Autor: Gregg Olsen
Názov: Závisť
Originál: Envy
Diel:1/2
Žáner: Mystery, Paranormal

V noci, keď zomrela Katelyn, sa začalo niečo, čo všetko zmenilo. ÚPLNE VŠETKO.
Zlo máva rozličnú príchuť - od horkej až po zradne sladkú. V deň svojej smrti sa to dozvie aj tínedžerka Katelyn. V jednej chvíli je deprimovanou smoliarkou, v nasledujúcej už leží na pitevnom stole z nehrdzavejúcej ocele. Pohľad má sklený, pokožku stuhnutú.
Bola to SAMOVRAŽDA? VRAŽDA? KTO JE NA VINE?
Keď dvojčatá Hayley a Taylor Ryanové odhalia pravdu, zistia, že je oveľa znepokojujúca, ako si doteraz predstavovali. Zároveň odkryjú aj ďalšie tajomstvo týkajúce sa ich minulosti.
Román Závisť je inšpirovaný skutočným zločinom. Išlo o kyberšikanu. Toto realisticky napísané dielo predstavuje prvý zo série hrôzostrašných románov, pri ktorom vám celkom isto naskočia zimomriavky.

 Tým, že príbeh je inšpirovaný skutočnosťou som vedela. Ale netušila som, že sa jedná o kyberšikanu, ktorou som sa vďaka jednej súťaži minulý rok zaoberala, pretože táto kniha mohla môj článok posunúť na úplne inú úroveň, stačilo by si vyhľadať súvislosti s prípadom Megan Meierovej. A, samozrejme knihu by som si prečítala oveľa skôr.

Takéto knihy nie sú moja šálka kávy. Veď viete ja som skôr na hate-love vzťahy medzi hrdinami a keď tam je aj kúsok tajomna alebo nadprirodzena som celá bez seba. A táto kniha je u mňa úplne, že vedľa môjho štandardu. Ale zas neľutujem, pretože rozširovať svoje obzory nie je vždy na škodu. A skôr to svojím spôsobom považujem za detektívku, nie síce dokonalú, ale celkom slušne spracovanú. 

Námet bol skvelý, vážne sa mi to páčilo. Inšpirovať sa skutočnými udalosťami je takmer vždy dobrý ťah, pretože čitateľ tuší, že sa niekde niečo podobné odohrávalo. A keď je to aj skvelo napísané a čitateľ to zhltne aj s navijakom, tak zimomriavky na seba nedajú dlho čakať. Tu sa však zimomriavky z pár dôvodov odmietli objaviť. 

Hlavné hrdinky, ktoré mali 15 alebo 16 (nepamätám si presne) sa správali na 12 rokov.Čo niekedy kazilo celú ilúziu o príbehu. Taylor a Hayley boli dvojičky a človek ich nedokázal rozlíšiť. Či už postavy v knihe alebo ja ako čitateľ. Prišli mi nevýrazné a obidve splývali takmer do jednej osoby. To, že boli dvojičky a správali sa takmer rovnako mi vôbec nepomáhalo. Mali síce tie úžasné schopnosti, čo bol naozaj rafinované od autora, ale mám pocit, ako keby to nedomyslel, ale s tým sa dá žiť. Horšie mi prišlo, keď autor začal striedať pohľady.

Zo začiatku to bolo celkom zaujímavé, ale po čase som začala tušiť ako to vlastne bude a kto bude za tým celým stáť. Jednoducho niekedy striedanie pohľadov prezradí to, čím chce autor šokovať. A finálne rozuzlenie už nie je také dych berúce. Aj keď sa pohľady striedali, alebo skôr autorove nasmerovanie a myšlienky postáv, či ich skutky, ktoré vám odhaľoval či už hneď zo začiatku alebo postupom času, nič nemení na fakte, že tých postáv bolo mrte veľa a sústrediť sa len jednu či dve robil veľký problém. Aj keď tie postavy boli vážne zaujímavé z toho psychologického hľadiska a mne sa to celkom miestami páčilo. Či už dotieravá novinárka, ktorá mi svojimi skutkami ukázala, že prahnúť po sláve a uznaní môže priviesť nemalé problémy. Alebo trpiaca matka, ktorá svoj smútok utápala v liehu. A ak by som mala vymenovať  všetky postavy, ktoré sa tu vystriedali, tak by sme tu boli do rána. Pretože každá jedna postava mala za sebou trpkú minulosť, cez ktorú sa nedokázala preniesť. Polovica z nich bola psychicky labilná a ďalšia zas príliš tajomná. A pritom neviem, čo je horšie... Ale ani jedna si nezískala moju priazeň, pretože ako náhle zišli scény, bolo  to také ako keby ani neexstovali. 

Autorov štýl... bol zo začiatku dosť čudný. Síce ako príbeh postupoval ďalej, tak sa to čítalo stále lepšie a lepšie, takže moja obava, že si na ten jeho spôsob písania nezvyknem  rýchlo pominula. No na jeho krátke kapitoly, ktoré mi miestami prišli ako keby zbytočné som na chuť neprišla. Síce som si mohla párkrát povedať, že ešte jednu kapitolu a keď som zbadala, že tá kapitola má ledva tri strany, tak mi nerobil problém si povedať, že pred spaním si stihnem prečítať ešte dve tri kapitoly, ktoré nemali viac ako päť strán. Možno boli dôležité, ale mne skôr prišli ako len spestrenie príbehu, aby sa autor zbytočne nemusel namáhať a dopomohol si k veľkému finále. Samozrejme narážam na to, že tie krátke kapitoly vždy prisluhovali k vedľajším postavám a ich pohľadu na vec.

Ale ono to vlastne ani nebolo také zlé. Neviem či sa rozhodnem čítať pokračovanie, pretože nemám nutkanie sa hneď hodiť do víru plných postáv so psychickými problémami. Ale hodnotím to ako celkom príjemné spestrenie voľného času, a samozrejme táto kniha bola stokrát lepšia ako písať si úlohu na ruštinu. Takže to bol celkom slušný priemer s celkom slušnými postavami, len škoda, že to striedanie pohľadov pokazilo celú atmosféru. A najviac zo všetkých mi tam chýbala tá romantika. Aspoň trošičku niečo milé a pekné sa tam mohlo objaviť, ale chápem to. Len blázon ako ja môže očakávať niečo milé nebodaj romantické, od takej knihy ako Závisť. Už len tá obálka poukazuje na to, že srdiečka a čokoládky táto kniha neobsahuje!  Autor chcel poukázať na problém s kyberšikanou a nie uspokojiť moje chúťky ohľadom niečoho milého, čo by nebolo prehnane romantické. A síce na GR sa striedajú rôzne hodnotenia ja som so svojím celkom spokojná, aj keď som očakávala trošku viac. A ak chcete zistiť tajomstvo tejto knihy alebo tajomstvá samostatnej Katelyn, tak sa pripravte, že odhalíte oveľa viac, než by ste si mysleli. A to čo na začiatku vyzerá nevinne môže vyrukovať s riadnymi problémami.