Klasická verzia tejto rozprávky nie je veľmi obľúbená, keďže niektorí ani netušili, že existuje vôbec taký príbeh, ale aspoň tí lepšie informovaný vedia, že malú Dorotku a s jej najlepším kamarátom, ktorý je mimochodom pes, Totom odvialo tornádo do krajiny Oz aj s ich domom, kde omylom zabili zlú čarodejnicu, a kde je kopu malých modrých bytostí, čo so šmolkami nemajú nič spoločné, opice s krídlami a kopu ďalších býtostí, ktoré hľadajú a potrebujú Čarodejníkovu pomoc. Ďalej sa tu delia čarodejnice podľa svetových strán (dúfam, že sa nemýlim) a každá z nich má rôznu funkciu. A ak Dorotka sa chce dostať domov, tak musí nájsť čarodejníka, ktorý mimochodom ani nie je čarodejník a na svojej ceste zažíva rôzne dobrodružstvá. Tak tu to máte v skratke. Jednoducho, povedzme, že poučná rozprávka pre deti a Danielle Paige ju zvládla fantasticky spracovať, alebo skôr pokračovať v príbehu Dorothy.

Úprimne bola som prekvapená, keď som sa do knihy začítala a hlavnou predstaviteľkou nebola Dorothy, tak ako som si myslela, ale ružovlasá Amy. Moja predstava bola, že hlavnú hrdinku Dorothy budú naháňať a budú ju chcieť zabiť, pričom ona bude tá dobrá, tá badass, tá ktorá sa bude skrývať v lesoch ako Robin Hood. A nieže Dorothy vládne v krajine Oz, kde takmer všetci otročia pod jej nadvládou. Ehm, to bolo vtedy, keď som netušila, že je to re-telling a keď som nemala ani poňatia, čo sa píše v anotácii. Boh, žehnaj Goodreads! 

Ružovlasá Amy, ktorú tak ako Dorothy v detstve odfúklo tornádo do krajiny Oz so žltou cestou, ktorá vedie do „neznáma“, patrí medzi hrdinky, ktoré nelezú na nervy a ani nemrnčia, za každú jednu maličkosť. Síce túži po pozornosti a starostlivosti od matky, ale svoje pocity vie dokonale ovládať. Miestami.  Dokonca ani jej netrvalo dlho, kým pochopila, že je naozaj v krajine Oz a že jej úloha je viac než len dôležitá. Páčila sa mi jej odvážnosť a bojovnosť. Zo začiatku vám možno bude pripadať ako stratené dievčatko vo veľkom svete, ale kým ukáže svoj pravý potenciál treba chvíľu počkať a hlavne trénovať so záhadným chlapcom Noxom, ktorý je vážne zaujímavý chlapec, to vám poviem. Síce ničím sa nelíši od tých druhých záhadných chlapcov z ostatných knih, ale on prirastie  k vášmu srdiečku. Teda mne teda určite.  A samozrejme je tam aj Pete, chlapec so zelenými očami, ktorého hl. hrdinka prirovnáva k neobyčajnej a neexistujúcej kráse. Takže ja čakám kedy ten trojuholník lásky vypukne úplne, pretože zatiaľ to nevyzerá na niečo závažné, ale my dobre vieme svoje...

Čo sa týka Dorothy, ktorá je teda riadne rozmazaná malá mrcha, tak k nej budete cítiť nenávisť ako ku Umbridgovej. Tým, že Dorothy je vlastne nesmrteľná a podobá sa na Francúzsku šľapku, veľmi agresívnu Francúzsku šľapku, nebude problém ju neznášať. Jej krutosť možno nemá hranice, ale jednoducho niektorých zloduchov nemožno obdivovať za ich krutosť, pretože sú to zloduchovia, ktorí ani nemajú právo sa tak nazývať. Z malej Dorotky sa vykľula bezcitná žena, ktorá manipuluje s každým a prahne po moci, ktorú síce má, ale jej to nestačí, pretože má ľudskú podstatu, ktorú tvorí hlavne nenásytnosť a manipulatívnosť. Ďalej je tu kopa vedľajších postáv, ktoré umierajú alebo len tak zmiznú a o pár kapitol sa objavia v príbehu zas a zrazu zohrávajú oveľa väčšiu rolu, než na začiatku. Ako napr. Ollie. Opica s odseknutými krídlami, ktorý sa ich vzdal len, aby unikol pred spod vlády Dorothy. Hoci to znamená, žiť v hanbe.

Autorka to mala veľmi dobre premyslené. Mala domyslené detaily a držala sa aspoň zo začiatku základného konceptu. Páčilo sa mi hlavne, že sa s príbehom vedela pohrať. Viete, že aj dobrého veľa škodí a Danielle vedela presne kedy je toho veľa.  Mágia, čary, krásne momenty, ktoré vám vyčaria úsmev na tvári. Nič, čo by vám prehnane hralo na city. Jednoducho všetko sa to dialo spontánne a hlavne všetko do seba zapadalo. Tá komplikovanosť sa vlastne ukázala ako nič nekomplikované, vlastne úplne primitívna logika. Niekoho smrť vám otvorí oči, zradca možno ani nie je zradcom. Tajomné, jednoduché, ale geniálne! Navyše Danielle píše naozaj skvelo. Jej opisy mi prišli reálne a aj keby napísala, že veľrybe by narástli nohy a odkráčala by, tak by som jej to zhltla aj s navijakom. 

Stačilo jej len prehodiť dobrých na stranu zlých a naopak. Zadať hlavný cieľ hrdinom a už len rozpísať veci okolo toho. Nič komplikované, aj keď sa to môže pri čítaní knihy zdať. Ja osobne som nadšená z niektorých vecí, ktoré sa v knihe objavili napríklad zo Stara? (Sprosté skloňovanie!) . Potkan, ktorého mala pri sebe Amy, keď ju odfúkol tornádo aj s prívesom do Oz. Síce som čakala, že ten potkan prehovorí, ale on proste nič, tak som zostala trochu sklamaná. Ale aj napriek tomu som spokojná a lepšie som začať nemohla, pretože síce som dala na GR, myslím, štyri hviezdičky, tú jednu som si šetrila na pokračovanie. Skvelé, skvelé, skvelé a odporúčam.