Autor:  Jennifer Niven
Názov:  All The Bright Places
Diel: ----
Žáner: YA, contemporary

Theodore Finch is fascinated by death, and he constantly thinks of ways he might kill himself. But each time, something good, no matter how small, stops him.
Violet Markey lives for the future, counting the days until graduation, when she can escape her Indiana town and her aching grief in the wake of her sister’s recent death.
When Finch and Violet meet on the ledge of the bell tower at school, it’s unclear who saves whom. And when they pair up on a project to discover the “natural wonders” of their state, both Finch and Violet make more important discoveries: It’s only with Violet that Finch can be himself—a weird, funny, live-out-loud guy who’s not such a freak after all. And it’s only with Finch that Violet can forget to count away the days and start living them. But as Violet’s world grows, Finch’s begins to shrink.

All The Bright Places...snažím sa nájsť správne slová, lenže je to oveľa ťachšie, nechcem vám všetko vyspoilerovať, čo ja v skutku veľmi rada robím, hlavne pri mojich známych, ktorí ma musia držať niekedy na krátko. A navyše búria sa vo mne pocity, čo s chorobou, ktorá na mňa lezie nie je práve najlepšia kombinácia.

Čudák Theodor a obľúbená Violet. Tak určite si teraz poviete ako dočerta sa títo dvaja mohli stretnúť alebo dokonca sa do seba zaľúbiť, ak to nemá byť celé trápne klišé. Stretnúť sa pri tom, keď chcete spáchať samovraždu sa podľa mňa vymyká obyčajným stretnutiam. Nehovoriac, že klišé sa nekoná! 

Prvé, čo som si uvedomila, keď som začala čítať bol autorkin štýl, ktorý mi neskutočne sadol, to vám ani nemusím hovoriť, že knihu som mala prečítanú takmer za jeden deň. A o hlavných postavách nehovoriac. Theodor a aj Violet boli životom zbití a už unavení a o to viac sa mi páčilo ich správanie. Vyšinutých hrdinov si človek ako ja ľahšie obľúbi a dokonca sa vie s nimi stotožniť, keď prechádza v živote ťažkým obdobím, keďže tí dvaja mali svoje ťažké obdobie, ktorého sa nevedeli sami zbaviť. A to sa mi na nich páčilo. Vskutku neboli normálni, ale ani tak mimo, aby ste si povedali, že tí dvaja potrebujú viac než len odbornú pomoc. Neboli dokonalí a občas ma iritovali, hlavne Violet zo začiatku, ale po čase sa začala meniť, čo ma samozrejme tešilo. Obidvaja mali na seba dosť silný vplyv a na ich vzťah sa chvíľočku načakáte. Ale ich rozhovory a výlety stoja za to. To ako sa spoznávajú má svoje čaro. A o samovražedných myšlienkach či ohúrenosť zo smrti nehovoriac.

Nenachádza sa tu nič, čo by vás prinútilo prevracať stránky, čiže žiadne naháňačky či opletačky so zákonom, ale ja osobne som mala problém knihu odložiť. Bola som zvedavá, a mňa zvedavosť poháňa dopredu, až nakoniec som na to doplatila.

Pohľady sa striedajú, stránky sa míňajú a vy si pomaly uvedomujete, že možno to títo dvaja zvládnu všetky prekážky,  tak im začnete držať palčeky, ale potom vás osvieti a pochopíte, že toto nie je ten typ príbehu, ktorý skončí, tak ako by ste chceli. A o to viac sa bojíte konca, ktorý príde oveľa rýchlejšie, než by ste očakávali. 

All The Bright Places porovnávajú s knihami Johna Greena. Nuž, áno priznávam podobnosť tam je a dosť veľká, ale to nič nemení na fakte, že ani Aljaška od Greena ma neprinútila, tak sa zamyslieť nad životom ako táto kniha. Slabšie povahy nech si pripravia vreckovky a ostatní dúfajte, že preklad knihy sa nespacká a tiež bude mať obálku na dotyk takú úžasnú ako ju má originál.