvedčená, že knihou sa budem brodiť veeeeľľľľmiiii dlho, našťastie ku koncu to bolo akčnejšie a dostala som tzv. druhý dych.

Automaticky sa táto kniha posunula medzi moje obľúbené, nie medzi tie najobľúbenejšie, ale ak dvojka bude takmer celá v podobnom štýle ako koniec jednotky, tak od toho, aby patrila medzi moje najobľúbenejšie nebude mať ďaleko.